Milióny zvierat chovaných v klietkach nemajú žiadnu kontrolu nad svojím životom. Prežívajú extrémnu frustráciu a bolesť, nemajú takmer žiadny pohyb. Často trpia skrytými zraneniami a nie je im umožnené takmer žiadne prirodzené správanie, hovorí europoslanec Martin Hojsík.
„Bolo leto 2015 a mne sa zmenil život. Ja a niekoľko z môjho druhu sme boli zrazu vonku. Videli sme Slnko. Našim očiam sa vrátila farba. Cítili sme čerstvý vzduch. Nevedeli sme, kam ideme, ale to, čo prišlo, bolo prekrásne. Pohyb. Roztiahnutie krídel. Ranná rosa na nohách. Hrabanie v hline. Bolo to omamné...“
Volám sa Orol
Pred dvoma rokmi vyšla v Čechách Romane Šedivej alias Romi Grey kniha pre deti s názvom Jmenuji se Orel. Je o dobrodružstvách sliepky oslobodenej z klietkového chovu. Začína nový život na juhočeskom vidieku. Kvôli svojej odvahe a túžbe po slobode ju pomenujú Orol. So svojimi zvieracími kamarátmi z gazdovského dvora prežíva obyčajné malé dobrodružstvá všedného života.
Občas si spomenie na živorenie v klietke, ktorému sú stále vystavené jej príbuzné. Realistický pohľad na živé tvory sa v knihe mieša s rozprávkovou rovinou, v ktorej sa spolu antropomorfizované zvieratá rozprávajú. Hravým príhodám videným očami sliepky nechýba poézia a humor.
Vďaka problému klietkového chovu a silnému príbehu vyvolala kniha v u našich českých susedov seriózny rozruch. O to viac, že ide o skutočný príbeh a sliepka Orol naozaj žila. Minulý rok bol debut Romi Gray nominovaný na objav roka v súťaži Magnesia Litera.
Sliepky v núdzi
„Keď sme začínali, všetci nám hovorili, že sme sa asi museli zblázniť. Prečo sa vraj venujeme takým nezaujímavým vtákom, skrytým niekde v tmavých halách v malých klietkach a neriešime radšej niečo podstatné. Aj táto kniha pomohla k tomu, že dnes sa všetko mení a zvieratá v klietkach čaká lepší život,“ hovorí Petr Dobrý z českej inciatívy Slepice v nouzi občianskeho združenia Hnutí Duha o začiatkoch svojho boja za lepší život sliepok z klietkových veľkochovov.
Ich cieľom je zlepšiť podmienky sliepok v klietkových chovoch a veľkochovoch. Prezentovať ľuďom sliepky ako živé tvory hodné rešpektu. Predlžovať im život (sliepky sa dožívajú až 10 rokov) adopciami a vykupovaním z klietkových chovov a veľkochovov.
Propagujú domáci chov sliepok a ľuďom vysvetľujú, že to nemusí byť iba o špinavom kurníku a zničenej záhrade. Ale aj o spokojných sliepkach, kvalitných domácich vajíčkach, ktoré, na rozdiel od tých z veľkochovov, ako vajíčka nielen vyzerajú, ale aj chutia. A radia začínajúcim drobnochovateľom a farmárom, ako na to.
Z klietky rovno na bitúnok
„Predstavte si, že ste od narodenia v telefónnej búdke, z ktorej nemôžete odísť. Bez okien. S minimálnym osvetlením. A maximálnym smradom z vašich exkrementov. Navyše, tento priestor zdieľate s ďalšími dvoma alebo troma ľuďmi. Stojíte na roštoch alebo drôtoch. Bolia vás nohy, aj celé telo. Nemôžete sa poriadne hýbať ani otočiť. Nerobíte nič, iba jete, pijete a produkujete to, čo od vás chcú. A snívate o slobode.“
„Po dvoch rokoch sa klietka a dvere otvoria. Konečne vidíte denné svetlo. Prvý a posledný krát vidíte slnko. Vytiahnu vás z búdky a strčia do klietky v aute k ďalším desiatim živým tvorom. Keď prídete na bitúnok, vytiahnu vás násilím z auta a zavesia za nohy na hák. Pýtate sa, prečo práve vy, veď ste práve v najlepšom veku? O chvíľu je po vás. Hrozná predstava, však?“ popisuje iniciatíva Slepice v nouzi osud miliónov priemyselných nosníc v klietkových veľkochovoch po celej Európe.
„Klietkový chov znamená pre sliepky celý život strávený v malých drôtených klietkach, v ktorých nemôžu robiť takmer nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Každá sliepka v ňom má priestor len o málo väčší, ako je jeden hárok papiera formátu A4,“ informuje o klietkových chovoch na svojej webovej stránke viacneznesiem.sk slovenské ochranárske združenie Humánny pokrok.
„V klietkovom chove žijú na Slovensku takmer tri milióny sliepok, pochádza z neho až deväť z desiatich vajec v našich obchodoch. Firmy sa týmto zaobchádzaním usilujú o maximalizáciu ziskov. Zo sliepok robia stroje na vajíčka. Ich potreby a záujmy sú druhoradé,“ uvádza organizácia.
Európa sa pohla
Minulý týždeň, v piatok 11. júna vyzval Európsky parlament Európsku komisiu, aby od roku 2027 v Európe klietkové chovy úplne zakázala.
Výzva najväčšieho počtu ľudí v histórii Európskej unie – 1,4 milióna občanov európskych krajín, 170 organizácií a viac ako 140 uznávaných vedcov na ukončenie doby klietkovej sa podľa slovenského europoslanca Michala Wiezika stretla s veľkou odozvou zo strany eurokomisie aj europarlamentu.
Rezolúciu Európskej občianskej iniciatívy Koniec doby klietkovej prijal europarlament drvivou väčšinou poslancov. 558 bolo za, 37 proti a 85 sa zdržalo hlasovania. V Európskej únii trpí podľa inciatívy v stiesnených klietkach každý rok viac ako 300 miliónov hospodárskych zvierat.
Uznesenie Európskeho parlamentu zároveň zdôrazňuje, že všetky výrobky na európskom trhu budú musieť vyhovovať budúcim normám bez klietok. Upozorňuje aj na nevyhnutnosť poskytnúť poľnohospodárom primerané stimuly a financie na podporu pri prechode na bezklietkové chovy.
Bolesť a utrpenie
„Sme radi, že Európsky parlament zaujal pevný postoj a neuhol. Že hlas 1,4 milióna ľudí, ktorí podporili iniciatívu Koniec doby klietkovej, vypočul. Teraz je na rade Európska komisia. Očakávame, že po slovách prídu skutky a ambiciózny harmonogram na ukončenie používania krutých a prežitých klietok v poľnohospodárstve,“ komentovala schválenie rezolúcie kampaňová koordinátorka organizácie Sloboda zvierat Silvia Čaňová.
Európska komisia by mala europarlamentu oznámiť svoju odpoveď do 30. júna. Výsledkom by mal byť návrh nových právnych predpisov, o ktorom by mal následne znova hlasovať Európsky parlament a Rada Európskej únie.
„Alternatívne systémy existujú a sú ekonomicky úspešné. Bezklietkové, organické a udržateľné poľnohospodárstvo je systém, ktorý musíme prednostne podporovať. V záujme zdravia zvierat aj ľudí. Želajú si to občania Európskej únie, potvrdzujú to vedci a dokazujú to príklady dobrej praxe,“ hovorí slovenský europoslanec Michal Wiezik.
„Zabúdame, že sú to živé a inteligentné bytosti, ktoré cítia bolesť a utrpenie. Viac ako 180 miliónov sliepok prežíva celý život v malej klietke s rozmermi 20x30 centimetrov. Tento systém spôsobuje obrovské fyzické aj psychologické utrpenie zvierat,“ hovorí ďalší slovenský poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík, člen pracovnej skupiny pre ukončeniu klietkového chovu.
Slovensko bez klietok
Na Slovensku klesol podiel sliepok v klietkovom chove za posledný rok o 6,6 percenta, čo predstavuje cca 150-tisíc sliepok. Naopak, o 5,5 percenta narástol podstielkový chov a o 1 percento chov vo voľnom výbehu.
Čo sa týka Európy, za posledný rok štatisticky vykázala iba mierny pokles klietkových chovov. Kým v roku 2019 sa zhruba polovica zo všetkých sliepok v Európskej únii chovala v klietkach, v roku 2020 to bolo 48 percent.
Aj napriek tomu, že úplný zákaz klietok v chove sliepok podporuje až 72 percent Slovákov, tento typ chovu má na Slovensku zďaleka najpočetnejšie zastúpenie, a to viac ako 76 percent.
Únia hydinárov Slovenska je presvedčená, že úplné zrušenie klietkového chovu na Slovensku by si vyžiadalo investície vo výške takmer 50-miliónov eur.
„Tá teória, že sliepka alebo nosnica sa v klietke má zle, nemá logické opodstatnenie. Čo sa týka klietkového systému, tak je tam najväčší počet znesených vajec a najnižší úhyn týchto nosníc,“ tvrdí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
No práve Únia hydinárov Slovenska podpísala vo februári 2020 memorandum s ministerstvom pôdohospodárstva a Zväzom obchodu o ukončení klietkového chovu do roku 2030. Európsky parlament však avizuje, že to môže byť aj o tri roky skôr.
POZNÁTE OZNAČENIE VAJÍČOK?
►Podľa akosti sa vajíčka rozdeľujú do dvoch tried. Pre maloobchodný predaj sú určené iba čerstvé vajcia s označením A. Vajíčka s označením B sú určené na priemyslové spracovanie.
►Na vajíčkach a obale je uvedené číslo, ktoré vyjadruje spôsob, akým boli nosnice chované.
►0 – sliepky z bio chovu (prívlastok bio a v rebríčku sú na prvom mieste, pretože v ekologickom chove sa kladie dôraz na podporu prirodzeného správania a etických podmienok chovu zvierat, čo sa logicky odrazí na farbe i chuti vajíčok)
►1 – sliepky z výbehu (voľný chov, pri ktorom je nosniciam umožnený aj výbeh na čerstvom vzduchu)
►2 – sliepky z chovu v halách (podstielkový chov – nosnice chované vo veľkých halách na podstielke zo sypkého materiálu, avšak hydina nemá prístup k voľnému výbehu)
►3 – sliepky z klietok (klietkový chov v obohatených klietkach)
►Na obale musí byť uvedená aj veľkosť, ktorá sa pohybuje od S až po XL
►S – malé vajce – do 53g
►M – stredné vajce – od 54 do 63g
►L – veľké vajce – od 64 do 73g
►XL – veľmi veľké vajce – nad 73g
►Na každom vajíčku by mala byť uvedená informácia o metódach chovu, registračný kód štátu a posledné štvorčíslie registračného čísla hospodárstva.
►Na obale vajec sa okrem názvu firmy nachádza štát, hmotnosť, veľkosť, spôsob chovu, dátum minimálnej trvanlivosti a kód producenta.