V dnešnom článku pokračujeme v predstavení doteraz historikmi málo prebádaného tzv. Hreblayovho plánu Košíc. Plány mestského inžiniera Antona Hreblaya pokračujú ďalšími vyobrazeniami pozemkov mestského chotára, tentoraz si priblížime chotárne miesta východne a severne od centra Košíc. Tieto plány sú zaujímavé niektorými pôvodnými slovenskými názvami dokazujúcimi osídlenie širšieho okolia Košíc aj slovenským obyvateľstvom.
Plán č. I. obsahuje lokalitu Felső Szoros, teda Vyšnú úžinu nachádzajúcu sa popri obchodnej ceste vedúcej do Zemplínskej stolice a poniže Prešovskej cesty. Na pláne č. II. sú zobrazené Mestské lesy Furča – Civitatis Silva Furcsa, prakticky miesto, kde dnes leží sídlisko Dargovských hrdinov. Na spomínanú lokalitu sa napája Vyšný Heringeš – Felső Heringes, ktorý potom pokračuje smerom na juh ponad Vyšné Opátske. Popod „Furču“ ide severným smerom, v podstate ako aj dnes Prešovská cesta.
Poniže spomínanej Prešovskej cesty sa na pláne č. III. nachádza lokalita Ku trom brodom – Ad Tria Vada, cez ktorú preteká potok zvaný Furča – Rivus Furcsa, ktorý sa vlieva do rieky Hornád – Hernadus Fluvius. Plán č. IV. zobrazuje situáciu po oboch brehoch rieky Hornád. Po pravej strane rieky je lokalita Ku Csomordanke – Ad Csomordánysiom, ktorá bola pomenovaná podľa majetkov košického mešťana Csomordányiho. Nižšie je tzv. Fišerka – Fischerka, takisto podľa košického mešťana Fischera. Z ľavého brehu Hornádu sa nachádzajú pozemky pri koryte Benyékského potoka – Ad Alveum Bények. Z východnej strany túto lokalitu lemuje Prešovská cesta.
V ďalšej časti plánov pod č. V. sú Vyšné Kapustníky – Cauleta Superior, ktoré sú situované na pomedzí rieky Hornád z východnej strany a Mlynského potoka – Alveus Molaris zo západnej strany. Povyše Mlynského potoka je Cimborka – Czimborka, takisto majetok košických mešťanov. Nad Cimborkou vedie cesta ku dedine Ťahanovce – Via ducens ad possessionem Téhány. Zo západnej strany ju pretína Čermeľský potok – Alveus Csermely, ktorý smeruje do samého srdca mesta.
Na pláne č. VI. sú pozemky na lokalite Pod Hradným kopcom – Infra Montem Várhegy, ktoré sú z jednej strany ohraničené riekou Hornád a z druhej cestou vedúcou do dediny Sv. Štefan, dnes Kostoľany nad Hornádom – Via Szent Istványiensis. Táto bola niekoľko storočí poddanskou dedinou Košíc, nachádzal sa tu aj mestský pivovar a mlyn.
Ďalšiemu z plánov označenému číslicou VII. dominuje Hradová, miesto niekdajšieho košického hradu obklopeného lesmi. Z jednej strany ju obchádza spomínaná cesta do dediny Sv. Štefan, z druhej zasa cesta do Kavečian – Via Kavetsányiensis. Zo západnej strany ležia pozemky Pod Hradova a z južnej strany je rudný potok zvaný Pistrung – Metalis Alveus Pisztrung Patak.
Plán č. VIII. ukazuje lokalitu zvanú Térharaszt – na pomedzí ciest vedúcich do dediny Sv. Štefan. V nasledujúcej časti plánov sa pod č. X. nachádza Kalvársky vrch – Mons Calvaria s murovaným kostolom, ktorý vznikol už v 18. storočí. Popri ňom zo severu tečie potok zvaný Csorgó – alveus Csorgó, ktorý tvorí stred oddeľujúci rovnomennú lokalitu s pozemkami a miesto zvané Šajba – Sejba, ponad ktoré tečie Račí potok – Rákpatak. Popri potoku vedie od mesta cesta na Bankov – Via Bankonensis. Na Bankove sa už v 18. storočí nachádzali kúpele s reštauráciou a miesto sa stalo vyhľadávanou výletnou a oddychovou lokalitou Košičanov.
Podobne plán č. XI. zobrazuje jednak lesnaté časti chotára pod názvom Okruhlyak, jednak pozemky v lokalitách Bányiszke a Medzvedza. Čermeľský potok – alveus Csermely tečúci rovnomenným údolím sa nachádza na pláne č. XII. Z viacerých strán je obklopený Mestskými lesmi – Silvae Civitatis a na konci údolia sa zo západnej strany nad ním nachádza Červený vrch – Veres hegy, ktorý toto pomenovanie nesie už od 16. storočia, kedy mali na jeho pláňach vinice košickí mešťania.
Nasledujúci plán č. XIII. zobrazuje pozemky nachádzajúce sa popri ceste do Kavečian – via Kavecsanyensis, ktoré z jednej strany obchádza potok Pistrung – Pisztrung pataka. Na tomto území sa nachádzajú chotárne názvy Detrikove a predovšetkým dodnes známa Vitalina, kde je v súčasnosti záhradkárska kolónia. Na začiatku Kavečianskej cesty vidíme Líščie diery – Listse dziri a smerom do Kavečian aj Mestské lesy – Silvae Civitatis.
Na pláne č. XIV. sú viditeľné viaceré chotárne názvy ako Strážna – Sztrázsna, Nad Chmeľníky – Nad Hmelniki, Pod Kopaninki a Vincziszia. Popri nich vedie spomínaná Kavečianska cesta. Aj ďalší plán č. XV. uvádza pozemky popri Kavečianskej ceste pod názvami Humniszka, Veresova, Pervaszki a Kralovecz. V ich blízkosti sa taktiež vyskytujú Mestské lesy. Plán č. XVI. zasa ukazuje lokalitu Čermeľského údolia – Plaga Csermely s Čermeľským potokom – Alveus Csermely, ktorého tok sleduje Spišská cesta – Via Scepusiensis. Pri meandroch potoka sa nachádza Mlyn – Mola, pravdepodobne neskorší tzv. Papierový mlyn.
Bohatosť košického pozemkového a lesného vlastníctva dokladá ďalší z plánov pod č. XVII., kde sú opäť uvedené Mestské lesy a lokality ako Markov laz a Na kriznu. Posledné dva plány s číslami XVIII. a XIX zobrazujú časť Čermeľského údolia s Mestskými lesmi a dodnes známe lokality ako Kurišková a Jahodná spolu s obchodnou cestou vedúcou do Spišskej stolice – Via comercialis ad Comitatum Scepusiensem.
PhDr. Richard Papáč