Narodil sa v českom Kolíne, no v osemdesiatych rokoch minulého storočia ho láska priviedla na východ Slovenska a v roku 1983 sa v košickom klube ZŤS ujal futbalistov prvej športovej triedy.
Mládeži sa potom v rámci tréningového strediska ZŤS a VSS venoval dlho roky a pod jeho rukami prešlo v rámci klubovej i reprezentačnej scény množstvo budúcich výborných hráčov. V roku 2022 zamieril Josef Kopejtko do futbalového neba, no jeho meno zabudnuté nebude. V rámci premiérového Memoriálu na jeho počesť si na prácu dlhoročného mládežníckeho trénera zaspomínali organizátori i účastníci z desiatich klubov Slovenska a Maďarska.
Futbalisti kategórie do 14 rokov zvádzali počas troch dní pod pražiacim slnkom i vo výdatných búrkach na piatich ihriskách v Košiciach a okolí neúprosné súboje, na konci ktorých ostal jediný nezdolaný tím – Slovan Bratislava. Chlapci z hlavného mesta vyhrali suverénnym spôsobom základnú skupinu a premožiteľa nenašli ani vo finálovej skupine o 1. až 4. miesto.
„Víťazstvom sme začali i skončili. Sme teda veľmi spokojní a uvidíme, aká bude dlhá jazda vlakom domov. Určite nás teší, že sme vyhrali všetky zápasy, ale hlavne Maďari poriadne hrýzli a to bol náš najťažší zápas (Slovan zdolal Illés tesne 2-1, pozn. red.). Celkovo sme si to užili,“ skonštatoval so širokým úsmevom kapitán belasej omladiny Denis Žofčák. Ak vám je jeho priezvisko povedomé, tak máte pravdu. Ide o syna aktuálnej najstaršieho aktívneho prvoligového hráča z MFK Zemplín Michalovce Igora Žofčáka. „Otec je už starý. Hovoril, že už bude končiť, ale stále nekončí. Som rád, že ho môžem sledovať a darí sa mi to hlavne v takomto období počas prázdnin. Inak sme od seba dosť ďaleko a on chodí na moje zápasy tiež len vtedy, keď nehrajú a nemá robotu. Snaží sa mi radiť, ale spravidla mi nič nevyčíta. Skôr mi radí. Obaja sme podobné typy hráčov a na góly skôr prihrávame, ako ich strieľame. Verím však, že ja budem lepší ako on.“
Opore Zemplínčanov sa pomaly končí medzisezónne obdobie a krátke voľno využil na návštevu synovho turnaja. Výkony šikovného Denisa ho museli potešiť.
„Dôležité je, že ho to baví a uvidíme, čo z neho bude. Má prehľad i kopaciu techniku. Ešte ho však čaká veľa práce. Hlavné je, že ho to baví. Dúfam, že futbal bude baviť aj Félixa, ktorý je však ešte veľmi maličký. Isté je, že dres po mne bude mať kto prebrať,“ pousmial sa I. Žofčák s najmladším synom na rukách. Na Denisovu narážku o jeho veku zareagoval zhovievavo. „Má pravdu. V našej lige som najstarším hráčom a som teda starý. Asi to potiahnem, pokiaľ si s ním spoločne nezahrám. Bolo by to krásne, ale hlavné je, aby sme na nič netlačili a nech ho futbal baví.“
Na našu otázku, či svojho syna kritizuje, alebo chváli, odpovedal bez zaváhania. „Som motivátor, nekritizujem nikdy. V tejto fáze kariéry by to bolo kontraproduktívne. Kritizuje skôr on mňa. Stále mi vytýka, že nestrieľam góly. V tomto smere sa navzájom hecujeme a ten kto dá gól, platí do rodinnej kasičky.“
Podobné rodinné hecovačky prebiehajú aj u Hamšíkovcov. Slávny Marek absolvoval počas víkendu spoločne so starším synom Christianom turnaj v Tatranskej Lomnici a v sobotu večer sa presunul za mladším Lucasom do Košíc. V rámci súboja tímu Hamšík Academy sa v nedeľu objavil v Kokšov Bakši a miestnym priaznivcom futbalu tak spôsobil príjemný šok.
„Je to pre mňa zmena, na ktorú som sa pripravoval a tešil. Som rád, že môžem pripravovať a sledovať synov počas ich zápasov. Snažím sa im radiť a byť oporou. Tak ako v tomto zápase v Kokšov Bakši. Lucas nepremenil penaltu a bolo vidieť, že ho to mrzelo. V takých chvíľach sa však netreba opúšťať, pretože prídu ďalšie šance a zápasy,“ zdôraznil osemnásobný futbalista roka, ktorý po ukončení reprezentačnej kariéry oznámil aj celkový koniec na aktívnej scéne. Za novú výzvu prijal trénovanie detí v rámci svojej Akadémie. „Mám za sebou prvý trénerský týždeň a turnaj v Tatranskej Lomnici. Je to fajn a čaká nás veľa práce. Mojou hlavnou výzvou je, aby sa deti pod mojim vedením zlepšovali. Teší ma, že chlapci makajú na sto percent a to je základ.“
To, že malí Hamšíkovci podedili talent po otcovi, je celkom zreteľné. Mladší Lucas má iba jedenásť rokov, no súťažné zápasy hrá v kategórii U14.
„Vzrastovo je menší, ale kvalitatívne už na túto kategóriu má. Obaja chlapci zdedili gény, pohybovo sa na mňa podobá skôr starší. Mladší je však ľavák a tých je málo. Je teda vzácny,“ podotkol M. Hamšík.
Samotný Lucas si hru so staršími spoluhráčmi užíval a absenciu otca počas prvých dvoch turnajových dní chápal ako pravý realista.
„Je trénerom môjho brata, takže v piatok musel byť s ním v Tatrách. Teraz prišiel aj sem a som rád, že ma prišiel podporiť. Už ma s ním začínajú porovnávať a asi máme obaja dobrú ľavačku. Som maličký, ale v mojom veku bol takýto krpec aj on,“ vyslovil sa Lucas Hamšík, ktorého vysnívaným snom je FC Barcelona. „Fandím jej od malička, ale rád by som si zahral aj za otcov Neapol.“
Vystúpenie svojho vnúčika sledoval počas všetkých troch dní aj starý otec Richard.
„Užili sme si východniarsky futbalový víkend. Jedna časť rodina bola v Lomnici, druhá v Košiciach a potom sa to spojilo v Kokšov Bakši,“ rozhovoril sa Hamšík senior. Z hry svojich vnukov má rovnakú radosť, ako tomu bolo pred rokmi v prípade Mareka. „Nehovorím o kvalite, ale pre mňa je veľmi milé, že obaja idú vo futbalových stopách a je to na nich. Chrisa i Lucasa to baví a to je podstatné. Obaja sú vo svojich kategóriách mladší, ale je fajn, ak sa porovnávajú so staršími a fyzicky vyspelejšími hráčmi. Sú šikovní, ale s chválou to netreba preháňať. Nikde nie je napísané, že mladí Hamšíkovci budú hviezdy. Možno ich to prestane baviť a nájdu si niečo iné. Zatiaľ sú však zažratí do futbalu. Loptu i kopačky mali v kolíske, ale určite sa nevyhnú porovnávaniu a budú musieť dokazovať, že nie sú protekční. Jasné, že ich vzorom je Marek. Tak ako iné deti, aj oni však vzhliadajú aj k množstvu iných svetových hviezd.“
Žofčák a Hamšík však nepredstavovali jediných šikovných nástupcov slávnych futbalových otcov. V rámci Memoriálu Josefa Kopejtka sa predstavil v drese Prešova Stanislav Šesták, oporou víťazného Slovana bol syn bývalého reprezentačného trénera Dušana Tittela Timotej.
„Otca poznám ako futbalistu len z videozáznamov. Bol perfektný hráč a verím, že budem hrať tak ako on. Radí mi ako mám brániť, ako prihrávať a podobne. Rovnako ako on som stopér a má mi teda čo povedať. Verím, že budem ako on a tiež to dotiahnem až do reprezentácie. On sám hovorí, že v mojom veku bol horší ako som teraz ja,“ upozornil Timotej Tittel so zlatou medailou na krku. „Prišli sme vyhrať turnaj a užiť si perfektné mesto Košice. To sa podarilo a som teda veľmi spokojný.“
Spokojnosťou sršal aj syn niekdajšieho elitného útočníka Púchova, Žiliny či Interu Aliho Lembakoaliho. Mladý Alan sa stal so siedmimi gólmi najlepším strelcom turnaja a mal tak veľký podiel na belasom prvenstve.
„Otec ma viedol k futbalu od malička. Myslím si, že mi to ide dobre a aj na tomto turnaji mi to gólovo napadalo. Určite by som chcel byť ako on, aj keď naživo som ho nikdy nevidel. Ukázali mi však nejaké videá a bol dobrý. Hlavne bol rýchly a to je asi aj moja silná stránka,“ povedal nám fyzicky dobre stavaný útočník, ktorý futbalovo vyrastal v Moste pri Bratislave. V desiatich rokoch sa presunul do Slovana a zásluhou svojho pôvodu vlastní slovenské i francúzske občianstvo.
Samotný turnaj ukázal, že na slovenských trávnikoch vyrastá veľa šikovných futbalistov. Pomôcť urýchliť ich výkonnostný a skúsenostný rast pomáhajú práve konfrontácia so silnými súpermi.
„Nie je jednoduché odštartovať novú tradíciu. Organizácia prebehla narýchlo, ale musím povedať, že to bol výborne zorganizovaný turnaj. Štadióny, doprava, ubytovanie i strava boli super. Videli sme dostatok zápasov a systém bol spravodlivý, pretože nerozhodoval jeden zápas, ale súčet,“ pustil sa do hodnotenia technický riaditeľa Slovenského zväzu futbalu Roman Pivarník. Venovať mládežnícky turnaj do 14 rokov práve osobnosti Josefa Kopejtka bolo podľa neho skvelou voľbou. „Trénera Kopejtka som poznal z mojich mládežníckych čias v Košiciach a takýto Memoriál si určite zaslúžil. Vychoval veľa mladých futbalistov a som preto presvedčený, že vznikne dlhodobá tradícia, ktorá si ho bude týmto spôsobom pripomínať.“
Najlepší hráč turnaja: Martin Mihók – Illés Akadémia
Najlepší brankár turnaja: Alex Hubina - Skalica
Najlepší strelec turnaja: Alan Lembakoali - Slovan
Konečné poradie Memoriálu Josefa Kopejtka 2023:
- Slovan Bratislava, 2. Illés Akadémia Haladas, 3. Petržalka, 4. Výber VSFZ, 5. Skalica, 6. Tatran Prešov, 7. RSC Hamšík Academy, 8. MFK Ružomberok, 9. MFK Zemplín Michalovce, 10. FC Košice