V metropole východu máme v súčasnosti veľa miest, kde sa pravidelne uskutočňujú trhy, najznámejším je asi romanticky pôsobiaci trh na Dominikánskom námestí. Svoju niekdajšiu slávu a prosperitu si Košice v stredoveku vybudovali najmä obchodovaním, mesto v tomto smere zažívalo renesanciu od 19. storočia. Práve história obchodovania a trhov je ústrednou témou nášho aktuálneho článku.
Je všeobecne známe, že Košice počas stredoveku zažívali nevídaný rozkvet, pod čo sa vo veľkej miere podpísal hospodársky vývoj mesta. Okolo roku 1290 boli dokončené mestské hradby a Košice sa zmenili z kráľovskej osady (Villa Regia) na mesto (Civitas, Stadt). Ako sme písali v predchádzajúcich príspevkoch, po tom, čo košickí mešťania v roku 1312 pomohli uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi v bitke pri Rozhanovciach, si kráľ mesto obľúbil a začal mu prideľovať rôzne významné privilégiá.
V tejto činnosti pokračoval aj jeho nástupník, syn Ľudovít I. Veľký, ktorý ešte pred spomínanou erbovou listinou, udelil Košiciam v roku 1347 takzvané Veľké privilégium. V ňom sa okrem iných spomínajú dve privilégiá s mimoriadnym významom – právo skladu a právo každodenného trhu. Okrem toho získali Košice právo organizovať krajinské trhy. Pred udelením Veľkého privilégia sa trhy v Košiciach uskutočňovali v utorok a piatok. Právo skladu malo významný obchodný charakter, pretože podľa neho mohli všetci zahraniční kupci v takýchto mestách vyložiť svoj tovar a ponúknuť ho najskôr domácim obchodníkom.
Práve počas vlády Ľudovíta Veľkého a neskôr Žigmunda Luxemburského Košice zažili najväčší hospodársky rozmach. Počas tohto obdobia existovala v Košiciach dokonca mincovňa, v ktorej sa razili špeciálne košické mince (Kassai marka) a slúžili výlučne na uľahčenie tunajšieho obchodovania. Spolu s Košicami v 14. a 15. storočí bohatli aj ďalšie východoslovenské mestá (Levoča, Bardejov), a to predovšetkým na obchode s Poľskom a Pruskom. Košice v rokoch 1390 a 1394 uzavreli s Krakovom zmluvy o vymedzení obchodných sfér a boli zaangažované aj do obchodovania so Sedmohradskom. Hlavným vývozným artiklom boli najmä poľnohospodárske produkty: tokajské víno, obilie, dobytok, ale aj zlato a meď. Víno zostávalo jedným z najvýnosnejších tovarov ešte aj počas obdobia novoveku. Košice vlastnili vinice v dnešnom maďarskom meste Abaújszantó. Stopy po stáročiach trvajúceho prepojenia Košíc a vína nachádzame po celom meste, napríklad Zvonica Dómu svätej Alžbety – Urbanova veža bola zasvätená patrónovi vinohradníkov svätému Urbanovi. Vinohradníkov pri práci môžeme nájsť aj na reliéfe zvona Urban, ktorý je vystavený pred vežou.
V Košiciach sa postupne vytvorila vrstva mešťanov, ktorá sa zaoberala výlučne obchodovaním, títo sa prirodzene snažili chrániť svoje práva, čo ich viedlo k vytvoreniu organizácie cechového typu, podobná remeselným cechom. Artikuly košického obchodného cechu boli prijaté v roku 1446 a sú najstarším dokumentom tohto druhu na celom bývalom území Uhorska. Významnejšia bola tiež úloha košických obchodníkov pri sprostredkovaní tovaru dovážaného zo zahraničia na spotrebu alebo na ďalší predaj. V tejto súvislosti boli Košice v pravom slova zmysle trhom pre rôzne výrobky, patrili medzi ne zamatové, hodvábne či poľské plátno, turecký hodváb, barchet (druh látky), všetky druhy priadzí, ozdoby, vzácne kožušiny, korenie, zázvor, klinčeky, škorica, šperky, zbrane, postroje, vozíky, kostolné potreby, odevy atď. Naši obchodníci navštevovali aj zahraničné trhy, hlavne české, nemecké, flanderské, rakúske, poľské a ruské obchodné strediská.
Košice začali strácať svoje postavenie jedného z obchodných centier strednej Európy hneď z niekoľkých dôvodov. Objavenie Ameriky prinieslo zmenu obchodných trás, pokoj v krajine narušila prítomnosť tureckých vojsk a neskôr reformácia a protihabsburgské povstania. Mestu sa nepodarilo získať späť svoje bývalé postavenie, avšak začiatkom 19. storočia pozorujeme oživenie obchodu medzi Košicami a inými uhorskými mestami natoľko, že sa stali centrom Horného Uhorska (Felvídek). Na košické trhy opätovne začali prichádzať mimomestskí obchodníci. Obchodovalo sa najmä zo železom, drevom a výrobkami z dreva. Podľa sčítania z roku 1891 sa obchodníctvu v Košiciach venovalo 823 mužov a 235 žien. Cech obchodníkov nahradilo v 19. storočí Živnostenské spoločenstvo košických obchodníkov, zo zachovaných archívnych dokumentov sa dozvedáme aj o fungovaní Živnostenského spoločenstva mladých košických obchodníkov.
V roku 1899 bolo mestskou radou prijaté nové rozdelenie trhov v Košiciach, ktoré prinášame v preklade (vybrali sme trhy, ktoré sa uskutočňovali v centrálnej časti mesta)
1. Na vyznačenej časti trhu so zvieratami: predaj sena, slamy a nespracovanej kože
2. Na Moyzesovej /Rákóczi Körut/ a v prípade potreby v uliciach Grešákovej (Imaház) a Hunyady - trh s obilím
3. Dominkánske námestie (Domonkos tér), západná časť Dominikánskeho námestia (Sándor utca) a Mäsiarska ulica (Mészáros utca) - trh s mäsom
4. Kasárenské námestie (Laktanyater) - čistené okrídlené zvieratá, maslo, vajcia, prasce, žijúce okrídlené zvieratá, tvaroh
5. Námestie Osloboditeľov (Erzsébettér) a pri cestách na jednej strane zoradené - predaj bielizne
6. Na Kováčskej ulici (Kovácsutca) od Bielej ulice nahor (Fehérutca) - predaj mlieka
7. Trhy na Hlavnej ulici:
- Pred veľkými kasárňami - predaj porcelánu a kameniny
- Od Bielej ulici (Fehérutca) po Františkánsku ulicu (Francziskánutca) - huby, jahody, maliny a lesné ovocie
- Od Jezuistkej ulici po Bielu ulicu - predaj miestnych a vidieckych záhradníkov v menšom
- Od Starej radnice (Városháza) nadol - medovnikári, vlásenkári a predajcovia modlitebných knižiek s tým, že medovnikári pri príležitosti krajinských trhov a mesačných trhov si mohli postaviť aj šiatre
- Od Zbrojničnej nadol k Pivovarskej ulici - malopredajcovia dyní a ovocia
- Od Pivovarskej nadol - staré žemle a zelenina do prívarkov
- Od Holubej ulici (Galamb) - predajcovia remeňov, timáru, klobučníci
- Na malej promenáde nadol popri stromoradí - predajcovia oblečenia v búdkach
- Na Námestí slobody medzi Urbanovou vežou a parkom - predajcovia chlebu, slaniny
- Medzi Kaplnkou svätého Michala a promenádou – predajcovia košiarov a drevených kuchynských potrieb
Popri určení presných miest predaja sa v nariadení spomínajú aj stanovy, ktoré kupci museli dodržiavať. Okrem dodržiavania čistoty a zákazu predaja škodlivých a pokazených surovín mali aj ďalšie nariadenia, z ktorých vyberáme niektoré: maslo a tvaroh sa mohli predávať len v košíkoch, ktoré boli zvnútra vyplnené čistým papierom, sušené huby sa na trhoch nemohli predávať, pri predaji akýchkoľvek položiek bolo zakázané klásť ich na zem, ovocie sa nemohlo predávať nakrájané. Obchodník, ktorý predáva vlastné „domáce“ mäso a zároveň aj dovezené z iných častí krajiny, je povinný to vyznačiť na tabuli. Šťava z citrónov a uhoriek mohla byť predávaná len v nádobách a predajcovia boli povinní mať špeciálne váhy a nádoby na meranie objemu. Pod názvom mlieko sa mohlo predávať len mlieko z kráv, bez akýchkoľvek prísad. Predajcovia, ktorí dovážajú na trhy pravidelne viac ako 20 litrov mlieka, boli povinní predávať v zastrešených šiatroch.
Autor: HistoricKE