Knihy, ktoré sa oplatí prečítať aj v apríli

Viola Rosa Sternová žila v Lučenci, až do kým ju s rodinou nedeportovali do koncentračného tábora. Mala „šťastie“, Mengele si ju vybral na pokusy, jej rodina skončila v plyne. Vo svojom príbehu opisuje mnohé veci – ako jej rodine zobrali majetok, vysťahovali ich z bytu, mučili ich, ponižovali a trestali len za to, že boli Židia. Od susedov a známych sa dočkali iba hanebných pokrikov: Tak vám treba... A v koncentračnom tábore pani Violu nečakalo nič lepšie – pilinový chlieb, polievka zo zemiakových šupiek, pohľad na vyhladované deti, znásilňovanie a terorizovanie vojakmi, Mengeleho pokusy...

Musím sa priznať, že miestami som bola nútená knihu prestať čítať. Veľakrát som len tak-tak udržala slzy a ešte veľakrát mi prišlo z nasledujúcich riadkov zle... Neviem, prečo nás toto neučili na dejepise, ale knihu by som odporúčala prečítať naozaj všetkým. Ba, rovno by som ju zaradila medzi povinnú literatúru na stredných školách.

Príbeh šestnásťročnej Tessy môže byť pre niekoho ako vystrihnutý z relácie „Modré z neba“. Tínedžerka, ktorej ostáva už len niekoľko mesiacov života, si ale nepraje dovolenku pri mori či nejaké dary. Chce zažiť to, čo čaká v budúcnosti jej rovesníkov. Na stenu nad posteľou si preto napíše zoznam vecí, ktoré chce stihnúť skôr, než zomrie – mať frajera, sex, naučiť sa šoférovať, byť pri pôrode dieťaťa svojej najlepšej kamarátky atď.

Pri čítaní tejto knihy sa budete chvíľami smiať, no vzápätí vás premôže smútok. Zhltnete ju síce jedným dychom, no ani po treťom raze vás neomrzí. A celkom isto vás donúti zamyslieť sa nad celkom obyčajnými vecami.

Vzrastom malá, no duchom veľká osobnosť – Matka Tereza. Z príbehov nemeckého kňaza možno usúdiť, že bola vtipný a neobyčajný človek, ktorý mal silnú vieru. Táto albánska rehoľná sestrička sa nebála doslova ničoho, s láskou sa starala o chorých, ktorým obetovala celý svoj život. Vzorom a inšpiráciou môže byť pre každého z nás – a to bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme veriaci.

Mne osobne z tejto knihy najviac utkvela v pamäti myšlienka: „Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj zostane.“

Bola to vraj hipisácka rodina. Otec bol pritom alkoholik, mama umelkyňa s vysokoškolským diplomom, ktorá však nepracovala a nestarala sa ani o svoje tri deti. Jeannette, Brian a Maureen tak nikdy nemali naozajstný domov. Raz bývali v prívese, inokedy na púšti, neskôr v starom dome či v „chajde“, kde zatekala strecha a rozpadávali sa schody. Vodu a elektrinu doma nemali, jedlo bolo pre nich luxusom. Často preto zjedli to, čo mali po ruke – margarín, konzervy pre mačky či plesnivé čokolády z kontajnerov. A keď raz Jeannette našla v saláme červy, mama ju ohriakla, aby nebola vyberavá. Ono by to nebolo až také hrozné, keby to nebol skutočný príbeh...

Láska dvoch študentov Lucy a Nathaniela sa začína v Benátkach. Neznámy muž im dá mincu rozpolenú na dve časti a vyrozpráva im legendu o večnej láske. Ak sa zaľúbenci pobozkajú pod Mostom vzdychov za západu slnka a odbíjania zvonov, zaručí im to večnú lásku. Čo samozrejme títo dvaja aj urobia. Keď sa však Lucy vráti do Anglicka a Nathaniel do Ameriky, ich vzťah sa rozpadne. Po desiatich rokoch sa opäť stretnú a dajú sa dohromady. Veľmi skoro však zistia, že im to neklape...

Avšak všade kam sa Lucy vyberie, stretne Nathaniela. Najprv to vyzerá, ako náhoda, no čím ďalej, tým viac sa to začne meniť na zlý vtip. Okrem toho obaja opäť nájdu svoje dávno stratené polovice mincí a začnú sa diať naozaj čudné veci. Z príbehu, ako si zaručiť večnú lásku sa tak nakoniec vykľuje boj o to, ako prísť o toho „pravého“.

Kniha je plná vtipných situácií, takže sa rozhodne nemusíte báť, že pôjde o nudný romantický príbeh. Určite si viem predstaviť aj jeho sfilmovanú podobu, ako vynikajúcu komédiu.