Rovnaké obsadenie, rovnaký konečný výsledok s rovnakým víťazom. Finálová séria futsalovej Niké extraligy medzi obhajcom titulu z Lučenca a vicemajstrovským Podpor Pohyb Košice skončila – presne ako vlani – konečným triumfom Mimelu 3:1 na zápasy.
Jediným rozdielom bol fakt, že zatiaľ čo pred rokom vybojovali zverenci trénera Richarda Bača jediné víťazstvo v Novohrade, tentoraz sa potešili z historicky prvej domácej výhry nad účastníkom Ligy majstrov.
Po prehre 2:6 v treťom finálovom zápase avizovali Košičania túžbu vynútiť si v Starej jazdiarni rozhodujúci piaty duel a nerozhodný stav 2:2 po prvom polčase im dával šancu na úspech. V priebehu 24. až 30. minúty však inkasovali tri góly a záver si už Lučenec majstrovsky postrážil.
„Na začiatku druhého polčasu sme mali útlm a prestali sme brániť. Skúsený súper to rýchlo využil a keď už prehrávate o tri góly s Lučencom, tak je to jednoducho veľmi ťažké,“ povzdychol si košický kapitán Sebastián Bačo. Pred rokom oslavoval práve v drese Lučenca majstrovský titul, tentoraz sa musel uspokojiť s ocenením pre najužitočnejšieho hráča finálovej série. Veľkú radosť z toho nemal a krátko po zápase sa na jeho tvári objavili aj slzy sklamania. „Je to veľmi trpká prehra, pretože sme boli blízko. Počas celej sezóny sme neprehrali ani jeden zápas a pred našimi fanúšikmi sme si ešte chceli vybojovať cestu do Lučenca. Nevyšlo to, ale máme mladé a perspektívne mužstvo. Cesta k titulu je dlhá a osobne sa už teraz teším na budúcu sezónu. Verím tomu, že po dvoch strieborných medailách už príde aj vytúžené zlato.“
Finálová prehra je vždy bolestivá, no v stále mladom košickom klube vnímajú situáciu triezvo. Podpor Pohyb vznikol len v roku 2020 a po pár rokoch fungovania už vlastní dve striebra.
„Zatiaľ sú stále skúsenejší a je tam veľká kvalita. Máme sa ešte čo učiť, ale verím tomu, že o rok už budeme na ich úrovni a potrápime ich ešte viac,“ poznamenal v súvislosti so silou Lučenca útočník Peter Terpaj, pre ktorého išlo o prvé finále kariéry. „Budem na to teda spomínať iba v dobrom. Osobne som však na seba nahnevaný, pretože v tomto štvrtom zápase som mal veľké šance a nevyužil som ich. Striebro však beriem ako veľmi pekný úspech.“
Hrdosť na celý žlto-modrý tím vyjadril aj prezident klubu Matúš Hudák. Konečný výsledok je síce rovnaký ako v roku 2023, Košičania však tentoraz nepozerali na majstra z pozície trpaslíka, ale do očí mu hľadeli ako rovný s rovným.
„Za ten rok sme urobili obrovský posun vpred. Vybudovali sme akadémiu so 120 deťmi, vytvorila sa tu krásna komunita rodičov a detí. Stále to budujeme na našich odchovancov a mali sme iba dvoch Kostaričanov. Verím, že to udržíme pohromade a o rok to bude mať Lučenec ešte ťažšie,“ pousmial sa prvý muž košického klubu.
Apropos Kostaričania. Podpor Pohyb posilnili v priebehu sezóny Jean a Yosel, pričom v histórii klubu išlo o prvých legionárov.
„Bol to experiment, ktorý si vo vedení vyhodnotíme a s chladnou hlavou sa rozhodneme, či pôjdeme touto cestou aj ďalej. Isté je, že základom je naďalej práca s našimi mladými hráčmi,“ zdôraznil M. Hudák.
Košická práca s mladými hráčmi je príkladná a s rešpektom na ňu hľadia aj v konkurenčnom Lučenci.
„Osobne prajem Košiciam do budúcnosti všetko dobré, pretože ide o klub, v ktorom sa poctivo pracuje. Vychovávajú reprezentantov, kvalitných mládežníkov a to je správna cesta. Môžem zodpovedne povedať, že tento rok sme to s nimi mali ťažšie ako vlani. Posilnili sa, vrátilo sa k nim zopár chlapcov od nás a kládli naozaj veľký odpor,“ vyznal sa kapitán majstrovského tímu Attila Fehérvari, ktorý je slovenským futsalovým unikátom. Čerstvo získaný titul je už jeho trinástym v kariére. „Možno veľa, možno ešte málo a potiahnem to ešte rôčik. V každom prípade sa teším a oceniť musím aj tím súpera. Opäť sú o rok skúsenejší a Košice hrali dobrý futsal. Bola to vyrovnaná séria a až na ten tretí zápas rozhodovali detaily.“
Vlaňajší titul oslávil Lučenec v košickej Šaci, tentoraz v Starej jazdiarni. Majstrovský návrat tak bol ešte o pár minút dlhší.
„Veru, zažili sme to aj vlani. Možno by sme radšej oslavovali doma, ale aj tie majstrovské cesty majú svoje čaro a zo dve-tri pumpy určite navštívime,“ rozosmial sa kapitán Mimelu, podľa ktorého bola aktuálna sezóna paradoxne jednou z tých horších. „Mali sme svoje problémy, ale popasovali sme sa s nimi. Prišli správne posily a všetci chlapci dreli. Titul je v správnych rukách a stojí za ním veľa úsilia. Šport je dnes aj o financiách a majitelia majú čo robiť, aby stále získavali potrebných sponzorov na zahraničných hráčov. Veľa ľudí s tým možno nesúhlasí, ale ak chceme niečo uhrať aj v Lige majstrov, tak to jednoducho inak nejde.“
Domáca futsalová sezóna je už minulosťou, no viacerí hráči Podpor Pohyb pokračujú vo svojich futbalových povinnostiach. Špeciálna výzva čaká Petra Terpaja, ktorý sa dostal do konečnej nominácie na majstrovstvá Európy v malom futbale v Bosne a Hercegovine.
„Veľmi sa na to teším a tam by ma striebro potešilo ešte viac. Na šampionáty sa nechodí každý deň a osobne som ešte v Bosne nikdy nebol. Pôjdem tam s veľkou chuťou a vierou v dobrý výsledok,“ vyslovil sa Terpaj, ktorého reprezentačným spoluhráčom bude aj hviezdny Erik Jendrišek. Futbalovej verejnosti znie v ušiach slávne Merčiakove „Jendrišek, Jendrišek, nedal, Jendrišek góóól.“
"Vtedy som kričal pred televízorom jeho meno aj ja a teraz si spolu zahráme. Bude to veľmi zaujímavé a Erik sa už počas zápasov v Maďarsku ukazoval veľmi dobre. Pre náš tím bude určite posilou,“ podotkol 24-ročný útočník, ktorý sa okrem futsalu a malému futbalu venuje aj veľkému futbalu. Na veľkom ihrisku oblieka v aktuálnej sezóne dres štvrtoligového Medzeva. „Sám neviem, čo ma baví najviac. Každá forma futbalu má niečo do seba a pokiaľ budem vládať, budem sa venovať futbalu, futsalu i malému futbalu.“
4. finále play off Niké Futsal Extraligy (na 3 víťazstvá):
Podpor Pohyb Košice - MIMEL Lučenec 3:5 (2:2)
Góly: 9. Kuruc, 15. Matis, 34. Leovski (vlastný) - 4., 15. Juan Romero Molero, 24. Greško, 28. Oberman (vlastný), 30. Rafael Durval
/konečný stav série: 1:3, MIMEL Lučenec obhájil titul/