Hrajú ho malí i veľkí, muži i ženy, profesionáli i ľudia pri pive. Bowling si už s väčším či menším úspechom vyskúšal asi každý z nás, no na profesionálnej úrovni ide o plnohodnotný šport plný úskalí.
„Bowling je považovaný za pivný šport, ale my sme športový bowling a hráme to na upravených dráhach a s vlastnými guľami prispôsobenými na svoju ruku. Toto je už naozaj niečo iné,“ upozorňuje člen Športového bowlingového klubu Košice Rastislav Židzik. Spoločne s viacerými klubovými kolegami dosiahli v nedávnom období niekoľko výrazných úspechov na domácich i zahraničných dráhach.
Pätnásťčlenná výprava slovenských reprezentantov sa len nedávno vrátila z majstrovstiev Európy seniorov v Ríme, kde svoje bowlingové umenie predviedla európska špičku v kategóriách nad 50, 60 i 70 rokov. Trojica v zložení Židzik, Slavomír Hrušovský a Vladimír Mrázik vybojovala v konkurencii 64 tímov fantastické druhé miesto.
„V tímovej súťaži sme začali od úvodu výborne a od nedele do stredy sme boli na prvom mieste. Potom nás Česi prehodili o jedinú kuželku a napokon sme sa tak podelili o druhú priečku s Holanďanmi,“ priblížil R. Židzik, podľa ktorého v tomto prípade rozhodovala naozaj každá jedna kuželka. „Chcelo to teda maximálnu koncentráciu. Rozdiel na prvých troch miestach bola jedna kuželka a to hovorí za všetko.“
Šampionátu v talianskej metropole sa spoločne s ním zúčastnila aj manželka Monika, ktorá sa spomedzi 66 súťažiacich umiestnila na 24. mieste. „Osobne som bola na takomto podujatí prvýkrát a toto umiestnenie teda hodnotím veľmi dobre. Konkurentky boli totiž z bowlingovo vyspelejších krajín a bola to obrovská skúsenosť,“ podotkla bowlerka, ktorá sa tomuto športu venuje naplno len od roku 2019. Dovtedy sme ju poznali skôr ako úspešnú reprezentantku Slovenska v nohejbale. „Asi som potrebovala po dolnej časti tela zapojiť do akcie aj tú hornú,“ pousmiala sa Monika a vážnejším tónom pokračovala: „Bowling si ma získal tým, že si žiada silnú koncentráciu a premýšľanie. Podmienky na dráhe sa stále menia a vždy je inak namazaná. Postupne vysychá a musíte sa tomu prispôsobovať. Nie je to jednotvárny šport ako si možno ľudia myslia.“
Bowling je v skutočnosti poriadnou vedou. Veľkú rolu hrajú voľba i príprava gúľ, rovnako tak i povrch samotnej dráhy.
„My používame tzv. exentrické gule, ktoré majú vo vnútri jadro so svojským tvarom. To pomáha roztočenej guli získať rotáciu, ktorá na suchom povrchu zahne priamo do „pocketu“, vysvetľuje R. Židzik, ktorý má v tomto smere pre nás amatérov jednoduchú radu. „Človek by mal hádzať s guľou, s ktorou vládze. Nemala by byť veľmi ľahká, pretože potom lieta hocikade. Priemerný 30 až 40 ročný hráč by si mal vziať 14 až 15-librovú guľu a s ňou sa mu bude hrať dobre. My máme samozrejme vlastné gule vyrábané presne na naše dlane a prsty.“
V tomto prípade už nejde o pubovú zábavu, ale o celkom drahý šport. Židzikovci mu obetujú slušnú časť rodinného rozpočtu.
„Doma máme každý okolo 10 gúľ a jedna stojí okolo 200 eur. Rovnako tak musíte po pár rokoch meniť aj topánky, ktoré stoja tiež cez 200 eur. Potom sú tu brúsne papiere, handričky a platiť si musíme za tréningy. Nie je to teda lacný špás,“ upozornila Monika, ktorá hrá s inými guľami ako jej manžel. „Každý musí mať vlastné. On hrá ťažšími, ja s ľahšími a navŕtanými na moju ruku. Navyše, on je ľavák a ja praváčka. Navzájom sa však vieme potiahnuť a pred turnajmi i počas nich si radíme. Rasťo mi zároveň robí servis gúľ, pretože tie je potrebné stále prebrusovať či odmasťovať. Toto je jeho parketa.“
Manželka Židzikovci boli zároveň spoločne členmi košického tímu, ktorý ukončil aktuálnu sezónu víťazstvom v prvej slovenskej lige. Vybojovali si tak právo postupu do extraligy. Rasťo sa stal navyše s parťákom z Nových Zámkov aj víťazom majstrovstiev Slovenska v kategórii dvojíc. Celý deň sme boli okolo tretieho miesta a vo vyraďovacej časti už neprehrali. V poslednom finálovom zápase proti Žilinčanom mierne prehrávali, ale v tom prišla za Rasťom Monika so správou, že ona už vyhrala. „Zatlačil som teda slzu a povedal som si, že ideme vyhrať i my. A podarilo sa. A potom sme si ešte spolu zahrali mix a v ňom sme získali pekné štvrté miesto.“
Úspešnú sezónu korunovala Monika ziskom bronzovej medaily na majstrovstvách Slovenska žien v Bratislave. Podobné úspechy jej dodávajú motiváciu a aj po päťdesiatke cíti veľký priestor pre zlepšenie. „Stále sa chcem zlepšovať a držať sa v reprezentácii. Keďže to ešte nehrám tak dlho, moja technika nie je dokonalá a stále mám na čom pracovať. Času však mám dosť, veď napríklad na týchto seniorských majstrovstvách hral napríklad aj jeden pán z Rakúska, ktorý má 88 rokov.“
Manželia Židzikovci potvrdzujú, že v bowlingu sa vekové rozdiely stierajú a víťaziť môžu aj hráči vo vyššom veku.
„Hra proti oveľa mladším ročníkom je samozrejme náročné, ale my po päťdesiatke dokážeme hrať hlavou a uplatniť skúsenosti. Tie sa samozrejme snažíme posúvať aj mladším a v tomto smere by som rád pochválil nášho výborného trénera Miroslava Valiguru, ktorý odvádza skvelú prácu s mládežou. Aktuálne máme v klube okolo 40 hráčov, vrátane piatich juniorov. Spomenul by som šikovnú Viki Vanátovú, ktorá sa zúčastnila juniorských majstrovstiev vo Viedni či Filipa Baltesa, ktorý absolvoval januárový šampionát v Berlíne. Myslím si, že ich dostaneme do roka do reprezentácie,“ vyslovil sa R. Židzik, podľa ktorého slovenský bowling postupne napreduje. „Výborní sú Švédi, Holanďania či Nemci. My Slováci sa snažíme posúvať nahor a svoje medaily už majú aj naši juniori. Ešte síce nie sme na úrovni Česka, ale zlepšuje sa to a postupne doháňame špičku.“
Členovia Športového bowlingového klub Košice pôsobia v druhých i prvých ligách, ako aj v extralige. „U nás v Košiciach hráme v KeVyPi Bowling na sídlisku KVP. V štordráhovej herni hráme druhé ligy a snažíme sa pravidelne trénovať i víťaziť. V tejto sezóne sme vyhrali vo všetkých kategóriách v druhých ligách, v prvej lige a víťazný tím postúpil do extraligy,“ podotkol Rasťo. Extraligové zápasy si však v metropole východu bohužiaľ neužijeme. „Extraliga si totiž vyžaduje osemdráhový bowling a ten sa nachádza najbližšie v Prešova, ďalší potom až v Žiline. Čo sa týka kvalitatívnych rozdielov, tak tie sú výrazné medzi druhou a prvou ligou. Extraliga už potom tak veľmi nevyčnieva a prví štyria z prvej ligy sa môžu porovnávať so slabšími tímami extraligy. Chce to však zvládať prácu s mazaním, ktoré je v extralige na vysokej úrovni.“
A hoci zatiaľ u nás nepatrí bowling medzi často medializované športy, nadšenci z košického klubu veria v jeho neustály rozmach. Vo svojich radoch preto s radosťou privítajú všetkých záujemcov s podobnými zanietením.
