V Košiciach azda niet bežca, ktorý by sa už osobne nestretol s Petrom Polákom. 75-ročný, dnes už legendárny čiperný pán je so 47. odbehnutými košickým maratónmi rekordérom tohto podujatia a od soboty aj mužom, ktorý absolvoval vzdialenosť medzi Zemou a mesiacom.
V rámci desaťkilometrového behu v rámci programu MMM Winter Challenge totiž v spoločnosti priateľov zavŕšil neuveriteľnú métu 400 000 kilometrov.
„Nebolo ľahké dobehnúť na mesiac. Boli to hodiny a hodiny v horúčavách i krutých mrazoch. Tak do šesťdesiatky som pri behu zažíval krásne chvíle a miestami som mal pocit, že nebežím, ale sa len tak nesiem. V posledných rokoch mi už nohy oťažievajú. Behám, lebo musím. V cieli mám stále radosť, ale už to nie je taká ľahkosť. To je však primerané k veku,“ pousmial sa v cieli muž, ktorého bežecká kariéra trvá 52 rokov a každý zo svojich behov má poctivo zapísaný v zošite.
V rámci jubilejného behu išlo skôr o užívanie krásneho dňa, než honbu za časom. „Päť kilometrov som bežal len na pocit, potom som chcel trochu pridať a splniť predsavzatý limit 1:10. Tešil som sa hlavne na dobeh do cieľa, pretože mi pripravili veľkú parádu. Cítil som sa ako víťaz pretekov F1 či Alberto Tomba v najlepších časoch,“ vyznal sa z pocitov P. Polák ovenčený špeciálnou pamätnou štólou. Na krku mi pritom hompáľala špeciálna papierová medaila s číslom 400 000. „Venovalo mi ju dievčatko, ktoré volám vnučka. Je to totiž dcérka pani, s ktorou chodíme spoločne do telocvične. Také darčeky veľmi potešia, pretože sú od srdca.“
Záujem o následné gratulácie a žiadosti o spoločnú fotografiu by mu mohli závidieť aj známe celebrity. Pán Polák vyhovel každému. Hoci bol totiž spotený, nadpriemerne teplý marcový deň ho nikam nesúril.
„Pán nás vypočul a pripravil nám absolútne ideálne počasie. Ak by bolo také aj počas maratónu, tak padajú rekordy,“ upozornil muž, ktorý má tých rekordov niekoľko a ďalšie sú na obzore. „Uvidíme, čo mi dovolí zdravie. Túžim po päťdesiatich košických maratónoch, ale neviem či vydržím ešte tri roky. Je to totiž čoraz ťažšie.“
Peter Polák nie je len členom Diamantového klubu, ale pochváliť sa môže aj 21 víťaznými maratónmi na Slovensku. Je majstrom Európy družstiev v behu na 100 kilometrov z roku 1986 a vo svojej zbierke má aj prvenstvá v behu vo francúzskom Chavagnes a v etapovom behu Nyiregyháza – Budapešť. V posledných rokoch absolvoval viacero behov za chudobných do Ríma, Bruselu, Lúrd či Štrasburgu. Nielen o tom sa priaznivci behu dočítajú aj v jeho pripravovanej autobiografii.
„Opisujem tam svoje detstvo, vojenskú službu i moje bežecké začiatky. Prvé víťazstvá, pamätné preteky a končí sa to dobehom do Kene, do slávneho Itenu. Tam som sa cítil, ako keby som dobehol svoj životný beh,“ podotkol Peter Polák.
Apropos Keňa. Tú navštívil v rámci prípravy špeciálneho dokumentu k storočnici MMM. V čase príprav však nemohol tušiť, že sa tam zúčastní pohrebu megatalentovaného Kelvina Kiptuma, ktorý zahynul pri tragickej nehode.
„Zúčastnil som sa pietneho aktu, deň pred oficiálnym pohrebom. Prišlo tam okolo 120 špičkových bežcov a tri metre odo mňa mal príhovor slávny Kipchoge. Ako jediný zatiaľ zabehol maratón pod dve hodiny, aj keď to bolo s podporou bežcov a vetra. Pre mňa to bolo všetko veľmi silným emocionálnym zážitkom a bolo cítiť, že si Kiptuma všetci vážili. Pri zapaľovaní sviečok som mal slzy na krajíčku,“ priznal Peter Polák pri spomienke na talentovaného bežca, ktorý mal byť prvým mužom s oficiálnym maratónskym časom pod dve hodiny.