Nebudú to Keňania či Etiópčania, nebudú to ani najrýchlejší slovenskí bežci. Mužom, na ktorého sa budú počas 103. Medzinárodného maratónu mieru upierať všetky oči bude malý, skromný muž s nehasnúcou detskou iskrou v očiach.
Čoskoro 79-ročný Peter Polák (nar. 16. októbra 1948) absolvuje neuveriteľný 50. košický maratón a ak dobehne do cieľa, tak opäť raz potvrdí ťažko ohroziteľný status rekordéra najstaršieho maratónu na starom kontinente.
„Paradoxom je, že ľudia odo mňa očakávajú nejaký čas, ale mňa už čas dobehol. V tomto veku sa už prejavujú tie odbehnuté obrovské kilometre a mojim cieľom bude dobehnúť do cieľa v limite. Ľutujem moju rodinu a všetkých ľudí, ktorí na mňa budú čakať. Ak ma však počkajú, tak mi urobia veľkú radosť,“ hovorí so svojim typickým šibalským úsmevom legendárny Košičan.
Svoj prvý maratón v rodnom meste odbehol v roku 1974. „Veľmi dobre si na to spomínam. V tom čase sme museli splniť veľmi prísny časový limit 2:50. Ja som ho na prvý pokus vo Vranove nesplnil, ale následne som to o rok neskôr napravil v Prahe. Predstavte si, že vtedy som bol s časom 2:50 na nejakom 150. mieste. Myslel som si teda, že nikdy nebudem veľký bežec, ale napokon som si maratóny obľúbil a neskôr som k nim pridal aj stokilometrové behy. V robote ma chválili a tak som pokračoval a behal ďalej,“ pokračuje P. Polák, ktorý počas svojej bohatej kariéry odbehol 215 maratónov a na svojom konte má aktuálne vyše 408 500 kilometrov. „Vážim si však aj 34 stokilometrových behov a dlhších behov ako maratón som absolvoval celkovo 75.“
Na rozdiel od bežcov súčasnej generácie sa Polák nikdy nespoliehal na revolučné nutričné výdobytky a zdrojom jeho sily bola tradičná gazdovská strava.
„Ja som na stravu nikdy nedbal. Keď som to aj skúšal, tak prišlo nejaké svalové zranenie. Som jednoducho chlap odchovaný na slaninke a na manželkinej kuchyni. Keď je niekto zvyknutý na gély, tak prosím. Vraj to dodáva energiu, ale ja som to nikdy neskúsil. Receptom našej generácie bola kombinácia medu, citrónu a vody. A naša éra behala celkom slušne,“ podotýka muž, ktorý začal so súťažným behom ako 23-ročný, keď absolvoval svoj prvý maratón 1. júla 1973 vo Vranove (2:59:07). Jeho výkonnosť išla neskôr prudko nahor a svoj osobný rekord zabehol v roku 1986 v rámci Podvihorlatského maratónu, kde mu namerali výborný čas 2:21:26. Podobných víťazstiev zaznamenal mnoho a okrem vlastnej húževnatosti ich pripisuje aj partii, v ktorej trénoval. „V osemdesiatych rokoch sa ku mne pripájali ľudia a hovorili, že ten maličký celkom dobre behá. Poviem vám, v jednom roku malo vtedy dvadsať ľudí z Jazera maratón pod tri hodiny! Len z jedného sídliska! Štyria sme mali časy pod 2:30. Boli sme teda rýchla generácia a pramenilo to z toho, že sme si navzájom odovzdávali rady a ťahali sme sa v tréningoch. V partii si dodávate sily, no teraz sa razí skôr individualizmus. Ľudia si dajú slúchadlá do uší a behajú sami. Je výnimočné vidieť behať spolu 15 ľudí, ktorí sa snažia o nejaký spoločný limit.“
Okrúhly 50. košický maratón označoval už niekoľko rokov za veľkú métu, ktorú túži dosiahnuť a potom na stenu nabije klinec, na ktorý zavesí bežecké topánky.
„Keď ten klinec nájdem, tak ho nabijem na stenu. Keď ho však stále nebudem vedieť nájsť, tak pobežím ďalej,“ smeje sa Polák. „Neviem či maratóny, ale kratšie behy skúsim. Ja totiž stále hovorím, že pre mňa je deň bez behu ako pre kresťana deň bez modlitby. Tréning ma už bolí, ale tých desať kilometrov si odbehnem, hoci aj za hodinu a pol. Keď sa totiž potom vrátim domov, tak je ten deň krásne naštartovaný a cítim sa dobre.“
Podtitulom jubilejnej účasti na MMM bude aj charitatívny podtón spojený s podporou malého Vilka Olexu, ktorý žije s Duchennovou svalovou dystofiou. Čiže s vážnym genetickým ochorením, ktoré postupne oslabuje jeho svaly.
„S pánom Petrom Gombitom sme už absolvovali veľa charitatívnych behov a keď môžem pomôcť, tak neváham. Malý Vilko má svalovú dystrofiu a pokiaľ môžem akokoľvek pomôcť získať mu nejaké peniaze, tak budem iba šťastný,“ uzatvára nositeľ pozitívnej energie a legendárny bežec Peter Polák.