Znie to možno neuveriteľne, ale názov Franckova ulica v mestskej časti Juh, ktorá bola pomenovaná podľa veľkokapitalistu Francka, prežil aj bývalý režim, a to napriek tomu, že v čase socializmu bol kapitalizmus neprijateľný.
Dnes budeme pokračovať v dejinách Franckovej továrne na výrobu kávovín, ktorá po tabakovej továrni bola vôbec druhým najväčším podnikom v Košiciach v prvej polovici 20. storočia.
Franckova továreň vstúpila do nového 20. storočia ako úspešne rozbehnutá firma, ktorej výrobky mali vynikajúce meno aj v zahraničí. Dôkazom toho bolo aj ocenenie medailou pri príležitosti parížskej miléniovej výstavy, ktoré získali Franckove továrne v Košiciach a v Záhrebe. Spoločnosť získala do roku 1906 spolu 57 medailí z rôznych domácich i zahraničných výstav.
Rozsiahla továreň Franck Henrik Sons sa v Košiciach rozprestiera na ploche tisícov štvorcových metrov a bola spojená so štátnymi železnicami priemyselnou traťou. V priebehu 90. rokov 19. storočia prebiehala rekonštrukcia areálu a v roku 1906 bola rozšírená o nové budovy. Okrem tejto fabriky mala firma Franck Henrik Sons v tomto čase ďalšie tri závody, a to v Záhrebe, Belaváre a v Čope. Továreň tejto svetoznámej firmy bola vybavená najmodernejším technickým vybavením a len v košickej pobočke pracovalo v priemere 300 miestnych robotníkov oboch pohlaví.
„Medzi podniky, ktoré sa vďaka svojmu príkladnému vybaveniu zabezpečujúcemu blahobyt svojich pracovníkov a zamestnancov, ako aj významom pre národné hospodárstvo, môžeme právom zaradiť továreň na výrobu kávovín Franck Henrik Sons, ktorí sa tu usadili v roku 1888 založením svojej továrne v Košiciach. Odtiaľto firma zásobuje priemyselnými výrobkami nielen domácu spotrebu, ale aj významnú časť východného Rakúska, firma dodáva výrobky do Haliče, Sliezska a Bukoviny, časť dokonca aj do Ruska. Od samého začiatku hrala vedúcu úlohu vo svojom obore vďaka kvalite svojich výrobkov. Franckovci priniesli výrobok, ktorého výnimočnosť a prednosti ocenili tisíce a tisíce gazdiniek a získala si prestíž.“ Felsőmagyarország, 25. december 1909
Založením továrne v Košiciach si Franckova spoločnosť dala za úlohu dodávať spotrebiteľom produkty vyrobené z domácich surovín. Firma v Košiciach tak od začiatku podporovala snahy o pestovanie a zavedenie výroby čakanky v okolí, aby mohla ponúkať produkty z domácich surovín.
„Ako s radosťou konštatujeme, robí to s výsledkami, pretože už v posledných rokoch sa v Abovsko-Turnianskej župe pestuje čakanka aj vo väčších oblastiach v susedných okresoch. V roku 1904 sa čakanka pestovala približne na území 1500 kat. pri samotnej továrni v Košiciach. Úroda bola veľmi bohatá a priniesla na radosť roľníkov prekvapivo priaznivé výsledky. Spoločnosť Franck Henrik Sons sa inak snaží čo najviac zvýšiť produkciu čakanky s cieľom umožniť v konečnom dôsledku export sušeného koreňa aj do susedných krajín, hoci spotreba v týchto krajinách sa zatiaľ len ťažko rozvíja. Korene čakanky, ktoré sa zbierajú od polovice septembra do konca októbra, sa vo výrobni vyčistia a nasekajú rezačkou, potom sa sušia v sušičke, skladujú a až potom sa v priebehu roka spracovávajú. Náhradnú kávu vyrába spoločnosť Franck Henrik Fiai na základe vlastných skúseností získaných počas mnohých desaťročí a produkt, ktorý bol vždy uznávaný ako vynikajúci, je skutočne lahodnou každodennou potravinou, ktorá je medzi ľuďmi veľmi obľúbená, pretože je vynikajúcej kvality a vždy uspokojí svojich zákazníkov.“
Možno povedať, že Franckova továreň vyrábala najkvalitnejšiu kávovú náhradu. Podnik fungoval aj počas I. československej republiky v rokoch 1918 – 1938. Pre toto obdobie je charakteristická postupná stagnácia, ktorá sa najvýraznejšie prejavila počas celosvetovej hospodárskej krízy. Keď v roku 1919 pracovalo v továrni okolo 330 robotníkov, v 30. rokoch sa ich počet pohyboval len okolo 150. Znížená bola aj celková ročná produkcia kávovín.
„Veľkých priemyselných závodov, ako nachádzame ich medzi vyvinutým priemyslom českým, ktoré by zaměstnávaly väčší počet osôb, alebo vynikaly svojou veľkou produkciou, tu niet. Spomenúť tu možno leda závody: Štátne dohánové továrne v Košiciach (asi 1200 ľudí), mlyny veľkošarišský, košický (mele asi 500 q denne), čáňsky (1000 q denne), michalovecký, Franckova kávová továreň (asi 400 ľudí), železné doly v Luciabani (niekdajšia produkcia 7000 ton rády mesačne).“ Slovenský východ, 30. január 1921
Rok 1945 bol pre podnik veľmi ťažkým rokom, a to z viacerých príčin. Vtedajšia dočasná správa neobstarala pre podnik suroviny v dostatočnom množstve, takže továrni hrozilo začiatkom roku úplné zastavenie pre ich nedostatok. Novej správe sa podarilo obstarať potrebné suroviny z Čiech a Moravy a zaistiť tak síce obmedzené, predsa však plynulé zamestnanie celému osadenstvu na tento rok. Tohto roku začali s kontrahovaním čakanky v okresoch Košice, Prešov a Michalovce. Väčšina roľníkov siala tohto roku prvý raz čakanku, takže sa obsialo málo plochy, viac-menej len na skúšku.
„Doterajšie výsledky sú uspokojivé a máme už prísľuby mnohých roľníkov, že v budúcom roku osejú väčšie plochy. Pre osadenstvo sa zlepšilo zariadenie v umyvárňach a kúpeľniach. Podnik má vlastnú ošetrovňu a závodného lekára v osobe Dr. Sedala, ktorý ordinuje 2 razy do týždňa v ošetrovni, kam chodia aj rodinní príslušníci zamestnancov. Zriadili sme i podnikovú knižnicu, ktorá sa stále doplňuje hodnotnými knihami. Doteraz je v nej vyše 150 kníh. Milovníkom stolného tenisu stojí k dispozícii miestnosť s hracím stolom. Na ochranu proti živelným pohromám má podnik vlastný hasičský sbor, ktorý koná týždenne dvojhodinové cvičenia. Zakúpila sa moderná motorová striekačka.“ Demokrat, 9. október 1946
Toho času pre nedostatok surovín podnik vyrábal len dva druhy kávovín, a to kávovinovú smes Patria v 14 kg balení a trochu obmedzene všetkým gazdinkám dobre známu a veľmi obľúbenú cigóriu Franck.
„Patriu vyrábame dnes v takom složení, že uspokojí i tých najnáročnejších a priali by sme si len aby sa gazdinky nebály tohto mena, ktoré sme zdedili po Maďaroch a ktoré musíme až do vyriešenia istých majetkoprávnych otázok i naďalej používať. Meno FRANCK a viac ako 100-ročná tradícia firmy je a bude zárukou každej gazdinke, že Patria a Franck akosťou nikdy nesklamú. Celé východné Slovensko dostatočne zásobené kávovinami z továrne Franck výrobkami z novej úrody môžeme až do októbra 1947, teda do novej úrody dostatočným množstvom akostných kávovín Patria Franck zásobiť nielen celé východné Slovensko, ale dodáme aj najmä prinavráteným krajom. Výrobky z tohoročnej úrody dodáme na trh už začiatkom novembra 1946.“ Demokrat, 9. október 1946
Podnik bol v roku 1948 znárodnený a premenovaný na Slovenské kávoviny národný podnik v Košiciach. I napriek prvotným pozitívnym ohlasom v dobovej tlači na zlepšenie produkcie v továrni toto znárodnenie prinieslo viaceré negatíva a postupne podnik začal upadať, až ho v 50. rokoch úplne zavreli.
„Nový život vo Franckovej továrni. Bývalá Franckova továreň, teraz Slovenské kávoviny nár. podnik v Košiciach po zavedení ďalekosiahlych reorganizácii, uskutočnených novým riaditeľom závodu po februári 1948, patri dnes medzi najhlavnejšie podniky východného Slovenska. Výrobnosť tohto závodu od oslobodenia stúpla o vyše 460 percent a výrobné náklady zlepšením spôsobu práce ušetrili pre závod do konca augusta t. r. 422.897 Kčs a úspory do konca t. r. odhadujú v celkosli cca 625.577. Zaviedli nový spôsob aj pri plnení 5 kg balíkov a dnes už výkon aj v tomto odvetví stúpol s predošlých denných 220 na 940 balíkov. Socialistické súťaženie a údernícke hnutie začalo v závode v januári t. r. dnes v 12 úderkách vo všetkých oddeleniach závodu súťaží medzi sebou 26 ženských síl, ktoré zvýšily výkon až o 280 percent. Súťažia v každom výrobnom odvetví a na každom pracovnom mieste.“ Práca, 8. september 1949
