Jadro Košíc po stáročia obkolesoval pevnostný systém hradieb, ktoré boli dokončené okolo roku 1290, čím sa Košice zmenili z dediny/osady na mesto. Okolnosti ich vzniku nie sú úplne známe, ale zachované archívne pramene aspoň čo-to prezrádzajú o dobových pomeroch a osvetľujú počiatočný právny vývoj Košíc.
Najstaršia písomná zmienka o Košiciach pochádza z roku 1230, odvtedy približne do roku 1280 sa Košice v dochovaných archívnych písomnostiach označujú ako villa (dedina, osada), keďže každé otvorené neopevnené sídlisko bez ohľadu na jeho veľkosť a právne postavenie sa označovalo týmto spôsobom.
Vznik opevnených miest ustálil nový význam slova civitas, a to v zmysle mesto. Prvý, ojedinelý výskyt termínu civitas v súvislosti s Košicami nachádzame v archívnych dokumentoch ešte z roku 1280, ale nepretržite sa s ním stretávame od roku 1290. Preto je tento rok považovaný za medzník v označovaní mesta Košice. Listiny, ktoré by vyslovene spomínali moment, kedy došlo k povýšeniu Košíc z dediny na mesto, sa, žiaľ, nezachovali a najnovšie výskumy vylučujú existenciu takéhoto samostatného privilégia.
Vystavať múr okolo mesta v podmienkach stredovekej techniky a ekonomických možností mešťanov nemohlo byť záležitosťou jedného roka, historici odhadujú, že košické hradby sa stavali 23 rokov, medzi rokmi 1260 – 1290. Niet pochýb o tom, že sa obyvatelia Košíc všestranne pričiňovali o stavbu opevnení mesta, ale určite to bolo aj v záujme vtedajšieho uhorského kráľa Ladislava IV. a úradov sídliacich v Košiciach. Najmä Kráľovskej komory, ktorá slúžila na výber daní a dávok v naturáliách a neskôr bola zodpovedná za chod košickej minciarne. Prípravné práce na opevnení v menšom rozsahu boli v kompetencii samosprávy Košíc, ale príprava celkového obohnania mesta múrom bez zásadných súhlasov zo strany kráľovských úradov už nebola možná.
Keď Košice už neboli otvorenou osadou, vstup do mesta bol kontrolovaný cez tri brány, hornú, dolnú a Hnilnú na západnej strane mesta. Na konci 14. storočia už existovali ďalšie tri brány, z ktorých dve sú spomenuté v dobovej mestskej súdnej knihe: na západnom úseku hradieb Malá brána a na východnom Mlynská brána a Maľovaná brána. Pôdorys opevnených Košíc mal neobvyklý tvar sedemuholníka bez paralelných strán.
Postupom času v štyroch stavebných fázach pribudla k mestskej fortifikácii aj vodná priekopa a ďalšie prvky opevnenia, ako boli napríklad parkány, rondely či barbakány, bastióny a citadela (stála na mieste dnešného nákupného centra Aupark a bližšie sme sa jej venovali v samostnanom článku). Neskôr systém prešiel niekoľkými úpravami a vylepšeniami v súvislosti s pokrokom vo vojenskej technike, ale aj v dôsledku rôznych vojenských udalostí, ktorým museli Košice čeliť.
Od konca 18. storočia mesto pristúpilo k ich búraniu, konkrétne v roku 1780 rakúsky cisár Jozef II. zrušil štatút Košíc ako pevnosti. No zvyšky opevnenia môžeme nájsť v Košiciach aj v súčasnosti: v rámci areálu Východoslovenského múzea – Katova bašta, zvyšky Dolnej brány sú súčasťou múzea na južnom konci Hlavnej ulice.
Svedectvo o košických hradbách podáva aj Mlynská bašta na Továrenskej ulici, hradbový múr na Hradbovej, rondelová bašta na Čajkovského a časti muriva na viacerých uliciach centra Košíc (Hrnčiarska, Stará baštová, Štefániková, Kováčska, Zbrojničná..)
Autor: Mgr. Peter Anna – Archív mesta Košice