Keby mi niekto pred rokmi povedal, že budem bývať v Bulharsku s Bulharom, zvyknem si na bulharskú kuchyňu a prostredie tak, akoby to bol môj druhý domov – tak by som si asi poklepkala po čele a nechala ho, nech si tie bájky nechá pre seba. Ešte dobre, že nevieme, čo nás v budúcnosti čaká, potom je to zaujímavá jazda životom, však?
Od roku 2008 sa moje cesty prepletajú s bulharskou pôdou a tu akoby som sa znova našla. Niekedy pochybujem, či nemám aj nejakých bulharských predkov. Mami? Oci? Niečo, čo by ste mi chceli povedať?
Začalo sa to, ako zvyčajne, letnou dovolenkou, keď si dvaja úplne neznámi ľudia padli do oka, až nakoniec z letného priateľstva vznikla láska na roky rokúce. Najprv po tom, čo som môjho Bulhara naučila slovensky (a on mňa bulharsky) sme sa rozhodli po pár rokoch, strávených v zime na Slovensku a v lete v Bulharsku, že sa presťahujeme do Burgasu. <3 #najlepšierozhodnutie
To mesto sa mi páčilo už od začiatku, od prvého roku, keď sme po lete išli utratiť nejaký ten peniaz zaslúžene po letnej sezóne. (Pikoška: Bulharky sa vedia obliekať o niečo výzývavejšie a zaujímavejšie, pretože v obchodoch také oblečko aj nájdete za celkom normálne ceny). Burgas má zhruba do 300 tisíc obyvateľov a veľkosťou by som ho prirovnala k našim Košiciam. Taktiež má mestské časti, ktoré sú vzdialené aj niekoľko kilometrov od centra a predsa sú mestskými časťami.
Na Hlavnej ulici „Alexandrovska“ a jej priľahlých uličkách nájdete jednu kaviareň vedľa druhej a čo je zaujímavé – že sú všetky plné! :-) Najprv som si myslela, že to je len v lete, veď ľudia sú viac vonku, svieti slniečko, ale nie! V Burgase si normálne v kaviarniach na jeseň, či už aj v zime vyložia deky na stoličky, vytiahnu vonkajšie ohrievače a sedí sa pri kávičke ďalej. Toto je skvelá výhoda pre 80% obyvateľstva, ktoré si neodpustí dennú dávku kofeínu.
Kaávička musí byť
Vlastne v Burgase sú plné nie len kaviarničky, ale aj reštaurácie a bary neustále. Niekedy mám pocit a pýtam sa, kedy Bulhari stíhajú pracovať, keď sú vkuse niekde von? :-) Ale veď južanská povaha sa u nich nezaprie, nemôže sa len pracovať, oddych je pre nich veľmi dôležitý.
Keď Bulhari nesedia na káve, tak si aspoň volajú. Zarazilo ma to, aké lacné sú to volania. Keď sa u nás na Slovensku o nekonečných minútach len rozprávalo, tu to už bežalo v plnom prúde. Nevymyslel to nejaký Bulhar?! Za paušál, v ktorom mám nekonečné volania, niekoľko tisíc megabajtov dát a ešte aj volania na pevnú linku vrámci EÚ platím 10 EUR mesačne. Sranda? Nie, to je naozaj. Tak už asi viete, prečo na dovolenke vidíte Bulharov s uchom nalepeným na telefóne.
Prvý rok, kedy sme sa v Burgase v prenajatom malom príjemnom bytíku zabývavali mi nebolo veľmi do spevu – bez školy, bez práce, bez psíka, bez rodiny. Človek si na to musí zvyknúť a nejde to bez sĺz, pohára vína a bez ramena, na ktoré môžete zložiť hlavu a vyplakať sa v takejto chvíli. Mám šťastie, že ma moja polovička podržala a zvládli sme tento prechod spod rodičovských krídel k osamostatneniu.
Druhý rok som už nastúpila na magisterské štúdium odboru, ktorý mi úplne sadol, spolužiačky a lektori tiež, začala som pracovať z domu ako prekladateľka pre internetový obchod s oblečením a už to bolo o dosť lepšie. A vtedy mi znova udrelo do očí niečo, čo som si predtým ani nejak nevšimla! Bulhari akoby sa ani nezobudili pred 10:00 hod. ráno.
Cestou do školy som málokoho stretla, obchody sa otvárajú až o spomínanej 10-tej hodine. Síce okej, stane sa, že v kaviarniach sú ľudia aj ráno, lebo Bulhari doma snáď ani kávu nepijú – naozaj! Všetci pijú kávu v kaviarni alebo z kávomatu na ulici. Tie sú tú na každom rohu. Predstavte si ten pohľad na človeka, ktorý vyjde z domu v župane s drobnými mincami v ruke a ide ku kávomatu pred blokom/domom a kúpi si kávu odtiaľ, akoby si mal zaliať doma vlastnoručne. :) Tak to sú Bulhari.
Iný svet
To ich neskoré vstávanie a káva majú svoje odôvodnenie. Bulhari radi oslavujú, radi sa stretávajú, pozývajú sa na kávu aj o 8-mej večer. :-) Tak potom by vstával skoro ráno, keby nemusel, že? Celkovo Burgas ako prímorské mesto je trochu inej kategórie ako hlavné mesto – Sofia. V Sofii je dopravná špička už oveľa skôr, tam to je veľkomesto, ľudia tam pracujú, či prší, či svieti slnko, či fúka vietor. Je to akoby iný svet. „Burgazlii“ (množ.č. obyvateľ Burgasu z bulharčiny) sú pohoďáci, potrpia si na dobrú kávu, pekné oblečenie, tetovanie a hlavne kopec času a stretávky s kamošmi.
V Burgase som strávila 4 krásne roky a to more mi v zime na Slovensku neskutočne chýba – stala sa zo mňa sčasti „Burgazlijka“. Ale o tom viac nabudúce :-).
Pozdravujem z pláže,
Boďa
Božena Štefániova je Košičanka, Šačianka, ktorú cestovateľské chodníčky zaviedli až do Bulharska. Po tom, čo vyštudovala dve vysoké školy, využila svoje skúsenosti delegátky, založila si vlastnú cestovnú agentúru Hajde Travel. Miluje Bulharsko, Košice, svoju rodinu a priateľa, vďaka ktorému našla druhý domov práve v Bulharsku.