Nie je to len o trochu teplejšom lete, zimách bez snehu a pestovaní melónov pod Tatrami. Klimatická kríza začína búchať na dvere každému z nás. Ničí a zabíja prírodu vo všetkých kútoch sveta. Ako sme na tom s klímou a počasím na Slovensku a čo s tým môžeme robiť?
Na fotografii agentúry AFP, ktorá pred časom obletela médiá a internet, je dvadsať vyhladovaných polárnych medveďov. Hodujú na skládke odpadov na jednom z ostrovov ruského súostrovia Nová Zem (Novaja Zemľa).
Príčina tejto na prvý pohľad bizarnej snímky? Topenie morského ľadu a úbytok prirodzenej potravy polárnych medveďov, ktoré ich vyháňa ďalej a ďalej do vnútrozemia. Na skládkach aj v blízkosti ľudských sídel hľadajú ľahkú a dostupnú potravu. Stále viac a častejšie menia svoje migračné správanie a evolučné návyky.
Dôvod topenia morských ľadovcov poznáme. Sú toho plné médiá a sociálne siete. Globálne zvýšenie teploty spôsobené klimatickou zmenou. Ale čo to vlastne klimatická zmena a klimatická kríza vlastne je?
Naša civilizácia je závislá na rope, uhlí a plyne. Energiu z fosílnych palív uvoľňujeme spaľovaním, pri ktorom okrem tepla vzniká vodná para a oxid uhličitý. Z fosílnych palív sa do atmosféry dostáva fosílny uhlík, ktorý bol milióny rokov uložený v podzemí, a tým sa narúša rovnováha uhlíkového cyklu a koncentrácia oxidu uhličitého CO2 v atmosfére narastá.
Za posledných 150 rokov sme jeho koncentráciu dokázali zvýšiť z 280 ppm na súčasných 414 ppm (ppm = častica na jeden milión), teda o 40 percent.
Skleníkové plyny zachytávajú časť tepla, ktorému nedovolia svoju energiu vyžiariť do vesmíru. Teplo tak ohrieva zemskú atmosféru a povrch Zeme. Skleníkové plyny sú pre udržanie života nevyhnutné, bez nich by bola teplota o 33 stupňov Celzia nižšia ako v súčasnosti. Najdôležitejším zo skleníkových plynov je vodná para. Napriek tomu, že má najsilnejší skleníkový efekt, pre klimatickú zmenu je najdôležitejšie množstvo CO2 v atmosfére.
Druh Homo sapiens ale neprežíva prvú klimatickú zmenu vo svojej histórii. Klíma sa vždy menila, mení a meniť bude. Tak prečo tá panika? A čo sa deje práve teraz? Po prvýkrát v histórii planéty človek mení klímu na globálnej úrovni a z dlhodobého hľadiska ohrozuje vlastný život, ako aj životy ostatných druhov na Zemi.
Táto zmena je pre prírodu a ľudskú spoločnosť na rozdiel od tých predchádzajúcich veľmi rýchla. Veľkosť zmeny a jej rýchlosť znemožňujú prirodzenú adaptáciu rastlín a živočíchov. Zmeny, ktorým sa v minulosti ekosystémy prispôsobovali 50-tisíc rokov, dokázal super-predátor človek vykonať za dve storočia. Odpoveďou je klimatická kríza. Všetko je to ešte sťažené pokračujúcim využívaním prírodných zdrojov a krajiny našou civilizáciou.
Z toho plynú pre ľudstvo viaceré hrozby. Niekoľko tisíc rokov stabilné počasie, na ktorom sme postavili naše poľnohospodárstvo, sa začína meniť. Vyššia teplota atmosféry prináša viac extrémneho počasia, ktoré znižuje výnosy rastlín, na ktorých sme závislí. Zmena distribúcie vodných zrážok je zasa spojená s rizikom nedostatku vody.
Otepľovanie oceánov prináša topenie ľadovcov, morská hladina sa dvíha. Ak bude pokračovať týmto tempom, morská voda zasolí poľnohospodársku pôdu a vyženie obyvateľov pobreží do vnútrozemia.
Zvýšenie teploty a zníženie pH oceánov v dôsledku vyššej koncentrácie CO2 v atmosfére už zničilo veľkú časť koralových útesov, na ktorých je potravinovo závislá časť ľudskej populácie. Výrazne sa narúša stabilita morských ekosystémov.
Dokážeme s tým niečo robiť? Dokážeme spomaliť alebo zastaviť masívne produkcie skleníkových plynov? Odborníci tvrdia, že najefektívnejším riešením je zbaviť sa našej závislosti na fosílnych palivách. Fínsko vyhlásilo, že chce byť klimaticky neutrálne v roku 2035, Európska únia opatrne hovorí o konci spaľovania fosílnych palív v roku 2050.
„Kopeme si vlastný hrob a smerujeme ku globálnej katastrofe,“ povedal začiatkom novembra na svetovom klimatickom samite v Glasgowe generálny tajomník Organizácie spojených národov (OSN) António Guterres.
Polárne medvede na skládkach v Rusku, záplavy v Nemecku, požiare na Cypre a Grécku, záplavy aj požiare v Austrálii, extrémne suchá v USA, prívalové dažde a tornáda v strednej Európe, povodne v Číne, extrémne otepľovanie Arktídy. To všetko má na svedomí klimatická zmena a kimatická kríza.
A ako sme na tom na Slovensku? Globálne otepľovanie sa na Slovensku prejavilo nárastom priemernej ročnej teploty vzduchu za posledných 100 rokov o 1,1 stupňa Celzia. Za posledných 60 rokov sa na Slovensku zvýšila teplota dokonca o 2,5 stupňa Celzia. Naša krajina sa otepľuje takmer dvakrát viac ako je globálny priemer.
Za posledné tri dekády od začiatku 90. rokov minulého storočia sme zaznamenali najteplejších 12 rokov v histórii krajiny. Zároveň došlo k poklesu atmosférických zrážok v priemere o 5,6 percenta. Tento rok bola zaznamenaná doposiaľ najvyššia koncentrácia CO2 v atmosfére v histórii.
V júni 2021 namerali prvýkrát v histórii najvyššiu teplotu 38 stupňov Celzia. Meteorológovia varujú, že do roku 2050 sa výskyt vĺn horúčav na Slovensku pravdepodobne zvýši štvornásobne a teplotné maximá budú atakovať hranicu 40 stupňov Celzia.
Takéto klimatické zmeny neboli na Slovensku zaznamenané počas celého holocénu (t.j. posledných 12-tisíc rokov). V praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny do oblasti Liptova. Kvôli skoršiemu nástupu jari a dlhšiemu obdobiu sucha v priebehu roka rastie každým rokom aj riziko lesných požiarov.
Je vysoko pravdepodobné, že tieto klimatické zmeny negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu a biologické výroby, ako sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo. Zvýši sa ohrozenie biodiverzity, ale aj ohrozenie zdravia ľudí.
Obrovským problémom súvisiacim so zmenou klímy na celom svete, Slovensko nevynímajúc, je drastický úbytok lesov a masívne odlesňovanie.
Jeho dôsledkom je hlavne strata schopnosti krajiny zadržiavať vodu, jej rýchly odtok a s tým spojené zvyšovanie teploty a výkyvy počasia, najmä v urbánnych a suburbánnych oblastiach.
Organizácia Greenpeace Slovensko vyzýva, aby sme na Slovensku urobili maximum pre riešenie klimatickej krízy. Nevyhnutné opatrenia zhrnula do štyroch dôležitých bodov:
1. Presadzovanie a podpora ambicióznych opatrení v rámci európskeho balíčka Fit for 55 a dosiahnutie 65-percentného zníženia emisií skleníkových plynov, ktoré je potrebné na udržanie nárastu teploty pod hodnotou 1,5 stupňa Celzia.
2. Na slovenskej aj európskej úrovni prestať lobovať za to, aby investície do zemného plynu boli považované za takzvané zelené alebo udržateľné investície.
3. Zastaviť nové projekty v súvislosti s využitím fosílnych palív.
4. Realizovať efektívnu reformu národných parkov a poskytnúť slovenským lesom reálnu ochranu.
Zdroj: SHMÚ/Európske noviny/greenpeace.org/FB Martin Hojsík/Michal Kravčík/Wikipedia