Korčuliarsky pavilón ako dominanta košického mestského parku

KošiceHistoricKE

Aj dnes pátrame v kronikách košickej histórie.

Foto
Fotografia Korčuliarskeho pavilónu zo severnej strany, od tenisových kurtov  / VSM

V najbližších článkoch vám priblížime dve významné košické stavby postavené v roku 1909. Jedna z nich je dodnes ozdobou mesta a denne okolo nej prejde tisíce ľudí, druhá je, žiaľ, už len v spomienkach pamätníkov a v kronikách košickej histórie. Dnes si priblížime dominantu košického mestského parku Korčuliarsky pavilón.

Východná časť mesta za Mlynským náhonom sa začala rozvíjať v 19. storočí po zbúraní mestských hradieb. Spočiatku tu mala šľachta a bohatí mešťania svoje oddychové záhradky s letohrádkami a letné sídla. Táto štvrť dlho niesla pomenovanie Új város (Nové mesto). Zavedenie železnice ale vzalo Novému mestu príťažlivosť, pretože ju odrezala od rieky a prerušila jej komunikačné väzby. Záhrady padli za obeť nevzhľadnej zástavbe, železnica tak ukončila premenu mestskej lúky na verejný park.  

Park sa stal miestom oddychu, ale i miestom športových radovánok. Korčuliarsky spolok Kassai Korcsolyázó Egylet (Košický korčuliarsky spolok), ktorý sa zriadil v rokoch 1871-1872 spočiatku spravoval klzisko na starom Glacis (západná časť mesta, za niekdajšími hradbami, približne na dnešnej Moyzesovej ulici). V roku 1888 sa mestské klzisko presunulo do Mestského parku, vtedy zvaného Széchenyi liget. Park slúžil aj nadšencom iných športov. Pestovala sa tu jazda na koni, kúpanie a cyklistika. Rozvoj športových odvetví viedol k iniciatíve postaviť reprezentatívny „športový stánok“ s novým a väčším športovým ihriskom. Iniciatívu viedol vyššie spomínaný spolok, ktorý od 90. rokov 19. storočia niesol nový názov - Košický korčuliarsky a tenisový spolok (Kassai Korcsolyázó és Teniszegylet).

Spolku sa podarilo získať podporu mesta, a tak sa v rokoch 1907 - 1909 staval korčuliarsky a tenisový pavilón v secesnom slohu, podľa projektov prešovského rodáka Gyulu Sandyho. Celkové náklady sa vyšplhali na 110-tisíc korún. Stavba bola dokončená na jeseň 1909. V pavilóne sa nachádzali prezliekarne pre pánov aj pre dámy, spoločenská miestnosť a miestnosť na občerstvenie. Pavilón bol zároveň aj miestom organizovania výstav, koncertov a iných spoločenských podujatí. Severne od pavilónu sa zriadilo nové klzisko, v lete na jeho mieste vytvorili tenisové kurty, takže jeho využitie bolo celoročné. Spočiatku ho spravoval  Košický korčuliarsky a tenisový spolok, v roku 1911 prešla správa aj na Mestský okrašľovací spolok (Kassai Városszépitő Egyesület), vzhľadom na to, že došlo k ich fúzii.

Foto
Korčuliarsky pavilón na dobovej pohľadnici vydanej pred prvou svetovou vojnou  / HistoricKE
Foto
Korčuliarsky pavilón na dobovej pohľadnici vydanej pred prvou svetovou vojnou  / HistoricKE

Po vzniku Československa sa v Košiciach hlavne vďaka tu pôsobiacim českým úradníkom začal hrávať a rozvíjať hokej. Počas zimných mesiacov sa park stal centrom diania tohto „nového“ zimného športu, ktorý lákal aj tisíce divákov. Na tomto klzisku začal svoju hokejovú kariéru aj slávny Košičan - Ladislav Troják. Pavilón slúžil športovcom počas všetkých súťažných pretekov a zápasov a zároveň slúžil aj návštevníkom klziska či rekreačným hráčom tenisu.

Po roku 1945 bolo klzisko v Petrovom sade pod správou korčuliarskeho a hokejového odboru Sokola Jednoty Košice. Košický hokej i korčuliarstvo sa však bez umelého klziska nemohlo posunúť vpred. Koncom 50. rokov 20. storočia sa začalo s výstavbou košického zimného štadióna s umelým ľadom, ktorý sa podarilo dokončiť v roku 1959. V Mestskom parku tak postupne ostali už len tenisové kurty a pavilón v nasledujúcich dekádach začal chátrať.

Foto
Korčuliarsky pavilón na fotografii z 50. rokov / HistoricKE

S rekonštrukciou bývalého Korčuliarskeho a tenisového pavilónu sa začalo v roku 2012. Zámer firmy City Park Center, ktorá stojí za projektom obnovy pavilónu, je vytvorenie reprezentačného objektu spoločenského charakteru s možnosťou usporadúvania bálov či tanečných nedeľných popoludní.

Autor: HistoricKE

 

Komentáre