Dnes sa vyberieme po stopách gejzíru a areálu bývalého kúpeľného parku.
Herľany ležia v Košickej kotline na západnom svahu Slanských vrchov v doline Herlianskeho potoka. Najstaršia známa zmienka o obci je z roku 1487, kde sa uvádza pod názvom Haryan. Obec pozostáva z dvoch častí - Herľany a Žírovce, kedysi to boli dve samostatné obce, Žírovce boli pričlenené až v roku 1964. Na prelome 17. a 18. storočia sa obec vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín a v celouhorských súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú.
Už v 17. storočí boli Herľany známe ako kúpeľné miesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína, zo známych osobností sa tam zastavil aj Ferencz (František) Rákóczi. Pod označením „Herlianske kúpele“ ich prvýkrát nájdeme v záznamoch z roku 1730. Za vlády Jozefa II. sa sem prisťahovali Nemci, kúpele začali rozkvitať a pozornosť sa začala venovať tunajším liečivým vodám, pričom sa zdôrazňoval ich balneologický význam s pozitívnym vplyvom na liečenie žalúdočných, črevných, reumatických a ďalších chorôb.
V 60. rokoch 19. storočia však už nepostačovala liečivá voda potrebám návštevníkov, navyše hlavný zdroj sa začal zmenšovať, a tak na žiadosť ministerstva financií vyvŕtal hlbšiu studňu Vilmos Zsigmondy. Pri vŕtaní bolo prevedených množstvo testov, zároveň bol roku 1872 objavený gejzír, vďaka ktorému sa Herľany preslávili po celej Európe. V súčasnosti z neho vyviera voda v pravidelných 30 až 32 hodinových intervaloch do výšky 7 - 15 metrov, pričom pôvodne to bolo častejšie.
„Ing. Zsigmondy začal v roku 1870 vŕtať hlbokú, tzv. artézsku studňu. Voda sa objavila v hĺbke 111 m, keď dosiahli hĺbky 172 m, vystrekla prvý raz voda do výšky 4m a striekala tak asi 5 minút. Bolo to 16. augusta 1872, prvá väčšia erupcia nasledovala 4. júla 1873, keď studňa bola hlboká už 275 m. Vtedajší výstrek bol taký prudký, že prerazil strechu vŕtacej veže vysokej 20m.“
Gejzír a kúpele Herľany v Košickom kraji
Voda vystreknutá gejzírom sa odvádzala do podzemnej nádrže a používala na prípravu kúpeľov vo vaniach. Voda mala blahodarný vplyv na pohybové ústrojenstvo, ochabnutie slizníc, zažívacie a dýchacie orgány, pri počiatočnej tuberkulóze a chronických žaludočných kataroch. Kúpele blahodarne pôsobili aj pri liečení ženských chorôb.
Spoločenský život návštevníkov a rekreantov sa sústreďoval v kúpeľnom parku obce, ktorý zriadili v druhej polovici 19. storočia. Je vytvorený z dvoch častí, park medzi kúpeľnými budovami, stromoradie a širšie voľné priestranstvo v centre parku, ktoré dáva vyniknúť herlianskemu gejzíru. Druhá časť pozostáva z vonkajšieho lesoparku, v ktorom sú zastúpené ihličnaté aj listnaté dreviny.
Areál dotváral aj súbor kúpeľných domov – kúpeľné domy Dargov a Hornád a ubytovne Branisko a Gejzír. Najstarším je kúpeľný dom Dargov, jednopodlažná päťtraktová klasistická stavba z obdobia pred rokom 1819. Upravovaný bol v roku 1918 a v roku 1988 vyhlásený za kultúrnu pamiatku, posledná renovácia bola uskutočnená roku 2006.
Kúpele fungovali do druhej svetovej vojny, koncom ktorej sa tu veľa zo zariadenia zničilo a ako kúpele sa už viac neobnovili. Niektoré kúpeľné objekty prešli čiastočnou úpravou a slúžili ako reštauračné a ubytovacie zariadenia bývalého Krajského národného výboru a tiež ako školiace a neskôr rekreačné stredisko. Dnes patrí bývalý kúpeľný areál Technickej univerzite v Košiciach.
V minulosti bolo v obci šesť minerálnych prameňov. Dnes sú tri a z nich sa dva stále využívajú a sú voľne prístupné. Jeden sa nachádza pri obecnom úrade, druhý v kúpeľnom parku. Pri jednom prameni je urobená studňa, kde sa ťahá voda, z druhého vyteká samovoľne. Ten tretí je uzavretý a neberie sa z neho voda, ani v minulosti nebol tomu prispôsobený. Ľudia sem chodia po vodu kvôli jej liečivým účinkom aj dnes. V 19. storočí bola voda z prameňov pitná a veľmi chutná, o čom sa píše aj v prvej novinovej reklame z roku 1894. Dnes je však príliš slaná a tak sa nepoužíva na pitie.
Ak premýšľate nad príjemne stráveným letným dňom, neváhajte navštíviť Herľany, kde môžete prežiť krásny čas pozorovaním unikátného gejzíru či prechádzkou v areáli bývalého kúpeľného parku.
Autor: HistoricKE