Košice a ich hradby

KošiceHistoricKE

Jadro Košíc po stáročia obkolesoval pevnostný systém hradieb, ktoré boli dokončené okolo roku 1290, čím sa Košice zmenili z dediny/osady na mesto. Okolnosti ich vzniku nie sú úplne známe, ale zachované archívne pramene aspoň čo-to prezrádzajú o dobových pomeroch a osvetľujú počiatočný právny vývoj Košíc.

Foto
Veduta Košíc z 18. storočia  / HistoricKE

Najstaršia písomná zmienka o Košiciach pochádza z roku 1230, odvtedy približne do roku 1280 sa Košice v dochovaných archívnych písomnostiach označujú ako villa (dedina, osada), keďže každé otvorené neopevnené sídlisko bez ohľadu na jeho veľkosť a právne postavenie sa označovalo týmto spôsobom.

Vznik opevnených miest ustálil nový význam slova civitas, a to v zmysle mesto. Prvý, ojedinelý výskyt termínu civitas v súvislosti s Košicami nachádzame v archívnych dokumentoch ešte z roku 1280, ale nepretržite sa s ním stretávame od roku 1290. Preto je tento rok považovaný za medzník v označovaní mesta Košice. Listiny, ktoré by vyslovene spomínali moment, kedy došlo k povýšeniu Košíc z dediny na mesto, sa, žiaľ, nezachovali a najnovšie výskumy vylučujú existenciu takéhoto samostatného privilégia.

 

Foto
Najstaršie (veľké) pečatidlo mesta Košice pochádza zo začiatku 14. storočia, ešte z konca 13. storočia. Sfragistici ho hodnotia ako majstrovské kovorytecké dielo. Jeho pečatný obraz tvorí krídlový oltár, v ktorého strede stojí sv. Alžbeta rozdávajúca milodary. K nej sú privrátení dvaja anjeli v bočných tabuliach oltára. Typárium používali Košice do roku 1504  / Archív mesta Košice

Vystavať múr okolo mesta v podmienkach stredovekej techniky a ekonomických možností mešťanov nemohlo byť záležitosťou jedného roka, historici odhadujú, že košické hradby sa stavali 23 rokov, medzi rokmi 1260 – 1290. Niet pochýb o tom, že sa obyvatelia Košíc všestranne pričiňovali o stavbu opevnení mesta, ale určite to bolo aj v záujme vtedajšieho uhorského kráľa Ladislava IV. a úradov sídliacich v Košiciach. Najmä Kráľovskej komory, ktorá slúžila na výber daní a dávok v naturáliách a neskôr bola zodpovedná za chod košickej minciarne. Prípravné práce na opevnení v menšom rozsahu boli v kompetencii samosprávy Košíc, ale príprava celkového obohnania mesta múrom bez zásadných súhlasov zo strany kráľovských úradov už nebola možná.

Foto
Košice v dobe arpádovskej a anjouvskej 1260 – 1387  / J. Duchoň

Keď Košice už neboli otvorenou osadou, vstup do mesta bol kontrolovaný cez tri brány, hornú, dolnú a Hnilnú na západnej strane mesta. Na konci 14. storočia už existovali ďalšie tri brány, z ktorých dve sú spomenuté v dobovej mestskej súdnej knihe: na západnom úseku hradieb Malá brána a na východnom Mlynská brána a Maľovaná brána. Pôdorys opevnených Košíc mal neobvyklý tvar sedemuholníka bez paralelných strán.

Postupom času v štyroch stavebných fázach pribudla k mestskej fortifikácii aj vodná priekopa a ďalšie prvky opevnenia, ako boli napríklad parkány, rondely či barbakány, bastióny a citadela (stála na mieste dnešného nákupného centra Aupark a bližšie sme sa jej venovali v samostnanom článku). Neskôr systém prešiel niekoľkými úpravami a vylepšeniami v súvislosti s pokrokom vo vojenskej technike, ale aj v dôsledku rôznych vojenských udalostí, ktorým museli Košice čeliť.

Od konca 18. storočia mesto pristúpilo k ich búraniu, konkrétne v roku 1780 rakúsky cisár Jozef II. zrušil štatút Košíc ako pevnosti. No zvyšky opevnenia môžeme nájsť v Košiciach aj v súčasnosti: v rámci areálu Východoslovenského múzea – Katova bašta, zvyšky Dolnej brány sú súčasťou múzea na južnom konci Hlavnej ulice.

Svedectvo o košických hradbách podáva aj Mlynská bašta na Továrenskej ulici, hradbový múr na Hradbovej, rondelová bašta na Čajkovského a časti muriva na viacerých uliciach centra Košíc (Hrnčiarska, Stará baštová, Štefániková, Kováčska, Zbrojničná..)

 

Foto
Zväčšený detail dvoch veží – symbol opevneného mesta, okolo roku 1290  / O. R. Halaga – Dvojité Košice a ich opevnenie

 

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre