Členovia rodiny Werfer pôsobili v košickom tlačiarenskom priemysle niekoľko generácií a v 19. storočí boli v meste najznámejšími v tomto odvetví. Ich prvý tlačiarenský stroj určený na tlač kníh bol uvedený do prevádzky v roku 1832. Výroba kariet začala o čosi neskôr, v roku 1836 a fungovala do roku 1845. Išlo o vôbec prvú továreň na hracie karty v Uhorsku.
Károly József Werfer prišiel do Košíc z Viedne, v roku 1823 odkúpil kníhtlačiareň po Landererovi a usadil sa natrvalo v meste. O desať rokov neskôr získal cisárske povolenie na zriadenie litografickej dielne uľahčujúcej výzdobu tlače a ilustrovanie knižných diel, čo umožnilo vznik továrne na hracie karty, vôbec prvej v celom Uhorsku. Werfer pravdepodobne spoznal umenie kartovej maľby na viedenskom cisárskom dvore a podujal sa na výrobu hracích kariet vo svojej tlačiarni. V tom čase prenikli hracie karty aj medzi nižšie vrstvy obyvateľstva v Uhorsku a tešili sa veľkej obľube.
Na tzv. Zimmerplatz (miesto, kde dnes stojí Tabačka) dal vystavať továreň na výrobu hracích karát v roku 1836. Sortiment zahŕňal až 26 druhov kariet – nemecké, francúzske, piketové i whistové, pasiansové a 6 druhov tarokových. Najobľúbenejšie nemecké – mariášové a piketové vyrábali pomocou drevorytových odtlačkov, vyfarbených ručne pomocou kartónovej šablóny. Aj keď autorov kresieb nepoznáme, zachované diela zobrazujúce významné osobnosti Uhorska či Európy, uhorské hrady i zámky a iné pozoruhodnosti svedčia o ich zručnosti. Azda najzaujímavejšie boli tarokové karty s obrázkami uhorských hradov.
Francúzskym, ale najmä tarokovým venoval zvýšenú pozornosť tak, aby boli nápadité a kresliarsky dokonalé a dostali sa tak aj do najvyššej uhorskej spoločnosti. Namiesto medených platní sa ryli do litografického kameňa, neskôr sa obraz kreslil na kameň litografickým tušom, a to podľa vzorov získaných od elitných viedenských firiem.
Hra tarotov bola v 19. storočí populárnou hrou, jej doplnkom bola 42-listová karta tarokk. Jej 21 kariet s rímskymi číslicami zaujali najmä tým, že jeho meniace sa motívy kreslili ilustrátori s výtvarnou prepracovanosťou. Na kartách sa objavili obrázky sedliackeho a meštianskeho života, historické, divadelné, poľovnícke, mytologické a humorné kresby, tiež i vyobrazenie miest a krajín.
Tlačiareň sa však potácala a zápasila s finančnými problémami. Neistotu dobre odzrkadľuje poznámka z roku 1843, podľa ktorej spoločnosť Werfer „takmer nestačila na splnenie objednávok.“
V roku 1844 sa v zápise dedičského súdu v Prešove spomína továreň na karty Józsefa Werfera a Károlyho Rainera v Košiciach. V roku 1845 sa v písomnostiach mesta našiel zápis, kde sa uvádza, že výroba kariet je ukončená. O niečo ďalej je však poznámka, ktorá informuje, že továreň bola prevedená na meno Rainer Károly. Rainer tak pravdepodobne pokračoval vo výrobe predchádzajúceho sortimentu, keďže dopyt po hracích kartách bol v severovýchodnom Uhorsku naďalej veľký. Najbližšie továrne na karty v tom čase fungovali až v Budíne a Pešti. Poznáme však len jeden kartový suvenír so značkou Károlyho Rainera, a to hradný tarokk: „Made in Kászán – Károly Rajner“. Zaujímavosťou tohto tarokku je, že pochádza až z roku 1871.
Ešte pár slov k činnosti Werferovcov, Károly József Werfer podľa záznamov zomrel v roku 1846, jeho majetok a tlačiareň zdedil jeho syn József, ktorý ju prevádzkoval ďalšie desaťročia. Nenašli sme však zmienku o neskorších pokusoch výroby kariet v jeho produkcii.
Zaujímavé sú ešte prepojenia Károlya Józsefa Werfera s mestom Debrecen. Po roku 1843 majiteľ košickej tlačiarne upriamil pozornosť na toto „dolnozemské“ mesto. V tom čase požiadal miestodržiteľskú radu v Debrecíne o povolenie „ryteckej tlačiarne“. Ale až v roku 1845 sa mu podarilo zriadiť v meste prevádzku, ktorej správcom bol Werferov švagor Gusztáv Mohi. Podľa výskumu sa karty mohli vyrábať v Debrecíne už v polovici 50. rokov 19. storočia pod vedením Józsefa Aufhaltera, ktorý sa na jednom mieste spomína ako prvý Werferov pomocník. Aufhalter si na výrobky napísal svoje meno ako výrobca, a tak vieme, že až do roku 1871 pôsobil v Debrecíne ako maliar kariet.
Autor: HistoricKE