Cieľom je zlepšiť kritické myslenie Slovákov.
S pribúdajúcimi dezinformáciami na sociálnych sieťach stúpa nenávisť, nepochopenie a spoločnosť, je tak stále viac polarizovaná. Prečo sme ako krajina náchylná veriť hoaxom a ako pristupujeme k informáciám na internete sme sa opýtali košického politológa Gabriela Eštoka:
„V čase rýchlo rozvíjajúcej vedy a techniky, ktorá nám poskytuje množstvo nástrojov a možností sme utopení v informáciách, neviem ich selektovať a neviem s nimi pracovať. A preto sa veľmi rýchlo uzatvárame do svojho názorového sveta, do svojej bubliny, kde počúvame iba tých, ktorí nás utvrdzujú v našich názoroch a tie vlastné názory potom kriticky neoverujeme.“
Naša dôvera v dezinformácie má súvis aj s nízkou vzdelanosťou v oblasti kritického myslenia a tiež sociálno-ekonomickým aspektom.
„To samozrejme súvisí aj s našou nedôverou v inštitúcie, pretože mnoho občanov nedôveruje médiám a utiekajú sa potom k iným zdrojom informácií, ktoré ale nemajú nič spoločné s novinárskou prácou a etikou. Častokrát sú to ľudia, ktorí sú aj dokázateľne financovaný cudzími mocnosťami a zneužívajú takúto nevedomosť. A my potom sme na Slovensku ešte stále ochotní skôr dôverovať takýmto informáciám ako tým skutočným, overeným,“ dodal Eštok.
V boji proti dezinformáciám sa snaží bojovať aj štát. Využíva na to strategickú komunikáciu, pomocou ktorej reaguje na hoaxy kolujúce internetom.
„Ministerstvo vnútra (MV) SR rozbehlo oficiálnu stránku Hoaxy a podvody, v rámci ktorej sa snaží publikum informovať nielen o samotnej dezinformácií, ale aj edukovať spoločnosť. Okrem iného Centrum boja proti hybridným hrozbám MV SR spravuje aj stránku www.hybridnéhrozby.sk, ktorá je zároveň aj landing page pre danú problematiku,“ vyjadril sa hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Polícia sa na sociálnej sieti zaoberá tiež nenávistnými príspevkami, ktoré schvaľujú trestnú činnosť. Aktuálne ich zaznamenáva niekoľko desiatok, v pláne sú preto aj ďalšie opatrenia ministerstva s cieľom zlepšiť kritické myslenie Slovákov a obmedziť tak šírenie hoaxov.
„Áno pripravujeme, ale v tomto štádiu je ešte predčasné hovoriť o detailoch. O koncepte aktuálne prebiehajú diskusie aj s Akadémiou policajného zboru, ktorá v tejto téme výrazne prispela svojimi výskumnými a vzdelávacími aktivitami. Zámerom konceptu je priniesť vzdelávací koncept v tejto oblasti, ktorý prispeje k budovaniu spoločnej odolnosti, skutočného vlastenectva a kritického myslenia pre všetky vekové kategórie,“ uviedol Neumann.
Zaujímalo nás tiež, či ministerstvo zvažuje aj reguláciu sociálnych sietí.
„Ministerstvo vnútra SR respektíve Policajný zbor nereguluje sociálnu sieť Facebook. Ide o produkt súkromnej spoločnosti Meta, ktorý má vlastné pravidlá komunity. Na sociálnu sieť Facebook sa však vzťahuje Akt o digitálnych službách. Je to nariadenie Európskej únie, ktoré zabezpečuje ochranu základných práv všetkých používateľov internetu,“ objasnil hovorca.
To, či budú sociálne siete bezpečnejšie a regulované voči dezinformáciám, je tak v súčasnosti v rukách Európske únie. Proti hybridným hrozbám vo vzdelávaní sa podľa programového vyhlásenia vlády zaviazal bojovať aj rezort školstva. O aké projekty pôjde a na aké školy to bude zamerané zatiaľ nie je známe.