S príchodom leta ľudia aj pred sto rokmi túžili po dobrom oddychu, dovolenkách, ktoré zotavia telo i dušu po celoročných strastiach a zhone. Horúčavy trápili obyvateľov miest rovnako ako dnes a mnohí hľadali oddych v zeleni a na čerstvom vzduchu.
V dobovej tlači sme naďabili na zaujímavý článok z júla 1927, v ktorom autor článku pripomínal čitateľom, že za nevšednými zážitkami netreba cestovať stovky kilometrov. Naopak, že prírodné krásy a historické pamiatky sa nachádzajú priamo v našom regióne. Autor článku s nadšením pozýva na výlet do Jasova, Štósu, Smolníka, ku Krásnej Hôrke, Herlianskemu gejzíru či do Vysokých Tatier a zároveň upozorňuje, že krásu vlastnej krajiny si často uvedomujeme menej než vzdialené cudzie kraje. K článku pripájame dobové fotografie viacerých spomínaných miest z roku 1926, ktoré zachytávajú ich podobu v období, keď tento text vznikol.
Je to už nemoc ľudí, že akonáhle slnko začne páliť do dlažieb mesta, túžia von, uniknúť dusivému ovzdušiu, prchať za občerstvením, hľadať a hľadať osveženie na cestách, hodne, hodne ďaleko. Bohužiaľ, nie vždy splnené je želanie a vraciate sa unavení, zdolaní námahou a pýtate sa potom sami seba, čo že som to robil? Prečo som išiel niekoľko sto, snáď tisíc kilometrov, keď okolo mňa všetko je tak krásne, keď na dosah ruky ležaly pre mňa zvláštnosti, ktorých som dosiaľ nepoznal? Prečo honil som sa za chymérou cudziny, keď domov vítal ma v zelený svoj raj?
A je tomu skutočne tak. V blízkosti našej ležia najpodivnejšie kúty prírody, v neďalekom Jasove, kde vlak zastaví priamo pod vežiami, vzácne barokové stavby premonstrátského kláštora, ležiaceho v obrúbe lesnatých vrchov, schované sú prapodivné útvary geologické Jasovských jaskýň. Bez námahy, ako na najkrajšej prechádzke prechádzate úchvatnými prostorami krápníkových domov a chodieb a v nemom úžase ostanete stáť pod ich klenbou. Veky tu hovoria rečou podivuhodnou o dobe svetoborných premien v skalách, vzniklých presunmi vôd, vtesaná je minulosť dávnych tisícročí. Filigrantské i mohutné krápníkové útvary hlásajú tisícročný proces geologický a zázračnými barvami hrá to v chladných šáloch ľudského objavu. Spoločnosť pre výskum východoslovenského Krasu, v ktorej čele stojí neúnavný bádateľ vrchný radca Zikmund, vynaložila všetko, aby jaskyne urobila čo najprístupnejšie, zaviedla v nich elektrické osvetlenie, vybudovala schodné schodiště, a tak krásna a jedinečná svojou turistickou polohou jaskyňa je každému prístupná. Vo vlastnej nocľahárni poskytované sú tu nocľahy spoločným výpravám, a postarané je o občerstvenie i výklad.
Kláštor sám je vzácnou podívanou staviteľskou, nevšednej čistoty barokovej, s krásnym chrámom, knižnicou, sbierkami, s veľkým priľahlým parkom. A kol dokola krása krajiny, najkrajšie prechádzky chladom lesa, na dosah denného výletu leží vzácne klimatické miesto, kúpele Štós vo výške 1000 metrov nad hladinou v kotline lesov, a ďalej za úchvatným týmto kútom, ktorý je pre nervóznych a prepracovaných ľudí pravým dobrodením, otvára sa kotlina, v ktorej jednom boku leží Smolník, krajina plná krás a ďalej hrad Andrássyovcov Krásna Hôrka s povestným mauzoleom tohoto rodu.
A my tu dlíme vo vzdialenosti niekoľko hodín cesty, každý deň temer mohli by sme zaisť v tieto poklady prírody a kuriozity dejín a prezeráme so zúfalosťou cestov. poriadok, kombinujeme, kde pôjdeme, rátame našporené haliere a s usilovnosťou sa snažíme nájsť cestu ako to všetko rýchlo utratiť a vrátiť sa neuspokojení.
A nielen v naznačenom smere, ale všade okolo nás, ležia krásy a zve nás príroda k svojim hodom. Nemajme preto oči zatvorené. Máme v blízkosti povestný Herlanský geyzír, jedinečný v Európe, máme rad roztomilých malých kúpeľov, roztrúsených po našom kraji, máme tu kúpele Bardiovské, Novoveské, rozkošné zákutie Cemjatu pri Prešove, máme nádherne miesto podtatranské, Kvetnieu, novo sriadené, kúpele Ganovecké, svetochýrne naše Vysoké Tatry! Prečo utekať z tohoto raja domova do ďalekej cudziny, prečo nepoznať vopred najnádhernejšie kúty vlastnej zeme, prečo nenaučiť sa milovať svoju vlasť a nebyť hrdí na jej zvláštnosti? A preto von do prírody! I len púhy les voľakde pri Košických Hámroch, či Obišovcoch, rúčej potoka pri Salanči poskytne vám viac osvieženia, ako násilne vyhľadávané cudzie prostredie.
Článok uverejnený v novinách Slovenský východ, 11. júl 1926
Autor: HistoricKE