Prinášame vám rozhovor s ďalším uchádzačom o post župana.
Mimoparlamentná strana Demokrati predstavila svojho kandidáta na post predsedu Košického samosprávneho kraja, ktorým sa stal Košičan a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. V rozhovore pre Košice Online okrem iného priblížil priority či dôvody svojho rozhodnutia uchádzať sa o hlasy voličov.
Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do boja o post predsedu Košického kraja?
Som rodený Košičan a celý život bývam v Košiciach na Juhu, tu som vyrastal. Som východniar a Košičan telom aj dušou po celý život. Napriek tomu, že ma moja kariéra naozaj zaviedla či už do Bratislavy, alebo aj do zahraničia, tak vždy som sa vrátil domov a tu sme ostali bývať.
Ja sa okolo politiky nejakým spôsobom obšmietam prakticky od 90. rokov z rôznych dôvodov, či už ako aj bývalý novinár, analytik, spolupracoval som s viacerými predstaviteľmi vlád, napríklad ako poradca pani premiérky Radičovej, externý poradca v spoločnosti pre zahraničnú politiku ešte v polovici 90. rokov, keď som vôbec priniesol tému energetika, energetická bezpečnosť a veci s tým spojené. Vtedy tá téma na Slovensku nebola nejako známa, dokonca ani v Česku, kde som tiež potom spolupracoval a doteraz spolupracujem s viacerými vrátane akademických kruhov.
Ja som totižto vyštudovaný banícky inžinier. Absolvoval som štúdium najprv v Moskve na Inštitúte ropy a plynu a potom som ho dokončil u nás v Košiciach na Technickej univerzite, na Baníckej fakulte pri už nebohom pánovi docentovi Strništěm, ktorý bol veľký odborník a uznávaná autorita v oblasti práve vrtáriny, ropy a plynu. Aj v mojej novinárskej kariére som sa primárne venoval, aj potom v týždenníku Trend, téme energetika. Z toho titulu som sa obšmietal aj okolo politiky, zahraničných vzťahov, pretože energetika, energetická bezpečnosť je pevnou súčasťou medzinárodných vzťahov a diania. Ako sa hovorí: „Cherchez la femme – Za všetkým hľadaj ženu,“ tak v našich časoch: „Za mnohým hľadaj ropu,“ viď aj teraz kríza v Perzskom zálive. Putinova vojna proti Ukrajine, takisto je v pozadí ropa a plyn. To ma doviedlo postupne, aj cez rôzne manažérske pozície v energetickom sektore, že v septembri 2022 som sa ocitol v kresle ministra hospodárstva, keď mi vtedy zavolali členovia vládnej koalície po odchode SaS uprostred energetickej krízy, ktorá vtedy nabrala obrovské obrátky. Vtedy sme skutočne čelili všetci v EÚ nebývalej kríze. Ceny leteli do nebeských výšin. Cena plynu bola 350 eur za MWh. Túto zimu, teda pred krízou v Perzskom zálive, stál plyn menej ako 30 eur za MWh, to znamená, viac ako desaťnásobný rozdiel. Elektrina to isté. A vtedy ako nestranník sa zhodli všetci členovia vtedajšej koaličnej vlády na expertovi, tak som zasadol do kresla a riešili sme energetickú krízu, pomoc domácnostiam, firmám, všetkým subjektom, čo majú IČO, to znamená, cirkevné, športové organizácie, kultúrne organizácie, samosprávy a nebol tu žiaden šok, nebol tu žiaden núdzový stav, ako je teraz. V centre diania som ako minister videl, ako to funguje alebo skôr, ako nefungujú mnohé veci v našom štáte. Dlhé roky som pôsobil aj priamo na Ukrajine, predtým aj v Rusku, takže ja to dianie tam nepoznám len z internetu, z nejakých statusov alebo z propagandy. Ja to poznám z každodenného života vrátane najvyšších úrovní, keďže som pôsobil aj ako poradca ukrajinskej vlády, ako člen expertov EÚ práve pre energetiku. Keď som v máji pred nástupom úradníckej vlády, ktorej som nechcel byť členom, dobrovoľne skončil vo funkcii, rozhodol som sa priamo vstúpiť do politického kolbišťa a obliecť si nejaký politický dres a pustiť sa do boja.
Prečo ste sa rozhodli vstúpiť práve do regionálnej politiky?
Ja som vždy s komunálnou politikou, napríklad, vtedy ako novinár, korešpondent Trendu, žil s Košicami, s tým obrovským finančným problémom, ktorému sme čelili a čím sme vlastne vytvorili precedens, že nás musela zachraňovať vláda zo štátneho rozpočtu po masívnych investíciách. Síce centrum sme vynovili, ale mesto bolo v bankrote, absolútne bez peňazí a vtedy sa vytvoril precedens o maximálnom možnom úverovom dlhovom zaťažení samospráv, či už miest, obcí, alebo aj samosprávnych celkov. V tomto boli Košice „priekopníci.“
Komunálna politika, regionálna politika je kľúčová. Napríklad, bývalý český minister hospodárstva sa stal hajtmanom Juhočeského kraja a viedol si na obidvoch funkciách veľmi dobre. Toto ja nepovažujem za nejaký ústup z pozícií. Komunálne voľby vo Francúzsku, akurát som počul správu, že bývalý francúzsky premiér úspešne obhajuje post primátora jedného z veľkých kľúčových francúzskych miest a následne to vytvára pozíciu do prezidentských volieb.
U nás je komunálna politika zaznávaná, a to je hlboký omyl. Toto je zlé, pretože ak chceme mať normálny funkčný štát a spoločnosť ako takú, tak všetko sa začína, odvíja práve od komunálu, od našej ulice, kde bývame, od nášho mesta, obce, kde bývame a, samozrejme, kraja.
Aký je príbeh vašej kandidatúry? Nepremýšľali ste nad funkciou primátora?
To rozhodnutie de facto padlo na sklonku leta minulého roku. Pri jednej debate v košickej Tabačke moje meno zaznelo. Rozhodnutie dozrievalo postupne, aj vzhľadom na to, čo sa deje v kraji, okolo nášho župana. Bohužiaľ, tie kauzy sú veľmi vážne. Veď inak by nedospeli až pred súd. To už prešlo konaním orgánov činných v trestnom konaní a súd to akceptoval, keď to prijal na svoje konanie, takže asi tam to bude závažné a župan musí obhájiť svoje meno a to, že to obvinenie nie je spravodlivé pred súdom. Plus to, ako som popisoval medzinárodné skúsenosti a veci s tým súvisiace, z toho vzniklo skôr smerovanie na župana.
Mesto Košice je, samozrejme, dôležité. Ja som rodený Košičan, celý život žijem v Košiciach a trápi ma všetko, ako mesto funguje, respektíve nefunguje. Pokiaľ budeme mať nezmyselný počet 22 mestských častí, jednoducho, post primátora je výrazne obmedzený. Najprv je nutné už konečne výrazným spôsobom zredukovať počet mestských častí, až potom mesto dostane ďalší impulz na rozvoj a zmysluplné riadenie mesta. Aj ja keď som pred pár rokmi zažil, keď som prihlasoval psíka, strávil som tým pol dňa. Najprv som išiel na mestskú časť, myslel som si, že všetko tam vybavím. Hlboký omyl, tam som niečo vybavil a odtiaľ ma poslali na magistrát. Tam zase som mal niečo vyplňovať. No proste nezmysel, čo tu žijeme v tomto meste a toto sa zásadným spôsobom musí zmeniť.
Je podľa vás potrebné, aby župa s mestom spolupracovali? Ak by ste uspeli vo voľbách, ako by ste zlepšili spoluprácu medzi mestom Košice a Košickým krajom?
Samozrejme, župa musí spolupracovať s krajským mestom, bez toho to nejde, aj krajské mesto so župou, ale župa musí spolupracovať so všetkými mestami a obcami na území kraja. Samozrejme, v prvom rade s okresnými, ale aj ostatnými mestečkami a obcami. To som zase zažil vo svojej praxi, keď som robil jeden projekt pre prešovský VÚC, kde som riadil projekt financovaný Európskou investičnou bankou pre zlepšenie energetickej efektívnosti, budova verejného osvetlenia. Mimochodom, bol to prvý projekt v takom rozsahu vôbec na východnej hranice EÚ v tom čase. V danej téme sme pre Európsku investičnú banku boli pionieri v Prešove. Ten projekt bol preto taký úspešný, lebo ho riadil VÚC primárne so svojimi potrebami, ale bol tam aj celý rad miest a obcí Prešovského kraja, ktoré mali záujem. Starostovia a primátori sa zapojili a tam som videl, že župa má svojím spôsobom nenahraditeľné postavenie v koordinácii práce v regióne, pomoci mestám a obciam, zvlášť tým menším mestečkám a obciam, ktoré jednoducho nikdy nebudú mať personálne kapacity, znalosti na to, aby takéto projekty vedeli nielen pripraviť, ale aj riadiť a uviesť do reálneho života. Preto župa musí jednoducho spolupracovať so samosprávou na úrovni miest a obcí, lebo bez toho to potom nefunguje.
Aké sú vaše priority, s ktorými vstupujete do volieb? Aká je vaša vízia?
Priority vychádzajú z toho, čo reálne nás spoločne na východe trápi. V prvom riade je to, bohužiaľ, bezpečnosť, ktorá sa nám prudko zhoršila za posledné dva roky po veľmi zlých rozhodnutiach na vládnej a parlamentnej koaličnej úrovni, čo sa týka trestného zákonníka, a to strhlo hrádzu pre drobnú kriminalitu aj väčšiu kriminalitu a jednoducho z našich ulíc urobilo eldorádo pre rôznych zlodejíčkov a gaunerov. Toto je problém, ktorý tu máme, neklamme si. Aj keď nám pani policajná prezidentka alebo minister vnútra niečo rozprávajú o tom, že sa znížila kriminalita, sú to rozprávky založené len na tom, že už policajti k týmto prípadom ani nevychádzajú, čo vieme aj zo svojho okolia. Zavoláte hliadku 158, nikto nepríde. Policajti zmizli z ulíc, je ich nedostatok. Dokonca ešte z nášho kraja prevelujú do Bratislavy, ako vieme. Toto je zásadný problém. Pokiaľ nebude bezpečnosť, tak potom nemá zmysel sa rozprávať o niečom ďalšom. Župy nemajú doteraz žiadnu kompetenciu v bezpečnosti. Sú mestské polície, povedzme, vo väčších mestách, ktoré si to môžu dovoliť. V tejto súvislosti som prišiel s návrhom spolu so stranou Demokrati, keď už boli vytvorení takzvaní žandári, ktorých rozšafne opisovali ministri tejto vlády ako voľnočasovú aktivitu pre policajtov, tak to nebude voľnočasová aktivita. Bude to normálny, akcieschopný, nie veľký, ale operatívny a profesionálny bezpečnostný zbor a nech ide pod župy, aby župy mali právomoc ich riadiť, aby, samozrejme, dostali na to patričné zákonné právomoci a súčasne aj financie zo strany štátu. Má to zmysel, lebo ja nemám rád, keď sa vymýšľa bicykel a ten bicykel bol vymyslený v mnohých európskych štátoch, kde desaťročia fungujú takéto regionálne policajné zložky, ktoré presne plnia úlohy medzi mestskými policajtmi a medzi štátnou políciou. Štátna polícia sa má primárne venovať veľkej kriminalite a veľkým veciam a mestská polícia lokálnym drobnostiam, ale žandári by aj pôsobili a majú pôsobiť v regióne a tam, kde ani mestskú políciu nemajú. Obce a mestečká si to nemôžu dovoliť. Štátna polícia, ktorá nemôže zasahovať všade a byť všade, má robiť veľkú kriminalitu. Žandári – toto je zásadný návrh, s ktorým prichádzam aj do kampane, lebo musíme riešiť kriminalitu.
Infraštruktúra – uznávam, vidíme, že za posledné dve volebné obdobia sa cesty zlepšili v niektorých úsekoch, v niektorých menej. V každom prípade, aj vzhľadom na spomínané kauzy, ktoré tu máme, ktoré som si nevymyslel, proste sú na stole, orgány činné v trestnom konaní konajú, už aj súdy to budú skúmať. Myslím si, že za menej alebo za rovnaké peniaze by sa dalo opraviť a zrekonštruovať viac kilometrov ciest. Mám nejaké dáta z iných žúp a tie ukazujú, že toto moje tvrdenie má svoje opodstatnenie, teda za rovnaké peniaze viac kilometrov.
Samozrejme, stredné školstvo, s ktorým tiež som prišiel do styku vtedy pri projekte na prešovskom VÚC. V niektorých prípadoch som bol zhrozený, v akých podmienkach hlavne odborné školstvo pôsobí, ako strašne vyzerajú dielne. Mladí chlapci a dievčatá sa učia svojmu remeslu v hrozných podmienkach. Máme tu firmy, podnikateľský sektor v kraji – čo najužšie prepojenie vzdelávania s praxou, aby sa učili to, čo reálne uplatnia v praxi, aby sa učili to, čo reálne firmy potrebujú od študentov. A to je potrebné skĺbiť, prepojiť vrátane toho, že potrebujeme dať zmysluplnú aktivitu pre naše marginalizované skupiny. Hovoríme primárne o Rómoch, ale nielen o Rómoch, lebo situácia v mikroregiónoch je pre celé obyvateľstvo často veľmi zlá a podobná. Jednoducho, menej kvalifikovanú pracovnú silu zapojiť do pracovného procesu. Ako minister som sa tomu venoval aj so svojím štátnym tajomníkom Petrom Švecom, ktorý je tiež od nás z východu. Videli sme na praktických príkladoch viacerých firiem, ako sa to dá. Je to možné, samozrejme, je to veľmi zložité, ale dá sa to. Ten, kto pracuje, potom má menej problémov doma a robí menej problémov v okolí. To je zásadná vec.
Kultúra zo strany súčasného ministerstva kultúry je banditizmus, vulgarita a primitivizmus. Nepodporuje lokálnu kultúru, kašlú na to. Podpora regionálnej kultúry, podpora kultúry národnostných menšín, toto je naše spoločné bohatstvo, musí sa takisto rozvíjať. Sociálne veci – znížiť, optimalizovať náklady na energie, čo je moja téma, rôznym spôsobom a ušetrené peniaze vynaložiť na zlepšenie sociálnych služieb pre našich seniorov, pretože toto je takisto veľmi vážna téma, ktorou všetci žijeme.
Čo by ste zlepšili na vedení župy v prípade vášho úspechu vo voľbách?
Riadil som viaceré inštitúcie aj rôzne projekty, takže mám skúsenosti a overené veci, ktoré všeobecne fungujú. Pozrel by som sa na to, ako to funguje na VÚC. Nejaké informácie mám. Tí, ktorí chcú pracovať, vedia pracovať, majú výsledky, dať im viac kompetencií, viac dôvery, spoločnú prácu a zamerať sa na to, aby to malo konkrétny výsledok a aby tie záležitosti neboli PR, marketingové, ale boli reálne. Lebo PR a marketingom, ako sa povie ľudovo, nikoho nenakŕmiš, skôr oblbneš. Toto určite nie je môj štýl ani nebude.
V súvislosti s tým, že nás čaká začiatok nového programovacieho obdobia od roku 2028, na prípravu po voľbách bude prakticky rok a za ten rok je nutné pripraviť župu na čo najlepšie čerpanie eurofondov v spolupráci aj s mestami a obcami regiónu. Toto bude tiež jedna z priorít, aby sme čo najlepšie využili tieto zdroje. Uvidíme, ako sa zachová centrálna vláda. V každom prípade, vidíme, že úspešné čerpanie eurofondov, naši susedia Poliaci, ale do istej miery aj Maďari, veľmi úzko súvisí s tým, ako sú čerpané na úrovni regiónov a ako regióny majú možnosť ich využiť, lebo v regiónoch vidíte bezprostredne to, čo má zmysel a čo viete použiť. Nie je to automatické riešenie, to nie, ale vidíme na príklade úspešných, že má to viac pozitív ako negatív.
S tým súvisí obnova Ukrajiny. Vojna raz určite skončí a náš kraj musí byť pri tom, keď projekty obnovy Ukrajiny pôjdu, čo musia ísť aj cez nás, pretože vtedy z toho budeme mať prospech. Zase nevymýšľajme bicykle, poučme sa z histórie. Prihraničné regióny bývalého Západného Nemecka alebo Rakúska, keď bola Železná opona, keď sme boli za plotom, tak tam skončil život. Opona padla, my sme vstupovali do EÚ a tie regióny – prudko narástla životná úroveň, hospodárstvo a dnes z kedysi najzaostalejších regiónov Rakúska, Nemecka sú najprosperujúcejšie. Vidíme, že to funguje a toto potrebujeme. Ako inak dotiahneme diaľnicu až na Zemplín? No vlastnými zdrojmi a vlastnými potrebami ťažko. Má zmysel v transseurópskom prepojení, prepojení nášho východného suseda smerom k EÚ a z toho musíme takisto profitovať.
Ako som spomenul, narodil som sa tu, aj keď moje meno tomu nenasvedčuje. Celý život som prežil v Košiciach. Mám rodinu, kamarátov, blízkych na východe, chatu na Ružíne, trávime tam víkendy. Keď k nám prídu zahraniční hostia, ukazujeme im bohatstvo nášho regiónu, históriu a plus susedské vzťahy s našimi susedmi Maďarmi, s našimi susedmi Ukrajincami. To všetko je bohatstvo tohto regiónu, ktoré musíme oživiť, musíme lepšie využiť. To, že tu prišlo napríklad Volvo, jeho finalizácia a definitívne ukotvenie u nás pri Košiciach sa udiali, keď som nastúpil do kresla ministra hospodárstva. To bolo jedno z mojich prvých stretnutí, ktoré som mal s predstaviteľmi Volva, kde som ich ubezpečil, že je to priorita a chceme definitívne ukončiť proces toho, aby tu zostali a tu sa rozvíjali. Spolu so zamestnávateľmi, s firmami vytvoriť čo najlepšie prostredie v rámci toho, na čo má právomoc regionálna samospráva. Ak tu chceme zostať žiť, tak musíme spolupracovať a musíme naše spoločné problémy, ktoré tu máme, riešiť spoločne na to, aby sme tu boli spokojní, bez rozdielu na to, akú máme národnosť a pohľady. Toto je zásada. Keď sa nám toto nepodarí, tak potom akým spôsobom tu budeme náš spoločný domov rozvíjať?