Druhá vlna španielskej chrípky v Košiciach

I keď sme sa už v aprílovom článku venovali priebehu epidémie z roku 1918, ktorá zastihla i Košice, dnes si viac priblížime jej druhú vlnu a zameriame sa na prijaté opatrenia a ich dôsledky. I v tomto možno konštatovať, že dejiny sa opakujú, prvá vlna výrazne nezastihla naše končiny, druhá bola podstatne silnejšia a vrcholila koncom októbra. Ak by súčasná epidémia ďalej pokračovala podľa scenára tej z roku 1918, naplnilo by nás to miernym optimizmom.

Od novembra sa situácia postupne začala zlepšovať, v roku 1919 boli v našich končinách už len ojedinele zmienky o nákazách španielskou chrípkou, a to vtedy nebola vynájdená žiadna vakcína. V roku 1920 mierne prepukla epidémia znovu a na Slovensko sa dostala pravdepodobne od južných susedov, z Maďarska. Je nesporné, že nakazených pribudlo aj v Košiciach a niektoré prípady skončili smrťou, ale celkový priebeh už nebol ani zďaleka taký hrozivý ako na jeseň 1918.

Medzi obzvlášť tvrdo postihnutými krajinami epidémie španielskej chrípky, ktorá druhýkrát prepukla na jeseň 1918, bolo aj Uhorsko. V Budapešti a tiež mimo hlavného mesta sa už v septembri vo veľkom zatvárali školy. Na vidieku riadila chrípka ešte viac než v hlavnom meste. Činnosť zdravotných inštitúcií sa obmedzovala na izolovanie nemocných a zatváranie škôl.

Na jeseň sa začala druhá vlna španielskej chrípky a táto vo väčšom zastihla aj Košičanov. Už v septembri bolo nariadené zatvoriť všetky miestne školy. Bezpochybne rozdielom oproti dnešku je, že opatrenia sa neprijímali celoplošne, ale o obmedzeniach sa rozhodovalo lokálne a v Košiciach bola vytvorená mestská epidemická komisia na čele s mešťanostom Košíc – Dr. Béla Blanárom a policajným kapitánom Józsefom Váczym, ktorá mala zamedziť šíreniu vírusu.

Prelom septembra a októbra priniesol výrazný nárast nových prípadov nákazy, a tak došlo k vydaniu oznamu policajného kapitána Košíc „vo veci ochrany proti šíreniu španielskej choroby“. Tento plagát visel snáď na každom mieste v meste a písalo sa o tom aj v dobovej tlači. V tejto výzve občanom poukazuje na potrebné opatrenia a vyzýva v prvom rade verejnosť, aby sa vyhýbala masovým akciám a návštevám miest, kde sa zhromažďuje viacero ľudí. Taktiež, aby sa vyhýbali mestskej doprave, pokiaľ to nie je nevyhnutné.

Ľuďom odporúčal udržiavať si čistotu tela, oblečenia i domácnosti. Tiež, aby si denne viacnásobne spravili výplach hrdla, resp. kloktali. Pred každým jedlom si mal každý dôsledne umyť ruky. Pľuvanie a podávanie si rúk sa malo zamedziť, nakoľko sa tým nákaza mohla šíriť ďalej. V domácnosti mal každý člen používať vlastné uteráky a vreckovky a tie pravidelne v horúcej vode prevariť za účelom dezinfekcie. V prípade nádchy, bolesti hrdla, zachrípnutia či kašľu sa mal chorý ihneď obrátiť na lekára. Majitelia pohostinstiev boli vyzvaní na dôsledné udržiavanie čistoty v podnikoch.

Tieto odporúčania však podobne ako i dnes nepomohli, situácia sa výrazne začala zhoršovať koncom októbra, a tak boli prijaté opatrenia, ktoré mali zamedziť šíreniu nákazy. Najdôležitejšie sa prijali 21. októbra, nimi sa nariadilo:

1. Na území mesta sa zatvorenie škôl predĺžilo do 4. novembra.
2. V divadlách a kinách boli predstavenia a premietanie filmov prerušené od 22. októbra do 4. novembra. Do rovnakého času bol nariadený zákaz organizovať koncerty, prednášky, športové zápasy, tanečné zábavy, tanečné školy, spoločenské večere a všetky zhromaždenia a skupinové akcie.
3. V čase od 22. októbra do 4. novembra mohli byť hostince, jedálne, vývarovne, kaviarne, mliekarne, krčmy a ďalšie otvorené do 22.00 hod. Kaviarne v čase od 11.00 – 13.00 hod. a hostince od 16.00 – 18.00 hod. museli byť zavreté a dôsledne vyčistené a vyvetrané.
4. V továrňach a na pracoviskách bolo nariadené dôsledne vyčistiť a vyvetrať priestory prevádzky v čase 12.00 – 14.00 hod. Pri jednozmenných prevádzkach bolo potrebné aspoň hodinu vetrať priestory počas výkonu práce.
5. V priestoroch električiek bolo zakázané stáť a na prednom „peróne“ sa mohlo zdržiavať najviac 4 a na zadnom 5 osôb. Bez ohľadu na počasie bolo povinnosťou mať neustále na jednej strane otvorené okná.
6. Lekárne mali povolené byť otvorené do 21.00 hod. a špeciálne do 22.00 hod.
7. Verejnosť bola vyzvaná, aby sa vyhýbala trávením času v hostincoch, kaviarňach, krčmách, v čakárňach železnice, ako i v iných, v kluboch, spolkoch, kruhoch, zhromaždení a celkovo všetkých miest, kde sa zvykol zhromažďovať väčší počet osôb a tiež sa mala verejnosť zdržiavať hromadných návštev na pohreboch, cintorínoch, v kostoloch a modlitebniach. 

O pár dní neskôr, 26. októbra vydáva ďalšie nariadenie policajný kapitán Józef Váczy, ktorý vzhľadom na šírenie epidémie nariadil zákaz navštevovať cintoríny na sviatok Všetkých svätých a na Deň zosnulých. Upozorňuje zároveň verejnosť, že električky, ktoré premávali v tento deň, budú zrušené a polícia pustí do areálu cintorínu len niekoľko ľudí. Zároveň vyzýva obecenstvo, aby návštevu cintorínov si nechali na tri dni pred sviatkom Dňa zosnulých, prípadne nasledujúce dni.

O tom, že aj vtedy sprevádzalo zatvorenie viacerých kultúrnych stánkov veľké problémy pre ich zamestnancov, svedčí aj žiadosť riaditeľa divadla Ӧdöna Faragóa o finančný príspevok od mesta, aby mohol vyplatiť mzdy pracovníkom divadla.

Prijatie opatrení výrazne pomohlo. V novembri začal postupne vírus v meste a v okolí slabnúť, avšak v dobovej tlači nachádzame aj 11. decembra článok, ktorý upozorňuje na nebezpečenstvo zvýšeného počtu nakazených a opätovného šírenia španielskej chrípky. Bolo to spôsobené hlavne tým, že sa ľudia vo veľkom stretávali na rôznych mítingoch a zhromaždeniach, ktoré často súviseli s aktuálnou politickou situáciou.

Podľa oficiálnych údajov v októbri po vypuknutí epidémie v Košiciach zahynulo 40 ľudí (ale skutočný počet bol nesporne vyšší). Nemožno pochybovať, ak si uvedomíme, že od septembra do novembra 1918 na území dnešného Slovenska mohlo byť niekoľko desiatok tisíc ochorení a že počet úmrtí musel dosiahnuť stovky.

Autor: HistoricKE