História Mlynského náhonu II.

KošiceHistoricKE

V dnešnom článku pokračujeme históriou Mlynského náhonu, ktorý po stáročia bol neoddeliteľnou súčasťou Košíc.

V druhej polovici 19. storočia zriadením železničnej stanice sa celá východná časť mesta začala výrazne pretvárať. Do Košíc prišiel prvý vlak 5. júla 1860. Mlynská ulica sa stala vstupnou bránou do mesta a hlavnou tepnou medzi centrom a železničnou stanicou.

Mlynský náhon nebol už iba veľkým prínosom vďaka mlynom, ktoré tu boli zriadené ako zdroj energie pri dvoch vodných elektrárňach. Stal sa aj okrasou rozrastajúceho sa mesta. V priestore medzi Mlynským potokom a železničnou stanicou sa vytvoril mestský park. Až do začiatku 19. storočia týmto územím pretekal celý rad menších potôčikov, často meniacich svoje koryto. Územie tu bolo časom vysušené a užívané ako obecná lúka, na ktorú sa chodili Košičania v prvej polovici 19. storočia zabávať. Parkovú úpravu mestskej lúky podnietila práve výstavba prvej železničnej stanice. Postupne sa mestský park začal meniť na pestovaný park v anglickom štýle a Mlynský potok bol jej vzácnou súčasťou.

Centrum s Novým mestom spájali mosty postavené na Mlynskom náhone. V roku 1900 viedlo cez náhon až 15 mostov a lávok. Váčšina bola jednoduchých drevených a slúžila pre peších. My si spomeňme aspoň na dva najvýraznejšie, jeden z nich dodnes spája Mlynskú ulicu s mestským parkom a druhý bol situovaný severnejšie.

Po zbúraní hradieb na východe sa predĺžila Mlynská ulica a v snahe prepojiť ulicu s parkom bol postavený v roku 1832 drevený most. V roku 1882 na mieste dreveného bol postavený železný most, neskôr nahradený dnešným betonovým, na ktorom bolo v roku 1997 osadené nové zábradlie. Pri moste bola v roku 1899 postavená známa ikonická stavba – Jakabov palác. Ten si v roku 1899 postavil známy košický staviteľ Peter Jakab ako svoje rodinné sídlo.

Foto
Pohľadnica z obdobia prvej československej republiky (1918-1938) / HistoricKE

Most v severnej časti (približne na dnešnom kruhovom objazde na Masarykovej ulici) bol jednopilierový z oceľovej  konštrukcie, postavený v roku 1885 na mieste starého dreveného mosta. Cez most viedli dva jazdné pruhy a električková trať. Významnou dopravnou tepnou sa stala v roku 1885 v pokračovaní Ferencz József tér (Námestia Františka Jozefa – dnešná Hviezdoslavova) cez Mlynský jarok novootvorená a regulovaná Klobusiczky utcza (dnešná Masarykova), najmä s ohľadom na priamy prístup k železničným skladom.

Foto
Na pohľadnici odoslanej roku 1902 vidno novú košickú stavbu – Jakabov palác a pôvodný most, ktorý spájal centrum s mestským parkom / HistoricKE

Vodné mlyny boli aj naďalej dôležitým hospodárskym činiteľom mesta. Starý vodný mlyn si v roku 1896 prenajala od mesta účastinná spoločnosť Hungária. Tvorili ju prevažne podnikatelia z Moldavy nad Bodvou a na jej čele stál mestský poslanec Dávid Rottenberg. Spoločnosť sa dostala do krízy a v roku 1906 mlyn zachránili kúpou veľkoobchodníci s obilím, bratia Pavol a Bartolomej Wirtschafterovci, ktorí ho zmodernizovali novými vodnými turbínami. V decembri 1910 vypukol v mlyne požiar, ktorý znamenal jeho zánik. Zvyšky mlyna odstránili v roku 1913.

Foto
Most na niekdajšej ulici – Klobusiczky utca. Pohľad z konca 19. storočia / HistoricKE

Na mieste stredného mlynu postavili košickí podnikatelia nový komplex tzv. „umelého“ mlyna. Na Mlynskom jarku bol postavený Kassai mümalom (Košický umelý mlyn) v roku 1862. Ten bol v roku 1900 rekonštruovaný. Firma Košický umelý mlyn a.s. bola založená v roku 1900, počas obdobia Rakúsko-Uhorska (do 1918) aj prvej Československej repuliky (1918–1938) využivala objekt a vlastnila iba strojové zariadenie. Od 1. septembra 1926 prešla z vodnej hnacej sily na hnaciu silu pary a elektriny. Mlyn slúžil až do 23. augusta 1976, kedy ho zničil požiar.

Foto
Mlynský potok pretekal v blízkosti dnešnej Štefánikovej ulici. Pohľadnica zo 40. rokov 20. storočia / HistoricKE

Neďaleko stredného mlyna postavili v roku 1896 vodnú elektráreň, v ktorej bol od roku 1897 inštalovaný aj parný pohon. Elektráreň napr. zásobovala od roku 1907 siete pouličného osvetlenia a od roku 1913 dodávala prúd do mestskej električkovej siete.

Pobočná vodná elektráreň bola postavená v roku 1910 na mieste bývalého mlynu Hungária (pri moste z Hviezdoslavovej) s Francisovou vondou turbínou a generátorom, s výkonom 100 kilovoltampérov. V roku 1937 bola táto elektráreň doplnená o ďalšiu turbínu a generátor s výkonom 70 kilovoltampérov. Pobočná elektráreň bola prevádzkyschopná aj po skončení vojny a fungovala do druhej polovice 60. rokov. Po zrušení Mlynského náhonu odstránili koncom 70. rokov aj objekt bývalej elektrárne.

Foto
Mlynský potok na dobovej pohľadnici / HistoricKE

Ešte aj v druhej polovici 19. storočia slúžil Mlynský náhon na kúpanie. Na mieste dnešného Kunsthalle v roku 1847 vybudovali drevenú plaváreň pre verejnosť, ktorú sme spomenuli v predcházajúcom článku. Časť plavárne slúžila ako plavecká škola Schwimmschule. V roku 1853 plaváreň prestavali a ešte niekoľko desaťročí slúžila mestskej verejnosti.

Pod tlakom narastajúcej dopravy bol Mlynský náhon nahradený výkonnou cestnou komunikáciou v druhej polovici 60. rokov 20. storočia. Jeho časť severne od historického jadra mesta sa ešte zachovala, rieka Hornád bola zregulovaná v prvej polovici minulého storočia vytvorením riečného profilu v tvare písmena V. Zrušením časti Mlynského náhonu sa však vytratilo čaro, ktoré vytvárala rieka v centre mesta a samotná ekologická stránka sa tým výrazne narušila.

Foto
Mlynský potok na kolorovanej mape Košíc z roku 1938 / HistoricKE

Ešte aj dnes starší Košičania nostalgicky spomínajú na kúpanie, chytanie rýb, člnkovanie, pozorovanie plávajúcich labutí. K zimným radovánkam patrilo aj korčuľovanie sa na zamrznutej ploche potoka. Žiaľ, jedná krásna a vzácna súčasť mesta bola neštastne z mesta odstránená komunistickou garnitúrou.

Predchádzajúci článok k tejto téme nájdetu na tomto odkaze. 

Autor: HistoricKE

Komentáre