Na projekte včasnej diagnostiky pracujú asi tri roky a v najbližšom období by mali publikovať prvé výstupy.
Parkinson patrí medzi druhé najčastejšie neuro-degeneratívne ochorenie a postihuje približne jedno percento populácie vo veku okolo 60 rokov. Viaceré poznatky poukazujú na jeho pôvod v periférnom nervovom systéme.
„Môže vzniknúť buď v čuchovom alebo v črevnom nervovom systéme. Odtiaľ sa pomocou nervov šíri do mozgu,“ uviedol neurológ Matej Škorvánek z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach.
Pri Parkinsonovej chorobe sa v mozgu hromadí látka, ktorej hovoríme alfa-synukleín. Ide o proteín, ktorý má v tele každý z nás. Počas ochorenia sa molekuly tejto látky zvyknú na seba lepiť, čo vytvára tzv. oligoméry alebo agregáty. Tie sa šíria nervovým systémom, poškodzujú bunky a v konečnom dôsledku ich zabíjajú.
Pubertiaci nie sú výnimkou
Aj keď sa choroba týka predovšetkým staršej populácie okolo 60. roku života, výnimkou nie sú ani výrazne mladší pacienti.
„Môj najmladší pacient má zhruba okolo 30, ale ťažkosti sa uňho začali už v 15 rokoch. Skoro všetci pacienti, u ktorých sa choroba rozvinie pred 40. rokom života, majú genetickú formu Parkinsonovej choroby,“ poznamenal košický neurológ.
Mnohí si Parkinsonovu chorobu spájajú práve s trasením rúk, čo je tiež jeden z príznakov. Ochorenie je však definované predovšetkým poruchou pohyblivosti. Pacienti sú pomalí, stuhnutí, nevedia sa dobre hýbať, majú šuchtavú chôdzu či zhrbené držanie tela.
Typické sú aj nemotorické prejavy, ako poruchy čuchu, spánku, nálady či zápcha, ktoré môžu predchádzať vzniku motorických prejavov aj o 15 rokov. Toto ochorenia však vedia lekári diagnostikovať až v období, keď sa u pacienta začnú prejavovať prvé príznaky. Liečba je už vtedy zložitejšia.
Vplýva na motoriku
Keby lekári vedeli zistiť Parkinsonovu chorobu včas, mohlo by to mnohým pacientom výrazne pomôcť. Na projekte včasnej diagnostiky preto pracujú asi tri roky aj lekári košickej nemocnice a v najbližšom období by mali publikovať prvé výstupy.
„Sledujeme prítomnosť alfa-synukleínu v čreve. Následne chceme dlhodobo sledovať pacientov, aby sme zistili, do akej miery je vyšetrenie črevného alfa-synukleínu prínosné v diagnostike,“ upresnil Škorvánek.
Choroba je spojená s nedostatkom dopamínu - neurohormónu, ktorý má vplyv na motoriku. Na túto komplikáciu sa zameriava najmä farmakologická liečba. V počiatočných štádiách vedia lekári nastaviť hladinu dopamínu tak, aby pacient dokázal fungovať bez závažnejších problémov s motorikou. V neskorších fázach sa využívajú aj iné metódy.
„Veľmi efektívna je liečba hĺbkovou mozgovou stimuláciou. Tak, ako existuje kardiostimulátor na srdce, my máme neurostimulátor na mozog, ktorý pôsobí na špecifické mozgové centrá. Vieme tak u pacienta zabezpečiť veľmi vyrovnaný stav hybnosti tela počas dňa,“ prezradil neurológ Matej Škorvánek.
Chorým pomáha skupina
Veľkou oporou pre pacientov s touto neľahkou diagnózou je Spoločnosť Parkinson Slovensko. Má niekoľko regionálnych pobočiek a jej členovia sa pravidelne stretávajú. Počas roka spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi absolvujú pestrú paletu podujatí.
Cez kúpeľné liečby, športové súťaže až po rôzne odborné prednášky. Veľmi obľúbená je Parkinsoniáda. Ide o medzinárodné stretnutie ľudí s Parkinsonovu chorobu, na ktorom sa súťaží v rôznych športových disciplínach.
„Akonáhle sa človek dozvie, že má takúto diagnózu, berie to ako koniec sveta. Keď viem, že niekde je niekto, kto má podobnú chorobu, stretáva sa s podobnými problémami, tak sa mi s tým ľahšie žije,“ hovorí predsedníčka združenia Katarína Félixová a dodáva, že s Parkinsonom sa dá žiť. Len to treba prijať.
Liek na dosah?
Človek, ktorý trpí týmto ochorením, môže mať na ruke náramok s nápisom Parkinsonova choroba. Vďaka nemu môžu ľudia rýchlejšie pochopiť, čo sa s daným človekom na ulici deje. Ako mu treba pomôcť, načrtla Félixová.
„Parkinsonik vám vie najlepšie povedať, v čom potrebuje v danej chvíli pomôcť. Keď treba, aby sa pohol, tak ho netreba ťahať, ale dať mu ruku, nech sa chytí a nech udáva tempo. Pomáha aj urobiť krok dozadu a vtedy sa dokáže naštartovať.“
Podľa neurológa Mateja Škorvánka by sme sa k objaveniu efektívnej liečby Parkinsonovej choroby mohli priblížiť už v najbližšom desaťročí. Začínajú sa totiž vyvíjať liečby na imunizáciu, teda na očkovanie proti šíreniu alfa-synukleínu. Štúdie zatiaľ prebiehajú len na zvieratách a už čoskoro by sme sa mali dozvedieť aj prvé výsledky.
Autor: KOSICE ONLINE