Od septembra začína povinná predškolská dochádzka. Platí aj pre čoraz populárnejšie domáce vzdelávanie

Dva pandemické roky nás naučili dištančnej realite. Rodičov pracovať a deti učiť sa z domu. Domáce vzdelávanie alebo homeschooling tu však bolo už dávno predtým. Pred zavedením povinnej školskej dochádzky prebiehalo vzdelávanie väčšinou v rodinách či komunitách.

Dnes sa homeschooling chápe ako alternatíva k verejnému systému školstva. Nielen v odľahlých vidieckych oblastiach alebo pre rodiny žijúce dočasne v zahraničí. Najmä ako legálna možnosť poskytnúť deťom vhodné prostredie, podmienky a metodiku pre adekvátne vzdelanie v prirodzenom domácom prostredí.

Dôvodov pre domáce vzdelávanie je veľa. Od výhrad voči metodike a školským osnovám, cez kritiku zlého prostredia v štátnom alebo súkromnom školskom systéme, až po vhodnejšie motivačné podmienky a väčšiu slobodu pre vzdelávanie a dosahovanie lepších študijných výsledkov.

Vo veľkej časti Európy prebiehalo (ak vôbec prebiehalo) vzdelávanie v domácnostiach ešte počas 18. storočia. Väčšina populácie nemala žiadne formálne vzdelanie. Profesionálnych učiteľov alebo domácich tútorov si mohol dovoliť iba úzky okruh privilegovaných ľudí z vyššej spoločenskej vrstvy. Väčšina ľudí bola vzdelávaná rodičmi tak, že sa pripravovala na tradičný typ práce vykonávaný v dospelosti v rodine, komunite či spoločenstve.

Prvým priekopníkom povinnej školskej dochádzky bol Jan Amos Komenský. Jeho myšlienka sa na území rakúskej monarchie začala realizovať až v druhej polovici 18. storočia, za vlády rímsko-nemeckej cisárovnej a rakúskej arcivojvodkyne, uhorskej a českej kráľovnej Márie Terézie.

22. augusta 1777 vydala Mária Terézia osobitnú študijnú osnovu s názvom Ratio educationis, ktorou sa na území Uhorska, teda aj na súčasnom Slovensku, zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od šesť do dvanásť rokov.   

O dvesto rokov neskôr sa začínajú ozývať prví kritici inštitucionálnych školských systémov. Je známe, že ešte pred nimi viedli tvrdý odpor voči povinnej školskej dochádzke pôvodné komunity vo viacerých kolonizovaných oblastiach. Ako napríklad severoamerickí Indiáni, ktorí svoje deti tradične učili doma.

V 60. rokoch minulého storočia ostro kritizoval vtedajšie školstvo jeden z prvých propagátorov homeschoolingu, Američan John Holt. Tvrdil, že za školskými neúspechmi detí je neprimeraný tlak dospelých a že škola je prekážkou prirodzeného procesu učenia u detí.

Zástancovia homeschoolingu sú presvedčení, že rodinné puto a emočný vývoj počas rokov strávených doma spolu s rodičmi má dôležité a dlhodobé psychologické a fyziologické pôsobenie. Prerušenie tohto procesu školskou dochádzkou nemôže byť nahradené a ani neskôr napravené nijakým inštitucionálnym prostredím.

Za posledných 50 rokov sa na tému homeschoolingu a domáceho vzdelávania publikovali desiatky štúdií, vedeckých článkov a vydalo sa množstvo kníh a publikácií. V Európe aj Amerike vznikli alternatívne vzdelávacie systémy a školy, stovky rodín vzdelávajú svoje deti v domácom prostredí.

Na Slovensku individuálne vzdelávanie ako alternatívnu formu plnenia školskej dochádzky definuje takzvaný školský zákon (§24 zákona 245/2008 o výchove a vzdelávaní). Podľa štatistík v súčasnosti na Slovensku využíva domáce vzdelávanie viac ako 600 žiakov prvého stupňa základných škôl.

V prípade, že rodič žiada individuálne vzdelávanie z iných ako zdravotných dôvodov, musí si zabezpečiť pedagóga s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore učiteľstvo prvého stupňa základnej školy. O povolení takéhoto vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy, do ktorej bol žiak prijatý.

Žiak potom musí každý polrok vykonávať komisionálne skúšky z učiva každého povinného predmetu. Na základe ich výsledkov mu škola každý rok vystaví vysvedčenie.

Vo výnimočných prípadoch, ako napríklad zdravotný stav alebo pobyt v zahraničí, mohol doteraz riaditeľ školy povoliť žiakovi domáce vzdelávanie aj na druhom stupni základnej školy. Od septembra tohto roku bude povolené domáce vzdelávanie na druhom stupni základných škôl už pre všetky deti.

Dnes je na Slovensku viac ako dvadsať škôl, ktoré podporujú domáce vzdelávanie. Najväčšou nevýhodou homeschoolingu je, že štát rodinám s deťmi v domácom vzdelávaní v súčasnosti nijako finančne neprispieva.

Podľa prieskumu občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku využívajú slovenské rodiny pri homeschoolingu rôzne alternatívne spôsoby vzdelávania. Školu hrou, pedagogický systém Marie Montessori, waldorfskú školu, daltonskú metódu, zážitkové vzdelávanie a podobne.

Povinné polročné komisionálne skúšky zahŕňajú písomné a ústne preskúšanie a prezentáciu portfólia dieťaťa, napríklad  pracovných zošitov, projektov, nahrávok alebo fotodokumentácie z priebehu vzdelávania dieťaťa.

Okrem chýbajúcej finančnej podpory domáceho vzdelávania je jeho ďalšou nevýhodou omnoho väčšia psychická aj časová náročnosť a vyťaženosť rodičov.

Naopak, ako výhody oceňujú rodičia pri homeschoolingu hlavne slobodu prispôsobiť si vzdelávanie a jeho tempo schopnostiam a záujmom dieťaťa a potrebám rodiny, slobodu zvoliť si miesto a spôsob vzdelávania, väčšie prepojenie s reálnym životom a každodennými praktickými činnosťami.

Výhodou je tiež možnosť zážitkového vzdelávania, väčší pokoj domáceho prostredia, preukázateľnejší rozvoj kreativity a kritického myslenia a menej obáv či strachu zo zlyhania ako v školskom prostredí.

Na druhej strane, detskí psychológovia zdôrazňujú, že aj pri domácom vzdelávaní by si mali rodičia nastaviť pevný a pravidelný režim, ktorý budú disciplinovane dodržiavať. Od septembra 2021 bude pre každé päťročné dieťa zároveň povinná návšteva predškolského zariadenia.

To znamená, že aj rodič, ktorý plánuje vzdelávať svoje dieťa doma, ho bude musieť zapísať do materskej školy. Individuálne vzdelávanie bude následne schvaľovať riaditeľ materskej školy.  

„Predprimárne vzdelávanie a kvalitné predškolské zariadenie podporuje osobnostný, sociálny, kognitívny, ako i emocionálny a morálny rozvoj detí. To, prirodzene, dopĺňa výchovu a starostlivosť v rodinnom prostredí. Deti sa zároveň učia novým pravidlám,“ radí rodičom, ktorí sa rozhodli pre individiuálnu formu pri povinnom predprimárnom vzdelávaní, psychologička a odborná garantka Linky detskej istoty Katarína Trlicová.

Dieťa je pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. „Rodičia vedia a cítia, kedy je ich dieťa pripravené. V nerozhodných situáciách sa môžu obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať,“ vysvetľuje Trlicová.

„Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sa vedia rýchlejšie začleniť do kolektívu na základnej škole. Majú totiž skúsenosti so životom medzi rovesníkmi, s autoritami, s dodržiavaním pravidiel a majú aj prvé skúsenosti s cielenou prácou.“

„Avšak zaradenie sa je individuálne a závisí od viacerých faktorov, ako je emocionálna stabilita, vzťahové väzby či zrelosť centrálnej nervovej sústavy. V prípade, že dieťa bude v predškolskom zariadení, rodičia by ho mali uistiť, že pre neho prídu a vysvetliť mu, čo sa tam bude diať a aké sú tam pravidlá,“ hovorí odborníčka.

Rodičia, ktorí budú učiť doma, by sa mali podľa psychologičky venovať rôznym aktivitám tak, aby zabezpečili vývin dieťaťa v žiadúcom a komplexnom bio-psycho-sociálnom rozsahu. Zdôrazňuje, že pre deti je dôležitý dostatok pohybu v prírode, budovanie si sociálnych kontaktov. A to nielen s rodinou, ale aj s rovesníkmi.

„Dieťa potrebuje, aby ste sa s ním veľa rozprávali, čítali si rozprávky, príbehy a encyklopédie,“ dodáva. Podľa odborníčky na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik Štěpánky Zoubkovej hry môžu pomôcť rozvíjať kreativitu detí, odbúravať strach z nových vecí a zároveň posilňovať emočný kvocient.

Rodičia by si však mali vybrať správny typ hry. Za ideálne považuje pexeso, ktoré rozvíja krátkodobú pamäť, pozornosť a zároveň buduje slovnú zásobu. U dieťaťa je podstatné rozvíjanie fantázie a schopnosti sa jasne vyjadrovať. Okrem slovnej zásoby pomáhajú hry budovať aj sociálne zručnosti a učia deti trpezlivosti.

Psychológovia odporúčajú ponúknuť dieťaťu v predškolskom práve edukatívne a tvorivé hry. Mal by mu byť ponechaný čas, aby bolo samé a hralo sa podľa vlastných predstáv a fantázie. Naopak, zo sociálneho hľadiska sú dôležité spoločenské hry, v ktorých si dieťa môže odskúšať a zažiť rôzne rolové pozície, ako aj výhru či prehru, učí sa rešpektovať pravidlá, spoluhráčov a ovládať svoje správanie.