Aj na dnešné pomery to bolo slušné číslo.
Dnes budeme cestovať v čase, konkrétne si vyberieme koniec 19. storočia. Predstavte si, práve v týchto časoch pripadalo na 150 obyvateľov Košíc jedno pohostinstvo. Celkom dosť, však? Vtedajší počet obyvateľov mesta totiž dosahoval približne 30 000.
V centre Košíc sa nachádzalo spolu 91 pohostinských zariadení - hotelov, reštaurácií, krčiem a výčapov a na početných predmestiach a inom území patriacom mestu bolo takýchto zariadení 106, spolu teda takmer 200. HistoricKE v spolupráci s Košice Online Vám v dnešnom článku prináša zopár zaujímavostí z histórie pohostinstiev v Košiciach.
Košičania si mohli užívať relatívny mier a priaznivejšie podmienky pre život. Zbúrané boli hradby, na ich mieste vďaka vplyvu priemyselnej revolúcie začali rásť prvé továrne. Pre mnohých ľudí to znamenalo zlepšenie pracovných podmienok a podnikaví jedinci mohli s trochou šťastia rozbehnúť svoj vlastný biznis a zbohatnúť. Aj kvôli zavedeniu pravidelnej dopravy medzi Košicami a Prešovom pribúdalo návštevníkov mesta, ktorí sem prišli či už za pracovnými záležitosťami, alebo ako by sme dnes povedali „turisti“.
Košičania mali zrazu viac voľného času a tak ako aj my v súčasnosti, oni ho tiež radi trávili pri pohári dobrého vína, či pri chutnom jedle. Pozrime sa preto spoločne, aké zaujímavé prevádzky mohli v 19. storočí v Košiciach navštíviť. Tieto informácie sa môžeme dozvedieť napríklad z Plánu mesta Košice, z roku 1807, ktorý zaznamenáva okrem iného viaceré hostince. Môžeme predpokladať, že tieto hostince a hotely pôsobili už v 18. storočí a vďaka obľube a postaveniu boli zaznamenané v tomto pláne. (Uvádzame preložené názvy podnikov a dnešné názvy ulíc.):
● U zeleného stromu (Hlavná)
● U zlatej hviezdy (Hlavná)
● mestský hostinec Levočský dom (funguje dodnes)
● mestský hotel U čierneho orla (Hlavná)
● kaviareň v budove divadla (zrejme najstaršia mestská kaviareň)
● hotel U troch ruží (Alžbetina)
● Kleinova kaviareň (Alžbetina)
● hostinec U zajaca na Moldavskej ceste (v tejto lokalite sa aj dnes nachádza rovnomenné pohostinstvo)
Stravovacie a ubytovacie zariadenia sa nachádzali na miestach, ktoré boli v rámci mesta hojne navštevované, či už domácimi, alebo mimo mestskými návštevníkmi a kde bol predpoklad istej formy kultúrneho a spoločenského vyžitia. V 19. storočí sa v súvislosti s vymenovanými zmenami začal v Európe a aj v Uhorsku rozvíjať turistický ruch. Preto od polovice 19. storočia pribúdajú hotely .
Najznámejší košický hotel Schalkház bol otvorený v auguste 1873 stál na začiatku južnej strany Hlavnej ulice. Po vybudovaní železnice a železničnej stanice roku 1861 sa vytvorila nová vstupná brána do mesta - Mlynská ulica, ktorá sa stala akousi výstavnou ulicou a svoje prevádzky tu otvorilo hneď niekoľko ubytovacích a stravovacích podnikov. V pamäti nám najviac ostáva luxusný hotel Európa, otvorený roku 1870, ale aj Otthon, ktorý staršie generácie poznajú skôr pod pomenovaním Imperiál (Impík).
Príjemne prostredie mestských lesov, či košických parkov ponúkalo viacero výletných miest, aj tu bolo zriadených niekoľko obľúbených podnikov. V lesnatom okolí mesta sa nachádzal Hotel Bankov pri ktorom fungovali kúpele. Tiež i lokalita Červený rak s kúpeľmi a reštauráciou Spálený hostinec situovaná v juhozápadnej časti mesta bola obľúbeným výletným a oddychovým strediskom.
Čermeľské údolie už pri svojom vstupe ponúkalo reštauráciu Baránok a stánok vychýreného košického pivovarníka Karola Bauernebla. O niečo ďalej by sme našli hostinec Zelený kút v lokalite zvanej Papierový mlyn. Vzdialenejšie prevádzky boli ešte pred zavedením mestskej koľajovej dráhy v roku 1891 závislé od pohodlnej dostupnosti. Preprava sa realizovala fiakrami, alebo tiež omnibusmi, ktoré premávali z vyznačeného miesta, zväčša zo železničnej stanice, alebo od niektorých hotelov.
Autor: HistoricKE