Klobusitzkeho ulica, dnes známa ako Masarykova, sa vyvinula na jednu z dôležitých mestských tepien Košíc v druhej polovici 19. storočia. Pôvodne bola ulica známa ako Záhradnícka (Kert utca), v roku 1890 dostala meno po grófovi Jánovi Klobusitzkom (zvyklo sa písať aj Klobusiczkom). V priebehu desaťročí 20. storočia niesla viaceré názvy v závislosti od politických zmien, až napokon v roku 1990 bola definitívne pomenovaná ako Masarykova ulica.
Gróf Ján Nepomuki Klobusiczky (1806 – 1874) bol príslušníkom uhorského šľachtického rodu pôvodom z Trenčianskej stolice. Bol aktívnym členom verejného života v Košiciach, členom Bankovského skrášľovacieho spolku a iniciátorom viacerých pamätníkov vrátane kríža na Bankove. Jeho manželka nechala v 70. rokoch 19. storočia postaviť v záhrade ich sídla (v okolí dnešnej Masarykovej ulice) menší kaštieľ, ktorý neskôr slúžil ako sídlo rehoľnej spoločnosti. Ich rodina vlastnila aj dom na Hlavnej ulici č. 82.
Vľavo na snímke vidíme rohovú poschodovú budovu (Klobusitzky u. 2) postavenú v roku 1893 a jej pôvodným vlastníkom bol Viliam Mayer. Dom, v ktorom bola naposledy hygienická stanica, asanovali v roku 1978, aby vytvorili parkovaciu plochu pred novopostaveným Domom odborov (dnes Jumbo centrum). Za touto budovou stáli prízemné objekty.
V pravej časti pohľadnice je prízemný rohový dom (Klobusitzky u. 1), ktorý tu dal postaviť koncom 90. rokov 19. storočia Alexander Bukovszky. Dňa 25. januára 1900 zverejnil obchodník Urbán reklamu, že v predajni tohto domu ponúka „nyírske“ víno, syr, tvaroh, korenie i južné ovocie s možnosťou rozvozu. Na samotnej fotografii je možno vidieť nadpis „Urban A. M.“ nad vchodovými nárožnými dverami. Jeho predajňa tam fungovala aj pred I. svetovou vojnou. Po roku 1918 sa jeho majiteľom stal obchodník s pánskou konfekciou Herman Feldmann. Vdova Regina Feldmannová na jeho mieste dala v roku 1929 postaviť nový veľký poschodový nájomný dom, v ktorom bolo a dodnes je 15 bytov a na prízemí predajne.
Najvýraznejšou priemyselnou stavbou tejto ulice bola prvá hornouhorská továreň na drevené drôtené a železné výrobky postavená v r. 1891. Zriadil ju na severnej strane Klobušitzkého ulice podnikateľ Juraj Eduard Delaval v komplexe domu č. 4 (na obrázku druhý dom zľava). Po Delavalovej smrti továreň prevzal G. Bradovka a zriadil tu v roku 1909 na svoju dobu vysoko modernú parnú práčovňu, ku ktorej zanedlho pribudla farbiareň šiat a látok a chemická čistiareň.
V rokoch 1907 a 1909 sa opakovane spomína podnik Adolfa Oberländera, ktorý prevádzkoval elektrotechnickú a mechanickú dielňu, opravoval bicykle, šijacie stroje i automobily a mal sklad nových i použitých bicyklov s možnosťou ich zakúpenia na splátky.
V auguste 1902 oznámil staviteľ Jakab Horváth, že svoju stavebnú kanceláriu presahoval do vlastného domu na Klobusitzkeho ul. 13. Ide o jeden z najstarších dokladov, že ulica slúžila ako rezidenčné aj podnikateľské miesto pre stavebných odborníkov.
Reklama z augusta 1909 dokladuje, že na čísle 20 mal pobočku pánsky kaderník Bartha László, ktorý ju uvádzal ako pobočku jeho hlavného salónu na na Hlavnej ulici. Prevádzku si zachoval minimálne do roku 1919, čo dokazuje neskoršia inzercia.
V roku 1910 ponúkala Košická záložná banka na predaj stavebné parcely na Klobusitzky a Zöldfa ulici. Vzhľadom na blízkosť železnice sa pozemky propagovali ako ideálne pre priemysel, a tým posilňovali obraz tejto lokality ako budúceho priemyselného zázemia.
Jednou z najpamätnejších udalostí v dejinách ulice bol slávnostný návrat ostatkov Františka II. Rákócziho do Košíc v októbri 1906. Klobusitzkeho ulica tvorila časť oficiálnej sprievodnej trasy zo železničnej stanice do Dómu sv. Alžbety. Práve tu bol vybudovaný monumentálny víťazný oblúk, inšpirovaný vojenskými stavbami z obdobia Rákócziho, kde boli rakvy na čas uložené. Celá ulica bola bohato vyzdobená, čo vytvorilo historickú atmosféru hodnú pamiatke najväčších uhorských dejateľov.
Tieto pramene spoločne dokresľujú obraz Klobusitzkej ulice ako priestoru, kde sa prelínal každodenný život a remeselné prevádzky. Ulica sa v priebehu niekoľkých desaťročí premenila z okrajovej komunikácie na reprezentatívnu mestskú triedu, ktorá nesie stopy urbanizačných zmien a hospodárskeho rozvoja.
Autor: HistoricKE