Tretí balík konsolidačných opatrení zasiahne aj obce a mestá, ktoré zo svojich podielových daní prídu o zhruba 110 miliónov eur a samosprávne kraje o ďalších 20 miliónov eur. Minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že obce budú mať napriek tomu k dispozícii približne 2,2 miliardy eur a župy 1,2 miliardy eur. Na tretiu vlnu konsolidácie reagujú aj predstavitelia samospráv.
Košický župan Rastislav Trnka pre Košice Online uviedol, že zatiaľ nie je jasné, o akú sumu kraj príde. Ak by dostal rovnaký balík peňazí ako tento rok, bude musieť podľa Trnku vynaložiť viac financií na rôzne položky z toho istého rozpočtu:
„Najväčší problém je v nesystémovosti tejto konsolidácie, čo inak z odborného hľadiska ani sa veľmi nedá nazvať konsolidácia. Neviem, prečo vláda nepristupuje k tomu, čo každá vláda sa zaviaže k akejsi reforme verejnej správy a potom nerobí nič v tejto veci. Napríklad, pri decentralizácii by sme vedeli získať až plus 10 percent HDP, to znamená, viac peňazí do verejných rozpočtov. Zároveň by sa skvalitnili služby pre obyvateľov.“
Konsolidácia by vďaka reforme verejnej správy a decentralizácii nebola podľa Trnku potrebná. Okrem toho pripomenul, že župy podľa OECD fungujú najefektívnejšie. Štát potrebuje na jeden úkon viac ľudí a peňazí ako samospráva. Občania pritom právom požadujú kvalitnejšie cesty, mosty či viac investícií do rôznych oblastí. Konsolidácia podľa Trnku zníži kvalitu života ľudí:
„Z môjho pohľadu je to nesystémové a, bohužiaľ, na to opäť doplatia všetci tí, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu v rámci Slovenskej republiky. To znamená, živnostníci, malí, strední podnikatelia, veľkí podnikatelia, zamestnanci, čiže všetci tí, čo vytvárajú peniaze, tak tí na to doplatia. Jednoducho to takto nejde, že štátu rozpočet narastá a všetci ostatní majú maximálne rovnaký rozpočet pri tom celom zvyšovaní.“
Primátor Prešova František Oľha pre Košice Online povedal, že štát šetrí na sebe minimálne a financovanie zlých rozhodnutí a dlhu prenáša najmä na občanov a samosprávy:
„Čo sa týka zvýšenia zdaňovania a progresívneho zdaňovania fyzických osôb, toto opatrenie, aj keď existuje celospoločenská dohoda, že mestá a obce sú financované z daní obyvateľov, tak štát rovno teraz už tvrdí, že všetok nadvýber, ktorý bude mať, 110 až 130 miliónov eur, chce použiť priamo pre sanovanie dlhu štátu, čo, samozrejme, je neprijateľné a ukazuje sa, že štát hrubými zásahmi do podielových daní ničí mestá a obce.“
Samosprávy dlhodobo bojujú s poklesom podielových daní. Situácia v mestách a obciach sa podľa Oľhu dramaticky zhoršuje a väčšina z nich sa dostáva na hranu, kedy bude schopná poskytovať služby občanom.