Súčasťou hokejového tímu Slovenska na olympiáde v Pjongčangu sú aj dvaja hráči HC Košice. Ladislav Nagy je majstrom sveta z roku 2002, Marek Hovorka získal titul vicemajstra sveta o desať rokov neskôr. Reprezentačné skúsenosti im teda nechýbajú, no takéto podujatie zažijú na vlastnej koži prvýkrát.
„Dvakrát ma na olympiádu nominovali a dvakrát som musel tesne predtým na operáciu. Bolo to naozaj veľmi smutné. Som preto šťastný, že do tretice to vyšlo,“ hovorí 38-ročný Nagy, ktorý má za sebou päť majstrovstiev sveta i Svetový pohár. „Olympiáda je však predsa len najväčším podujatím. My sa musíme hlavne sústrediť na seba. Hrať bojovne, z dobrej zabezpečenej obrany a nastupovať do zápasov jednotne a s pokorou. Poraziť možno každého.“
Radosť z nominácie netají ani Marek Hovorka. „V prvej chvíli to bol príjemný šok. Zo všetkých strán som prijímal gratulácie a trvalo mi dva, tri dni, kým som si uvedomil, že pôjdem na olympiádu. Chceme si to užiť a zároveň cítime zodpovednosť za reprezentáciu Slovenska.“
Okrem samotného diania na ľadovej ploche si obaja plánujú vychutnať aj magickú olympijskú atmosféru. „Pre nás je to v prvom rade o hokeji, ale osobne sa teším na všetko. Na otvárací ceremoniál, na atmosféru v olympijskej dedine, na olympiádu ako celok. Nikdy predtým som to nezažil a nikdy už asi ani nezažijem,“ naznačuje svoje očakávania Nagy, na ktorého nadväzuje Hovorka: „Mňa zaujíma všetko, ale najradšej by som si pozrel také športy, na ktoré sa inak nikdy nedostanem. Čiže taký curling, rýchlokorčuľovanie či akrobatické lyžovanie. Boby, sane, na to by som sa pozrel veľmi rád. Ak by bol voľný čas, tak by som ho využil radšej takto, ako sledovaním iných hokejových zápasov.“
Tých sa napozeral do sýtosti počas predošlých olympiád. „Najintenzívnejšie som prežíval poslednú olympiádu v Soči. To som bol totiž práve po operácii kolena a to ma vyradilo z hry na štyri mesiace. Ak by vtedy nebolo olympiády, tak by som sa doma asi zbláznil. To som bol pred televízorom nonstop a vedel som asi všetky výsledky od curlingu až po akrobatické lyžovanie. Pre naordinovaný kľudový režim bola vtedy olympiáda mojou záchranou,“ usmieva sa Hovorka. Z pohľadu intenzity spomienok má však na prvom mieste Nagano 1998. „To sme vtedy dostali v škole voľno, aby sme mohli fandiť Čechom. Tie ich zlaté medaily boli mojim najväčším olympijským zážitkom.“
Ak by mal možnosť pozrieť si okrem hokeja aj iný šport, zvolil by si Ladislav Nagy biatlon. „Naživo som ho nikdy nevidel a pozrel by som si to rád. Neviem však, či na to budeme mať nejaký čas. Náš program bude určite nabitý.“
Obaja reprezentanti sa do Pjongčangu presunuli aj s jasnými pokynmi od svojich najbližších.
„Mám vraj doniesť medailu. Ak to však nevyjde, tak sa vraj uspokoja aj s nejakými tričkami, magnetkami a maskotmi,“ usmieva sa Hovorka a Nagy pridáva: „Mám tam objednávky na magnetky a podobné drobnosti. Hlavne sa však mám vrátiť zdravý a s pocitom dobre odvedenej práce.“
Autor: KOŠICE ONLINE