O dôležitosti stromov a prírody nemusíme diskutovať. Okrem základných funkcií ale môžu reprezentovať aj napríklad slobodu.
S lipou sa mnohým spája lipový čaj, majestátnosť stromu alebo možno jazzový spevák – Peter Lipa. Pre našu krajinu kedysi predstavoval tento strom napríklad aj slobodu. V prvom rade je lipa stromom, ktorý je v našich končinách bežný a v dávnych dobách bola pre našich predkov veľmi užitočná. „Lipa do našej prírody jednoducho patrí. Jednak už tým listom symbolizuje dobrosrdečnosť. Je úžitková, pekne vonia, lieči a jej drevo sa používa na vytváranie napríklad rôznych figúrok,“ priblížil nám úžitok lipy pre minulé generácie Jiří Gregorek z Českého spolku v Košiciach.
Lipy sa stali stromom slobody pred viac ako sto rokmi, počas vzniku Československa. V rokoch 1918 a 1919 ich ľudia vysadili tisíce, ovešali ich stuhami a spievali pri nich hymny. Lipy sa sadili pri rôznych návštevách. V Košiciach je najstaršia, takmer storočná lipa v lokalite Malá Praha na Letnej ulici. Okolo lipy sú osadené lavičky aj tabuľka, ktorá upozorňuje na to, že ide o strom slobody.
„Ctili sme si vznik republiky a lipa je typický slovanský strom, ktorý do našej krajiny aj geograficky patrí. Keď vznikli v Košiciach nové bloky, prišlo ľuďom prirodzené postaviť tam lipu v rámci úpravy zelene,“ povedal o vzniku lipy Gregorek. Lipu na Letnej podľa neho posadili okolo roku 1924. Pôvodne bolo v lokalite líp oveľa viac. Dôvodom mohlo byť aj to, že v Malej Prahe vtedy bývalo množstvo Čechov. „Tých líp bolo množstvo, ale veľa z nich zmizlo. No jedna krásna zostala medzi blokmi na Letnej. Je snaha túto lipu slobody zaradiť medzi chránené stromy, no k tomu ešte vedie niekoľko formálnych úkonov,“ dodal. Dve sa lipy vysadili minulý rok aj v Košiciach pri pamätníku Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika na Gorkého ulici.
Dve Slovenky, Gabriela Beregházyová a Zuzana Palovic sa prostredníctvom lipy ako symbolu Slovanov pokúsili vyrozprávať príbeh našej krajiny. V knihe Legenda lipy tvrdia, že lipu máme v sebe „zakorenenú“ omnoho hlbšie. „Lipu si spájame s hodnotou slobody. Keď vzniklo Československo, Masaryk videl zmysel v tom zvoliť nejaký symbol a sadil tú lipu všade po Československu. Ale okrem slobody to ide ďalej. Lipa má pre nás iné hodnoty, hlbšie ako sloboda. Láska, mier, harmónia a celkové spojenie s prírodou.“ dodáva Zuzana Palovic.
Autor: MARTIN MAJDÁK