Predĺžené prímerie by pritom malo platiť do polovice mája.
Pri izraelských leteckých útokoch v južnom Libanone zahynulo ďalších päť ľudí. Jeden z dronov zničil auto, v ktorom zahynuli dvaja pasažieri. Ešte predtým zomreli ďalší traja ľudia pri útoku na dom v regióne Iklím al-Tuffá. Izraelská armáda napriek platnému prímeriu, ktoré vstúpilo do účinnosti od 16. apríla, vykonala za posledných 24 hodín približne 50 útokov. Hizballáh na izraelských vojakov v južnom Libanone údajne útočil niekoľkými raketami. Armáda v príspevku dodala, že militanti tiež opakovane útočia bezpilotnými lietadlami na miesta v severnom Izraeli.
Hoci sa mierová iniciatíva mala skončiť dnes, medzičasom bolo prímerie predĺžené o tri týždne – približne do polovice mája.
Izrael a Irán taktiež v apríli začali viesť prvé priame rokovania za uplynulé desaťročia. Spojené štáty vo štvrtok (30.4.) vyzvali na priame stretnutie medzi libanonským prezidentom Džúzífom Awnom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Libanonská vláda dúfa, že rokovania s Izraelom pripravia pôdu pre trvalé ukončenie vojny, ktorá sa začala, keď Hizballáh 2. marca - dva dni po americko-izraelských útokoch na Irán - začal raketami ostreľovať Izrael s cieľom pomstiť zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího.
Počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom sa počas prímeria síce výrazne znížil, obe strany sa však vzájomne obviňujú z jeho porušovania. Izrael navyše vyslal svoje pozemné jednotky na juh Libanonu s cieľom vytvoriť bezpečnostnú zónu, v rámci ktorej ničí pohraničné dediny.
Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo dodávky zbraní pre Bahrajn, Izrael, Kuvajt, Katar s Spojené arabské emiráty v hodnote viac ako 25 miliárd eur. Táto dodávka je podľa ministra zahraničných vecí Marca Rubia spôsobená mimoriadnou situáciou a vyžaduje si okamžité dodanie. Vláda tak obišla potrebu obvyklého potvrdzovania v Kongrese.
Izraelská armáda dnes taktiež vydala výzvu na evakuáciu obyvateľov 11 lokalít na juhu Libanonu, a to vrátané území, ktoré kontroluje. Ako dôvod svojich avizovaných útokov izraelská armáda uviedla údajné porušovanie prímeria zo strany hnutia Hizballáh. Od začiatku konfliktu sú takéto výzvy už bežnou praxou. Obyvatelia dotknutých lokalít tak musia okamžite opustiť svoje domovy a vzdialiť sa od obcí a miest najmenej o 1000 metrov smerom do otvorených priestorov. Počas ofenzívy prišlo o život viac ako 2600 ľudí, ďalších 8183 sa zranilo.
Libanonské médiá tiež kritizujú za zamlčanie zničenia viacerých náboženských objektov vrátane kláštora a školy Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa v Jarúne. Generálna predstavená rehole Gladys Sabbaghová toto konanie izraelskej armády rozhodne odsúdila. Francúzska katolícka charita L’Œuvre d’Orient, ktorá s touto ženskou rehoľou spolupracuje, označila incident za úmyselný akt ničenia cirkevného objektu.
Izraelská armáda priznala, že spôsobila tieto škody. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí však poprelo, že by bol objekt – ktorý označilo za „kláštor“ – zničený. Incident v Járúne sa odohral niekoľko dní po tom, čo izraelská armáda vzala dvoch vojakov na 30 dní do väzby za poškodenie sochy Ježiša v prevažne kresťanskej obci Dibl na juhu Libanonu pri hranici s Izraelom.
Zdroj: TASR