Či už vnímate jeseň ako depresívnu alebo farebnú, toto obdobie je mimoriadne náročné pre každého z nás. Rok 2020 je plný nečakaných situácií, ktorým sme boli vystavení zo dňa na deň. Opúšťame komfortné zóny, snažíme sa zachrániť. Ako si zachovať zdravý rozum?
Duševné zdravie by sme nemali podcenovať, obzvlášť nie v týchto ťažkých časoch. Áno, takto ich pokojne možno označiť. Z bežných problémov, čo si ráno oblečiem, aké bude počasie, musím prezuť auto a malému som zabudol odniesť veci na gymnastiku, sme zrazu ostali pred otázkami: Ako zaplatím hypotéku? S kým budú deti, keď je škola zatvorená? Naozaj sa nemôžem stretávať so starými rodičmi, veď potrebujú moju pomoc, to mám akože zrušiť dva roky pripravovanú svadbu a sto ľudí, nemôžem ísť zapáliť ani len sviečku na hrob svojej babky ?!
Pandémia sa dotýka každého jedného človeka na našej Zemi. Niekoho viac, niekoho menej. No všetci by sme z nej chceli vyviaznuť zdraví a šťastní. Áno, určite aj popierači vírusu a fanúšikovia rôznych konšpiračných teórií Či existujú ľudia, ktorí túžia po chorobe? Hádam nie.
Situácia je vážna a aj keď každý deň výjde slnko, občas nás tie mračná zasiahnu viac, ako unesieme. Aj preto sme po polroku opäť oslovili Psychosociálne centrum v Košiciach, odpovede na naše otázky sme hľadali u psychiatričky Alžbety Malejčikovej.
Prečo sa nám podľa vás spája jesenné obdobie práve s pochmúrnym počasím, jesennými depresiami, dlhými večermi? Som veľmi veľká optimistka, ak skôr vnímam farebné lístie, čas na dobrú knihu a čaj s rodinou? Nie ste z toho predsudku, prívlastku „depresívna jeseň“ ako psychológovia a psychiatri už trošku unavení?
Unavení možno ani nie, ale niečo na tom popravde bude. Aj v ambulanciách je to odpozorované, že zhoršenia a novo diagnostikované depresie sú na jeseň vo väčšej frekvencii. Leto je „rozpustilé“, spájané s oddychom, ľahkým oblečením, dlhými teplými večermi, dovolenkami, letnými terasami, prenesene je tu viac uvoľnenia, oddychu, nádeje. Všetko ide cez optiku leta akosi ľahšie.
Jeseň je už predzvesťou chladu, skracujú sa dni, slnka je menej. Kráčame v ústrety obdobiu nepríjemného počasia, takže pre citlivejších ľudí je toto obdobie nepríjemnejšie. Je aj pravdou, že je na jar a na jeseň viac hospitalizácií kvôli depresii. Stále nie sme odborníci zajedno, či pojem sezónnej depresie je opodstatnený. Pri tých jesenných a jarných hospitalizáciách, ako ukázali najnovšie výskumy aj Národného centra duševného zdravia v Českej republike, je len malé percento opakovaných každoročne. To by znamenalo, že to, čo v nálade dlhodobejšie škrípe, nakoniec vypukne pri napríklad nedostatku slnečných dní. Vieme už všetci, že je slnko tak potrebné aj pre neuroprenášače v mozgu.
Depresívny človek síce vie, že jeseň je aj farebná, vie si predstaviť večer pri knihe, s horúcou čokoládou a praskajúcim ohňom v krbe. Ale necíti pri tom potešenie, radosť, farebnosť listov na stromoch nevníma ako krásnu, na knihu sa nevie sústrediť a čokoládu si buď neuvarí, alebo si ju nevychutná.
Pravda je ale aj to, že na mnohé veci pozeráme cez niečo naučené, zdedené, aj v názoroch, aj v pocitoch. To spojenie „depresívna jeseň“ možno mnohí máme tak nejako vžité. Ale za seba môžem povedať, že mám jeseň veľmi rada. Mňa fascinujú farby, ktoré vytvorí príroda, ako je to zariadené, že sa zelený chlorofyl mení na iné farbivá a čo to spraví s celým stromom. Takže to vžité – depresívna jeseň, môže každý z nás zmeniť.
Akú dôležitú úlohu zohráva v našom živote psychohygiena? Nepodceňujeme ju?
Ľudská pamäť je vraj krátka. Ak sa aj pre niečo zastavíme, spomalíme, nakoniec nás hektika dní vtiahne zas do kolobehu povinností a akože povinností. Na jednej strane je ponorenie sa do aktivít aj zachraňujúce, drží nás v určitých hraniciach, režime dňa, aktivite. Ale bez občasných vybočení, pozastavení a bez dostatku oddychu a uvoľnenia to nejde bez následkov. Samozrejme, že psychohygiena je veľmi dôležitá. A, samozrejme, že väčšina pri tomto slove prevráti oči. Veď to predsa všetci ovládame: spánok, oddych, fyzická aktivita, meditácia, joga a podobne... Len akosi to nežijeme. V danej chvíli je všetko viac dôležité, ako som ja a moja pohoda. A potom sa nestíhame čudovať, čo sa deje s naším telom, dušou, vzťahmi, výkonnosťou.
Po relatívne pokojnom lete, v ktorom síce väčšina z nás upustila od dovolenky zo zahraničia, zmenila svoje návyky, sa na Slovensku spustila druhá vlna pandémie. Opäť sa „zatvárame doma“ a musíme prevziať zodpovednosť do vlastných rúk. Do toho vyššie spomínaná neobľúbená „jesenná depresia, splíny“ – ako to zvládnuť čo najlepšie?
Je to veľmi ťažké obdobie...Máme tu na jednej strane obavy a neistoty, na druhej strane pochybnosti, a čo ma veľmi zaujalo v jednom rozhovore, to, čo nás ohrozuje, nemá konkrétnu tvár. Je ťažko dodržiavať obmedzenia, keď si nevieme predstaviť, čo sa stane, ak tak neurobíme.
Ako to prežiť čo najľahšie? Určite skúsiť zamerať pozornosť na to pekné, spraviť si chutnú večeru, k sviečkam a knihe pustiť aj príjemnú hudbu. Tešiť sa na dobrý film, nesledovať sústavne len správy a informácie o víruse. Je potrebné byť informovaný, ale všetko s mierou. Frustrácie a aj hnev ventilovať zdravými cestami. Nie formou konfliktov v rodine, „hejtov“, interpersonálnymi atakmi, alkoholom.
Zdravé je vybúriť sa fyzickou prácou (môžete konečne vymaľovať alebo za domom narúbať drevo, obuť si tenisky a podobne), kreativitou, záujmom o iných. Dôležité je udržiavať kontakty aj na diaľku a hlavne si vždy povedať, že toto nebude trvať večne. Vírus tu bude, ale časom sa dostane pod kontrolu. Veľa vecí sa môže zmeniť, ale ak bude zdravie, chuť a trpezlivosť, všetko sa dá.
Ako si teda podľa vás čo najlepšie aj počas nastávajúceho ťažšieho obdobia doslova zachovať zdravý rozum? Niektoré veci sme sa už naučili počas prvej vlny doma.
Určite nás prvá vlna niečo naučila. Trochu som sklamaná, že súdržnosť a pokora sú len okrajové a aktuálne je v popredí strach a hnev. Ale je to prirodzené, že v ohrození chránim najprv seba. Ako prežijem dnešný deň, to do značnej miery závisí od toho, čo pripustím, od môjho postoja, nastavenia sa. Byť práve v tejto chvíli v čo najväčšej pohode. Odmietať stav len prežívania, život je tu a teraz. Aj napriek obmedzeniam. Viera, láska, nádej, pokora, sledovanie len skutočne odborných informácií a trpezlivosť. Bez toho to asi nepôjde.
Najhlavnejšia je zodpovednosť. Za svoje správanie, znižovanie rizík, dodržiavanie opatrení. Sme už unavení, miestami až vzdorovití a ostražitosť povolila. Tomu netreba podľahnúť. A vyhýbať sa tomu, čo nám berie spánok a pokoj, ako sa len dá. K tomu odpútavanie mysle a sústredenie na niečo prospešné. Dostatok spánku, vitamíny, ísť podľa aktuálnych možností von, keď sa ukážu slnečné lúče. A v prípade ťažkostí, nehanbiť sa vyhľadať aj pomoc odborníka.
Aj napriek rozsiahlym štúdiám, výsledkom testov, odborným posudkom, stúpajúcej mortalite vo svete sú ľudia, ktorí veria konšpiráciám, odmietajú rúška a myslia si, že ide o nejaké sprisahanie, že korona je výmysel. Po čase zistíme, že tomu veria aj ľudia z nášho okolia, naši „priatelia“ zdieľajú a komentujú na sociálnych sieťach neuveriteľné teórie a konšpirácie. Čo by ste navrhli, ako postupovať, bojovať s nimi a snažiť sa im vysvetliť, že tu ide o vážne témy alebo sa od nich radšej odstrihnúť?
Uf, keby na to fungoval nejaký zaručený spôsob, tak už ho tu máme. Vnímam niekoľko rovín tejto problematiky. Ak by šlo len o teoretické princípy, to by sme mohli argumentovať, polemizovať, presviedčať... Tu ale ide o zdravie a životy. Myslím si, že pri týchto číslach postupne nebude nikto bez blízkej skúsenosti s vírusom. Niekedy sa, žiaľ, až na vlastnej koži presvedčíme. Sú ale situácie, kedy nechcete na veci pozerať z inej strany, ste unavení z nejednoznačnosti a vyčerpaní z toho, že neviete kde je pravda, vtedy často vezmete za pravdu to, čo chcete, aby pravda bola. A tak vám potom budú aj online podsúvané témy, rozhovory, tvrdenia túto vašu pravdu potvrdzujúce.
Na osobnú slobodu sme enormne citliví a mnoho ľudí berie nosenie rúšok ako zásah do tejto slobody. To je ďalšia vec, aj historicky podmienená. Aj celkovo rokmi vybudovaná nedôvera. Je také ťažké zorientovať sa v informáciách. Kto je vyrovnaný s tým, že teraz je situácia takáto a je treba dodržať kroky, ktoré pomáhajú a chránia, ísť si za svojím. Lebo ak sa mýlime my, ktorí máme rešpekt pred COVIDOM, ostatným neublížime. Ale ak sa mýlia tí, ktorí opatrenia ignorujú, následky môžu byť nielen o číslach, ale o životoch. A ak poznáte niekoho, kto má osobnú skúsenosť s COVID-19, zdieľajte ju. To znamená, nebáť sa vystúpiť so svojím príbehom, aj keď vám mnohí nebudú chcieť veriť.
Na druhej strane, aj v rámci jednej rodiny sa stretávame s rôznymi názormi. Je fajn rešpektovať názor druhého, no keď je to na hrane konšpirácií a ide o život, ako postupovať, aby nebol každý druhý obed o škriepke?
V prvom rade by som témy, kde nepanuje zhoda, neprenášala k obednému stolu. Ale toto je veľmi ťažké. Rozprávať o tom, kde je pravda. Čo je manipulácia, čo je skutočná sloboda. Že to nie je o nosení rúšok a obmedzení hromadných akcií. Možno sa zaujímať skôr o to, čo ľudí v okolí motivuje k tomu, aby verili konšpiračným teóriám. Možno je to skutočne len túžba po priamych riešeniach a jasných odpovediach. Možno strach z uplatňovania moci. Ale na otázku, či presviedčať? Presvedčeného neobrátite, jedine vlastný príklad a príbehy skutočných reálnych ľudí s ochorením môže prinútiť k zmene. Ale ak sa cítite ohrození nezodpovednosťou člena rodiny, nastaviť chod domácnosti tak, aby k ohrozeniu ostatných nedošlo. Zvlášť ak je v tej domácnosti niekto zdravotne rizikový.
„Ak sa mýlime my, ktorí máme rešpekt pred COVIDOM, ostatným neublížime. Ale ak sa mýlia tí, ktorí opatrenia ignorujú, následky môžu byť nielen o číslach, ale o životoch. A ak poznáte niekoho, kto má osobnú skúsenosť s COVID-19, zdieľajte ju. To znamená, nebáť sa vystúpiť so svojím príbehom, aj keď vám mnohí nebudú chcieť veriť."
Rok 2020 je pre celý svet mimoriadne náročný. Keď bolí duša, často to nevidieť, no liečiť ju musíme. Kedy odporúčate vyhľadať odborníka?
Keď všetky už povedané veci nestačia na to, aby som sa cítil dobre. Poruchy spánku, dlhodobejšia úzkosť, možno až s pocitmi telesnej nepohody. Smútok, ktorý neodchádza ani po dobu dvoch – troch týždňov. Strach, ktorý obmedzuje normálne fungovanie, myšlienky, ktoré výrazne zneisťujú a izolujú. Nízky výkon, strata radosti, energie, aktivít. Upozornenia a obavy blízkych, sklony k alkoholu a podobne.
Heslom tohtoročnej kampane, ktorú pripravila Liga za duševné zdravie, je: Pokoj v duši. Ako si zachovať, keď stojíme opäť na začiatku niečoho náročného, v mnohých smeroch neznámeho?
„Doprajme si pokoj v duši“ je skvelá aktivita Ligy za duševné zdravie, kde je všetko potrebné povedané. Za touto kampaňou je veľa ľudí, ktorých si aj osobne veľmi vážim. A ako si zachovať pokoj v duši? Určitý nepokoj je hnací motor, byť ostražitý je pre prežitie nutné, ale nesmie byť toho nepokoja príliš veľa. V prvom rade nedovoliť, aby ma ovládal strach. Zatiaľ to vždy nejak dopadlo a naše obavy a očakávania sú zväčša horšie, ako to potom je v realite.
Nemyslieť veľmi dopredu, teraz sa to asi tak úplne nedá. Je určite čas stanoviť si priority, vo svojom mikrosvete nastaviť všetko tak, aby to bolo čo najnormálnejšie, čo najmenej ohrozujúce. A keďže sa nevieme dopredu úplne pripraviť na to, čo príde, byť čo najviac zodpovedný v tomto dni. A zajtra v zajtrajšom dni a takto, deň za dňom. Urobiť maximum, čo môžem.
Má aj vaše psychosociálne centrum otvorené dvere pre všetky „ubolené duše“? Aký je postup, ak by sme ho chceli navštíviť ako pacienti? Predsa len, nápor je veľký, osobné stretnutia obmedzené.
Dvere pre ubolené duše sú v psychosociálnom centre, samozrejme, otvorené. Je tu aj možnosť využitia online a telefonickej pomoci. Tím skvelých profesionálov, psychologičiek, psychiatrov, sociálnych pracovníkov, samozrejme, v súlade s opatreniami, pomôže, kde sa dá a koľko kapacity budú stačiť. Priznávam ale, že práce je teraz veľmi veľa a môže sa stať, že je na pomoc nutné aj počkať.
Preto by som chcela apelovať na ľudí, ak potrebujú pomoc, nech nečakajú až na stav, kedy je to kritické, nie vždy totiž môžeme pomôcť okamžite. Na objednanie sa do psychologickej ambulancie je nutný výmenný lístok, ak je potreba pomoci aj psychiatra, tu už výmenný lístok nie je treba.
Želala by som si, aby sme v centre mohli pomôcť každému, kto to bude potrebovať, aby sme si vedeli v tejto dobe nájsť spôsoby, ako to zvládnuť v psychickej pohode a aby dopady tejto krízy na ľudí boli čo najmenšie. Aby sme ako spoločnosť vyšli z tohto boja zdravší, odolnejší, lepší.