Édouard Manet pohoršoval verejnosť. Francúzsky maliar sa narodil pred 190 rokmi

EurópaĽudsKE

Manet preklenul priepasť medzi dvoma umeleckými smermi 19. storočia. Realizmom a impresionizmom. Jeho tvorba vymedzila začiatok moderného výtvarného umenia a dnes sa chápe ako prelomová.

Foto
Édouard Manet sa s hnutím impresionistov nikdy nestotožnil. Zásadne ho ovplyvnila najmä tvorba starých španielskych majstrov, Velázqueza a Goyu  / Wikipedia

Édouard Manet bol inovátorom v oblasti farebnej kompozície. Odmietol konzervatívne cítenie Akadémie krásnych umení a upustil od náboženských a alegorických tém v prospech zobrazenia meštianskeho života. Jeho obrazy vyvolávali škandály, pohoršenie verejnosti a obdiv avantgardných umelcov. Tí sa neskôr stali známi ako impresionisti.

Manet sa však s ich hnutím nikdy nestotožnil. Dnes sa jeho tvorba chápe ako prelomová a vymedzujúca začiatok moderného výtvarného umenia. Od narodenia významného francúzskeho výtvarníka uplynie v nedeľu 23. januára 190 rokov.

Édouard Manet sa narodil 23. januára 1832 v Paríži do rodiny z vyššej spoločenskej vrstvy so silnými politickými väzbami. Jeho otec bol úradníkom na francúzskom ministerstve spravodlivosti. Matka krstnou dcérou švédskeho korunného princa. Édouard bol najstarší z troch bratov. 

Foto
Manetov obraz Pijan absintu (1859) je príkladom jeho raných pokusov o realizmus, ktorý bol v tom čase najpopulárnejším štýlom / Wikimedia commons

Otec chcel mať z Édouarda právnika alebo bankového úradníka. Brat jeho matky však čoskoro rozpoznal maliarske nadanie chlapca a priamo na gymnáziu ho odporučil na mimoriadne hodiny kreslenia. Strýko Edmond Fournier neustále podporoval záujmy chlapca a organizoval mu časté výlety do Louvru. 

V roku 1848 sa mladý Manet na otcove naliehanie a nesúhlas s kariérou maliara rozhodol pre námornú školu a nalodil sa na loď smerujúcu do Brazílie. Jeho otec dúfal, že sa mu zapáči námornícky život. Manetovi sa však nepodarilo zložiť skúšky, a tak sa o rok vrátil domov. Rodičia napokon od svojej predstavy o jeho kariére upustili a vytvorili mu priestor umelecky sa realizovať.

Foto
Najznámejším umelcovým dielom je obraz Raňajky v tráve z roku 1863 / Wikimedia commons

Ako 18-ročný Manet dostával lekcie kreslenia a maľovania, ktoré mu dával výtvarník Thomas Couture. V rokoch 1853 až 1856 cestoval po Európe, aby sa oboznámil s dielami maliarov ako Frans Hals, Diego Velázquez či Francisco Goya. Navštívil Rakúsko, Holandsko, Španielsko, Taliansko aj Prahu.

Zásadne ho ovplyvnila najmä tvorba starých španielskych majstrov, Velázqueza a Goyu. V roku 1856 v parížskej ulici Lavoisier otvoril vlastný ateliér. Námetmi pre jeho obrazy sa stali obyčajní ľudia vykonávajúci každodenné činnosti.

Édouard Manet bol sebavedomý, priateľský a spoločenský muž, na svojom maliarskom talente tvrdo pracoval. Čoskoro sa okolo neho vytvorilo spoločenstvo priateľov z intelektuálnych a aristokratických kruhov Paríža.

Foto
Celé hodiny strávil Manet pod holým nebom pozorujúc módny dav obyvateľov mesta, aby namaľoval Koncert v Tuilerijských záhradách (1862) / Wikimedia commons

Neustále intenzívne pracoval a umelecky dozrieval. Maľoval rozmanité diela. Portréty, skupiny priateľov, scény z mestského života, zatišia aj morské motívy. Na mnohých jeho obrazoch je zachytená profesionálna modelka a neskoršia maliarka Victorine Meurentová, s ktorou pracoval dvanásť rokov.   

Manetov obraz Pijan absintu (1859) je príkladom jeho raných pokusov o realizmus, ktorý bol v tom čase najpopulárnejším štýlom. Avšak nekompromisný odraz reality života odrážajúci sa v postave opitého muža nebol akceptovaný. Na jeho plátnach sa objavovali speváci (Španielsky spevák, 1860), ľudia z ulice, žobráci a kurtizány. Rád zachytával aj výjavy zobrazujúce býčie zápasy, napríklad obraz Mŕtvy toreador (pravdepodobne rok 1864).

Foto
Ědouard Manet rád maľoval aj výjavy zobrazujúce býčie zápasy, ako je napríklad obraz Mŕtvy toreador / Wikimedia commons

Manet svoje postavy považoval za súčasť zátišia, akoby nemali vlastný život. V prvom rade to pre neho boli kompozičné hodnoty na ploche obrazu. Ľudia na nich ustrnuli v určitých pózach. Kompozície jeho obrazov pripomínajú fotografické momentky. Na druhej strane bol Manet vynikajúci portrétista. Dokázal dokonale vystihnúť psychológoiu svojich modelov. Namaľoval veľké množstvo, najmä ženských portrétov.

Celé hodiny strávil pod holým nebom pozorujúc módny dav obyvateľov mesta, aby namaľoval Koncert v Tuilerijských záhradách (1862). Toto dielo zdanlivo zobrazujúce náhodných ľudí je v skutočnosti výberom prominentných osobností parížskeho meštianskeho sveta počúvajúcich koncert. Téma obrazu sa parížskej umeleckej vrchnosti nepozdávala, keďže mestské scény sa v 60. rokoch 19. storočia nepovažovali za vhodný námet pre umenie.

V roku 1850 rodina Manetových prijala mladú učiteľku klavíra Suzanne Leenhofovú. S Édouardom naviazala tajný milostný vzťah a v roku 1852 sa jej narodil syn. Pokrstili ho Leon Édouard Koella, Suzanne ho vydávala za svojho brata. Manet svoj pomer pred otcom tajil.  V roku 1862, po otcovej smrti sa so Suzanne Leenhoffovou zosobášil. 

Foto
V roku 1865 sa Manet opäť pokúsil o prijatie Parížskym salónom a predstavil obraz Olympia. Portrét inšpirovaný Tizianovou Venušou z Urbina, zobrazujúci nahú krásku pózujúcu na posteli, opäť vyvolal nevôľu / Wikimedia commons

Pravdepodobne najznámejším umelcovým dielom je obraz Raňajky v tráve z roku 1863. Dvojica oblečených mužov sediacich vedľa nahej ženy znepokojila viacerých členov poroty, ktorí sa starali o výber malieb na výstavu Parížskeho salónu. V tomto diele, ktoré odmietli vystaviť, spojil autor tému nedeľných výletov a u mešťanov obľúbených piknikov spolu s prostitúciou.

V tom období však v salóne odmietli zverejniť viac než 4-tisíc obrazov. V reakcii na to Napoleon III. založil Salon des Refusés, (Salón odmietnutých), aby si verejnosť predsa len mohla niektoré z týchto diel pozrieť.

V roku 1865 sa Manet opäť pokúsil o prijatie Parížskym salónom. Predstavil obraz Olympia (1863). Tento portrét inšpirovaný Tizianovou Venušou z Urbina, zobrazujúci nahú krásku pózujúcu na posteli, vyvolal opäť nevôľu. Manet však mal aj svojich zástancov. Jedným z nich bol spisovateľ Emil Zola, ktorý v článku z roku 1867 tvrdil, že takmer všetci významní umelci v začiatkoch urážajú citlivosť súčasného publika.

Foto
Jedno z najuznávanejších Manetových diel Bar vo Folies-Bergére (1882)  / Wikimedia commons

Manetovými priateľmi sa stali maliari Paul Cézanne, Paul Gauguin, Edgar Degas, Claude Monet, ale i prekliaty básnik Charles Baudelaire. Na plátno zachytával Édouard aj tragické výjavy. Medzi rokmi 1867 až 1869 napríklad vytvoril sériu obrazov pod názvom Poprava cisára Maximiliána.

Édouard Manet sa venoval rôznym maliarskym technikám. Okrem jeho najobľúbenejšej olejomaľby na plátne často maľoval akvarelom a pastelom. Vytvoril aj mnoho grafických prác, rytín, leptov a litografií. Spolupracoval aj na ilustráciách kníh. 

V roku 1870 slúžil ako vojak počas francúzsko-nemeckej vojny, bol svedkom ničenia Paríža. Veľmi známa je aj jeho tvorba z prostredia kaviarní. Reprezentuje ju napríklad obraz The Café-Concert (1879) alebo jedno z najuznávanejších diel Bar vo Folies-Bergére (1882), na ktorom je vyobrazená barmanka zahĺbená do svojich myšlienok, akoby odtrhnutá od rušného okolia zapĺňajúceho celú miestnosť.

Foto
Manetov portrét od Henriho Fantina-Latour z roku 1867 / Wikimedia commons

Od roku 1877 sa u Manata začali prejavovať zdravotné problémy. Cítil sa unavený, trpel ataxiou (poruchou koordinácie pohybov), čo bol zrejme sprievodný symptóm syfilisu, ktorým sa pravdepodobne nakazil v mladosti pri plavbe do Brazílie.

Absolovoval aj niekoľkomesačnú liečbu a snažil sa stále pracovať. V roku 1880 mal v Paríži samostatnú výstavu, o rok neskôr ho menovali rytierom Čestnej légie, získal aj cenu Parížskeho salónu.  

Choroba však rýchlo postupovala a v dôsledku obmedzenej pohyblivosti mal čím ďalej, tým väčšie problémy s veľkými plátnami. V tomto období namaľoval veľa zátiší a akvarelov.

V apríli 1883 Manet podstúpil amputáciu nohy a krátko nato 30. apríla zomrel v objatí svojho syna Leona. Pochovali ho 3. mája na parížskom cintoríne Passy. Jeho dielo zahrňujúce viac ako 400 olejov, viac ako 100 akvarelov, 85 pastelov a stovky grafických listov je dnes rozptýlené po celom svete. 

Zdroj: TASR/Wikipedia.org/biography.com/artnews.com/Wikimedia commons

Galéria k článku

Komentáre