„Môj život mi pripomína semienko zaviate pod balvan, pokrútené a slabé, derie sa za slnkom, rastie a prináša plody...“ hovorí citát na pamätníku, ktorý nesie silný odkaz dejín.
V metropole východu sa v nedeľu popoludní (23.9.) stretli desiatky ľudí, aby vzdali úctu a hold osobnosti našich dejín, aj tých výtvarných. Pamätník Lajči Báčimu osadili v parčíku, ktorý nesie názov Feldov park a je situovaný na Sennom trhu, v časti mesta, v ktorej malý - veľký umelec Ľudovít Feld (1904 -1991) žil a tvoril. Jeho ťažký príbeh popretkávaný ostnatým drôtom a ohavným doktorom Mengelem chytil za srdcia mnohých. Po rokoch sa tak umelcovi, ktorému život zachránilo kreslenie, dostalo ďalšej pocty. Po galérii, soche, pribudol od včerajšieho dňa aj park s pamätníkom, ktorý nesie jeho meno.
„Bol to dlh Košíc voči Ľudovítovi Feldovi, jeho odkaz a jeho život si to zaslúžil. Ja verím, že sa tak bude Feldov park volať navždy a že o desať, dvadsať, päťdesiat rokov sa tu bude ľudia prechádzať, pozrú si tú tabuľu a niekoho to možno podnieti hľadať kto to bol a čo robil, ľudí to osloví. Mňa aj preto tento deň napĺňa veľkou radosťou a uspokojením, že sa nám to podarilo,“ uviedol pre Košice Online predseda Židovskej náboženskej obce (ŽNO) Richard Duda.
„Máme Kultúrne centrum Ľudovíta Felda, máme sochu na nádvorí synagógy, máme už aj Feldov park a myslím si, že viac už pre odkaz Ľudovíta Felda urobiť nevieme. Dnešným dňom je ten pomyselný dlh voči Lajči Báčim splatený,“ doplnil Duda.
Iniciátormi projektu a podujatia boli ŽNO Košice a občianske združenie B´nai B´rith Concordia Košice. Život a diela Ľudovíta Felda predstavila v úvode lektorka Galérie Ľudovíta Felda Jana Teššerová.
Aj napriek ochladeniu počasie podujatiu prialo. V úvode sa prítomným hosťom i návštevníkom prihovoril Tomáš Teššer, prezident OZ B´nai B´rith Concordia Košice: „Niekoľkoročné úsilie o pomenovanie verejného priestoru po košickom rodákovi - velikánovi európskeho výtvarného umenia Ľudovítovi Feldovi prinieslo svoje ovocie. Priestranstvo v Košiciach známe ako Senný trh (pri Auparku) - nesie názov Feldov park."
V príhovoroch odznelo niekoľkokrát meno Silvie Fishbaum, ktorá sa zaslúžila práve o všetky pamätné miesta, ktoré s Feldom súvisia. Výber miesta nevznikol zo dňa na deň.
„Spolu s najlepšou priateľkou mojej sestry Silviou Fishbaum sme už asi pred piatimi alebo desiatimi rokmi vybrali miesto, bolo to v Starom meste na rôznych miestach, cez úrady to však neprešlo. Hlavne Silvia vyvíjala tú činnosť, dostala sa k tomuto priestoru, ten sa nám zapáčil, úrady to odsúhlasili, ja som dal dokopy projekt. Rok sme vybavovali stavebné povolenie,“ hovorí architekt Ladislav Timura.
Nakoniec sa to aj napriek dlhej byrokratickej ceste podarilo. „Ešte sme domysleli aj také detaily ako ten ostnatý drôt a hore ten plamienok, ktorý som vymyslel, že bude symbolizovať plameň, ktorý ho nepohltil v koncentráku. Pán Begala ho chcel dať preč, ale povedal som mu, že nech to ostane, že je to výborné, takže som rád, že sa to dotiahlo do konca,“ doplnil Timura.
Silvia Fishbaum v príhovore vyzdvihla dôležitosť tohto umelca, poďakovala za spoluprácu ŽNO, autorovi Jaroslavovi Begalovi, ktorý pamätník vytvoril, poslancovi Michalovi Djordjevičovi a všetkým, ktorí pomohli s realizáciou parku a pamätníka.
„Ja sa vznášam, som taká šťastná, že sa toto tu deje. Je to 27 rokov od jeho smrti a Košice sa môžu popýšiť galériou, sochou, teraz pamätníkom v centre, kde sa Ľudovít Feld pohyboval, je to úžasné. A je to jeho citát, ktorý si môže každý prečítať, je tam napísaný, vyjadruje istý symbolizmus, ktorý ho vystihuje, kto on bol,“ uviedla Silvia Fishbaum pre Košice Online. Košičanka žijúca roky v New Yorku, je autorkou úspešnej knihy Židovka, ktorú napísala v spolupráci s Andreou Coddington. Tá na odhalení pamätníka nechýbala.
„Teraz som bola práve v New Yorku, kde bolo akoby aj anglicky hovoriace publikum a čitatelia. Ten príbeh je stále ten istý, je multikultúrny, multinárodný ako keby, nedialo sa to len na Slovensku, vidia sa v ňom viacerí, takže si myslím, že to bude fajn aj tam,“ uviedla s úsmevom Coddington.
Kniha je momentálne okrem slovenčiny a maďarčiny preložená už aj do anglickej verzie s názvom Dirty Jewess: A Woman's Courageous Journey to Religious and Political Freedom.
„Ja si myslím, že je to úžasné, pretože to bol Košičan a myslím si, že je to perfektné, keď proste nezabudneme na tých ľudí, pre ktorých bolo to mesto drahým miestom a ktorí niečo znamenali a znamenajú. A je to taký odkaz pre ďalšie generácie, naše deti, takže klobúk dole pred všetkými, ktorí sa o to zaslúžili, že sa tak stalo,“ uzavrela Andrea Coddington.
Na spomienkovom stretnutí nechýbalo vedenie mesta Košice, zástupcovia Košického samosprávneho kraja, vrcholní predstavitelia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku a Židovskej náboženskej obce Košice. Iniciátormi projektu a podujatia sú ŽNO Košice a občianske združenie B´nai B´rith Concordia Košice.
„Ja sa z toho veľmi teším, pretože tento pán, na ktorého parčíku už teraz stojíme, si zaslúžil aj to, aby tu mal svoj pamätník. Tento malý veľký človek, toho v živote prežil veľmi veľa nemal to ľahké. Pre mňa bol takým hlavným signálom, že napriek tomu, čo všetko musel prežiť, vo svojom živote, ostal dobrým a tolerantným človekom voči ostatným, a toto je okrem iných dôkazov jeden z hlavných odkazov v dnešnej dobe, ľudia musia byť k sebe tolerantní. Veľmi sa teším aj z toho, že je tu také veľké množstvo ľudí,“ uviedol viceprimátor Košíc Martin Petruško.
Autorka: Ivana Gáll Bajerová
Kto bol Ľudovít Feld
Prvé výtvarné pokusy Ľudovíta Felda možno zachytiť v rokoch 1916 až 1923, keď navštevoval vyššiu reálku. V rokoch 1920 až 1925 navštevoval kresliarsko-grafickú školu Eugena Króna, ktorá pôsobila pri Východoslovenskom múzeu. V rokoch 1925 - 1933 študoval grafiku na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Ako vyštudovaný a vyprofilovaný umelec v roku 1935 založil súkromnú výtvarnú školu. Tragický predel v živote umelca znamenala druhá svetová vojna. V roku 1944 bol deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčine, kde zahynula väčšina členov jeho rodiny. Po ukončení druhej svetovej vojny a návrate z koncentračného tábora Ľudovít Feld žil v Bratislave až do roku 1949, keď sa vrátil do Košíc a pôsobil vo výtvarnom spolku Svojina. Ľudovít Feld zomrel vo veku 87 rokov 18. mája 1991. Odvtedy boli jeho diela prezentované na viacerých samostatných výstavách. Svojou kresliarskou i grafickou precíznosťou sa zaradil medzi najvýznamnejších košických umelcov.