Premiér predstavil plán na povojnové usporiadanie v Pásme Gazy.
Izraelská armáda dronom zabila člena organizácie Islamský džihád v meste Džanín na Západnom Brehu, čím podľa vlastných slov zmarila teroristický útok, keďže muž šoféroval na miesto útoku a jeho auto zasiahli dve rakety vypálené dronom, pričom zbrane vo vozidle explodovali. Šofér sa v uplynulých mesiacoch zapojil do viacerých útokov na izraelské komunity a armádne pozície.
IDF robí pravidelné razie predovšetkým v mestách Džanín a Nábulus, ktoré spravuje palestínska vláda, pretože ich považuje za bašty teroristických skupín. Zároveň sa vystupňovali násilné útoky ilegálnych izraelských osadníkov na Palestínčanov. Tamojšie ministerstvo zdravotníctva v Ramalláhu spresnilo, že IDF a osadníci od začiatku vojny zabili minimálne 400 ľudí. Počas teroristického útoku na diaľnici pri Jeruzaleme zomrel jeden človek a ďalší sa zranili. Traja útočníci boli zneškodnení. Izraelská rozviedka skonštatovala, že pochádzali z palestínskeho Betlehema.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu predložil vláde na schválenie plán na povojnové usporiadanie v Pásme Gazy. Z neho vyplýva, že Izrael bude mať po skončení konfliktu s palestínskym hnutím Hamas pod kontrolou bezpečnosť v demilitarizovanom Pásme Gazy a bude sa zapájať do tamojších civilných záležitostí. Napriek tomu, že chýbajú presnejšie detaily, je predstavená prvá formálna vízia povojnového usporiadania. To, že Izrael sa bude podieľať na riadení Gazy, je však v rozpore s kľúčovou požiadavkou Spojených štátov na obnovenie autonómnej palestínskej vlády v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu.
Izrael chce zničiť Hamas, ktorý v Gaze vládne od roku 2007. Tento cieľ je podľa kritikov nedosiahnuteľný. Väčšina Palestínčanov nepodporuje Hamas, ale hnutie je hlboko zakorenené v palestínskej spoločnosti. Plán premiéra približuje aj to, že izraelská armáda by mala v Gaze voľnú ruku pri odvracaní akýchkoľvek bezpečnostných hrozieb. Zároveň by mala vo vnútri Gazy vzniknúť nárazníková zóna, s čím však Spojené štáty pravdepodobne nebudú súhlasiť.
Plán predpokladá, že v Pásme Gazy budú vládnuť miestni predstavitelia, ktorí sa nebudú stotožňovať s krajinami alebo subjektami podporujúcimi terorizmus a nebudú od nich dostávať finančnú podporu. Zatiaľ však nie je jasné, či by sa nejaký Palestínčan chcel ujať takejto úlohy. Izrael sa v uplynulých rokoch viackrát pokúšal vytvoriť miestne palestínske vládnuce orgány.
Nezávislí experti OSN požadujú okamžité embargo na dovoz zbraní do Izraela. Ak by sa použili v Pásme Gazy, exportujúce krajiny by mohli porušiť medzinárodné humanitárne právo. Všetky štáty musia zabezpečiť, aby ho strany konfliktu dodržiavali, ako to vyžadujú záväzné Ženevské dohovory z roku 1949. Nemôžu dodávať zbrane ani muníciu alebo ich časti, ak sa predpokladá, že budú použité pri operácii, ktorá porušuje medzinárodné právo.
„Takéto transfery sú zakázané, aj keď vyvážajúci štát nemá v úmysle použiť zbrane v rozpore so zákonom – alebo s istotou nevie, že by boli takýmto spôsobom použité,“ zdôranili experti.
Medzinárodný súdny dvor tvrdí, že v Pásme Gazy existuje riziko genocídy. Z tohto dôvodu je potrebné zbrojné embargo voči Izarelu. Dohovor o genocíde z roku 1948 od zmluvných strán vyžaduje, aby, pokiaľ je to možné, využili všetky dostupné prostriedky na zabránenie genocíde v inom štáte, čo si podľa expertov vyžaduje zastavenie vývozu zbraní. K tomuto kroku zatiaľ pristúpili viaceré štáty vrátane Belgicka, Talianska, Španielska, Holandska či japonskej spoločnosti Itochu, pričom experti to požadujú aj od USA.
Zdroj: TASR

