Legenda popradského hokeja Arne Kroták má za sebou kariéru, ktorú ťažko niekto prekoná. V najvyššej domácej súťaži vytvoril rekordy v počte odohraných zápasov i strelených gólov. V súčte základnej časti a play off v nej nastúpil celkovo na 1259 stretnutí, v ktorých strelil 520 gólov a získal 1135 kanadských bodov.
Pri hokeji zotrval aj po zavesení korčúľ na klinec a za sebou má premiérovú sezónu v pozícii trénera. Ako asistent Petra Hrehorčáka pracoval s kadetmi HK Poprad, no debutový ročník v novej úlohe mu neumožnil dokončiť koronavírus.
Ako trávi súčasné neľahké obdobie Arne Kroták?
Momentálne nepracujem a určite mám teraz viac času. S manželkou máme teraz založený pravidelný režim. Ráno si zacvičíme, potom sa venujeme deťom. Jedného syna máme školopovinného a píšeme si teda úlohy. Potom majú deti voľný program. Je to celkom náročné obdobie, ale o to viac času máme pre seba.
Je ťažké pripraviť pre deti dostatočne pestrý program?
Snažíme sa hlavne veľa športovať. Hrávame hokej, predovšetkým menší Andreas je jeho veľkým fanúšikom a stále ma naháňa s hokejkou. Starší syn je skôr tanečník a to mi nikdy nešlo. V tomto smere mu teda veľmi pomôcť neviem.
Ako ste prijali správu o predčasnom ukončení sezóny?
Bola to veľká škoda a stále ma to mrzí. Inak to však nešlo a zdravie je prvoradé. To rozhodnutie v tom čase prekvapilo, ale keď vidíme, ako sa situácia vyvinula vo svete, tak to bolo veľmi správne rozhodnutie.
Dokážete sa aj v domácom prostredí prinútiť k fyzickým tréningom?
Nie je to ľahké, pretože som bol celý život zvyknutý na píšťalku a pokyny trénerov. Musím sa priznať, že po ukončení kariéry som počas posledných dvoch rokov toľko nešportoval. Momentálne sme si však našli jedného fantastického človeka, volá sa Jany Landl. Ten podľa mňa svojim elánom prinúti cvičiť aj najväčšieho lenivca. Púšťame si ho preto naživo vždy ráno o deviatej cez instagram. Je skvelý.
Po ukončení kariéry ste sa stali trénerom kadetov. Ako sa pracuje s dnešnou mládežou?
Ťažko porovnávať našu a ich generáciu. My sme vyrastali v inej dobe. Mali sme ulicu, futbal a hokej. Dnes majú deti internet, play-station a množstvo informácií. Jedna vec je však rovnaká, aj teraz sa medzi tridsiatimi chlapcami nájdu zo piati, ktorí majú hokej v srdiečku. Nie všetci môžu byť hokejisti, ale disciplína v nich ostane do konca života.
Počas svojej oficiálnej rozlúčky ste naznačili, že najmladší syn Andreas by mohol byť vašim hokejovým nástupcom. Platí to stále?
Áno, nič sa nezmenilo. Keď si spomeniem na svoje začiatky, tak v ňom vidím seba. Steny obité, lišty povytrhávané a proste hokej, hokej, hokej. Mám troch synov a jednu dcéru a vyzerá to tak, že práve Andreas by mohol hokej naozaj hrať.
Napĺňa vás práca s mládežou? Napĺňa realita pôvodné očakávania?
Musím povedať, že je to náročné. Ako hráč prídete, rozcvičíte sa, odtrénujete a idete preč. Teraz musíte robiť veľa vecí navyše. Ja sa stále učím, ale tento prvý rok pri kadetoch mi dal veľa. Verím, že vedenie mládežníckeho klubu HK Poprad bolo s mojou prácou spokojné a uvidíme, čo bude ďalej.
Aké sú vaše trénerské ambície? Plánujete sa časom presunúť k mužom?
Všetko má svoju postupnosť a hovoriť o mužoch by bolo predčasné. Teraz musím zbierať skúsenosti, pretože je niečo iné hokej hrať a potom trénovať. Chce to čas.
V kadetskej kategórii už pomaly začínajú agenti lákať mladých hráčov do zahraničia. Stretli ste sa s tým v Poprade?
Zatiaľ veru nie. Máme ročníky 2004 až 2006 a zatiaľ som sa nestretol s tým, že by sa snažili rodičia dostať svoje deti von. V každom prípade sa s nimi snažíme komunikovať a ponúkať im svoj pohľad na to, čo je najlepšie. V konečnom dôsledku sa však aj tak rozhodnú oni sami.
O vplyve rodičov na mladých hokejistov sa hovorí veľa a zväz rozbehol aj kampaň, ktorá vyzývala na to, aby sa prehnane neplietli do práce trénerov. Ako vnímate tento faktor z osobnej skúsenosti?
My sme mali v tejto sezóne to šťastie, že rodičia boli na správnej strane. Je pravda, že chodili na zápasy i tréningy, ale do našej práce nám veľmi „nekafrali“. Ak chceli komunikovať, tak sa vopred ohlásili. Povedali sme im svoj názor a oni ho akceptovali.
Aké metódy používa tréner Kroták?
Aj cukor, aj bič. Pravdou je, že tí chlapci dokážu okamžite využiť ľudskejší prístup. Nemôžete s nimi iba srandovať, pretože potom sa to zvrhne. Musíme byť teda aj dostatočne prísni.
Poznajú vaši mladí zverenci vašu vizitku a úžasnú kariéru?
Myslím, že všetci vedia, kto je ich tréner. Mám takú príhodu z úvodu letnej prípravy. Jeden chalan za mnou prišiel a povedal mi – pán tréner, vy ste veľmi známy. Vás poznajú aj v Ružinove. Ale je to tak, moja celá kariéra bola spojená so slovenskou extraligou. V zahraničí ma asi veľmi nepoznajú.
Autor: KOŠICE ONLINE