Toto nemá byť blog o tom, kedy je kto primladý a pristarý na dieťa. Ani výpočet o dvoch známych, kde sa čaká na ďalší chromozóm.
Ale o otázkach, ktoré, prepáčte, aj keď niektorí hovoria, že sa nad ne treba povzniesť, ja tolerovať odmietam. Opýtať sa ženy, či je UŽ tehotná, je pre mňa CEZ. Lebo keby bola a chcela vám to povedať, tak to asi urobí. Jednoduché pravidlo, na ktoré nepotrebujeme sedem titulov… iba sedliacky rozum.
Je to pre mňa paradox aj preto, že sa už o tom toľko popísalo, povedalo, dokonca som na túto tému minule videla aj reportáž. Skrátka to nie je najvhodnejšia téma. Vlastne, píšem hlúposť. Nie je to absolutne vhodná téma. Opýtať sa na to môže najlepšia kamarátka, tá to ale takouto primitívnou formou neurobí…
Ak si niekto hovorí, že my ženy len preháňame, keď sa nám tieto otázky nepáčia, vedzte, že v momente položenia otázky ani len netušíte, čo sa tej žene „preháňa“ hlavou, telom, dušou. Žiaľ, mám známe, ktorým takto „na strunu“ trafili tesne po tom, ako o bábätko prišli. Netuším, čo to s tou ženou urobí, ale na párty to asi nebude. Pre niekoho bežná otázka, pre ženu, ktorej sa to týka, to môže byť rez do živého.
Tri mesiace po svadbe: No co, mlade nečekajú?
Otázka, pri ktorej by som ja osobne, keby mi to bolo dovolené a ako sa poznám, nehrozilo by, že si pritom ublížim, by som na ňu odpovedala fyzickým násilím. Viete ako sa hovorí, high five – do tváre. Nech ale nie som súca na psychologické vyšetrenie, pozriem sa na to logicky. Čo títo ľudia očakávajú? Že im rozkliknete aplikáciu s menštruačným kalendárikom a porozprávate o svojich plánoch, ovulácii, partnerovi, živote? Alebo, že budú prví, ktorým to poviete, aj keď sú cudzí a boli by poslední, ktorým by ste to reálne povedali?
Najobľúbenejšej otázke konkuruje ďalšia, a síce, či si zakladáte rodinku. Neviem, ja si zakladám účet, zakladám si na rôznych veciach, ale žeby som chodila po svete a rozkrikovala, haló, svet, zakladám si rodinku.
1/2 roka po svadbe: Dajak ši pribrala, čekace?
Otázka, pri ktorej by som rada urobila to, čo v úvode prvej mojej obľúbenej otázky. Moja dobrá kamarátka, ktorá mala tak 5 mesiacov po svadbe, to popisuje úsmevnou príhodou, ako si na mestskom jarmoku dala langoš. Keď si ho tak vychutnávala, istý starší pán jej nielenže oznámil, že je tehotná, ale sa ju snažil o tom aj presvedčiť.
A: Vidzim, že už čekace
B: Nie, ujo, nečakáme, ale ďakujeme za záujem...
A: Ale mi nehutor, vidzim jake maš brucho...
B: Tak fajn, vy viete. Krásny deň prajem. Dvakrát poldeci poprosím.
Mám i takú kamošku, ktorá po svadbe na otázku, či je tehotná najprv zdvorilo odpovedala, že nie, teta, len som pribrala. Potom ju to prestalo baviť a hovorila „nie, ja som len tučná teraz“. Šak i Koláčová má take tričko. Ja som na poslednej fotke na sociálnej sieti vraj dáka „fajna.“ No dobre, fajne sa citím, hej. A to stačí, však?
Rok a viac po svadbe: Nedari še vám?
Existuje taká rovnica, v hlavách týchto ľudí, ktorá asi ukazuje nejaké nezrovnalosti. Že on a ona rovná sa jeden. Ale keď to neplatí, niekde bude problém. Akupunktúru ste skúsili? V Brne ste už boli? Jedna moja známa, snažili sa dlho… A blá, blá, blá…
Keď počujem snažili sa, ale nedarí sa im, mam chuť toho človeka niekam poslať. Viete, tam, kde sa to na dámu nepatrí. Prečo vás to zaujíma. Zastávam sa manželov, ktorým to jednoducho nejako nevychádza, ktorí sa určite dostatočne roky nie snažia, ale trápia. Určite aj bez primitívnych otázok.
Po prvom dieťati: A druhe kedy budze? Jedináčik, to nedobrééé!
Moja ďalšia veľmi dobrá kamarátka svoju novinu povedala najbližšiemu okruhu ľudí, a to s tým, že zatiaľ, kým to nevidieť, netreba o tom rozprávať. Ešte v ten deň to vedelo ďalších 15 ľudí, minimálne. Ako jej bolo? Hovorí, že hrozne. Svoju veľkú radostnú novinu posununla malému okruhu ľudí. Tí to nerešpektovali a šírili ďalej. Ale veď, nie je to výsostne vec tohto páru? Ťazko intímna vec?
Odborníci na výchovu AKA ľudia, ktorí riešia všetko okrem vlastnej kuchyne, vedia presne. Kedy máte mať prvé dieťa, kedy bolo už neskoro, prečo hentomu malému odstávajú uši a táto musí nosiť okuliarky. Koľko rokov má byť rozdiel, kedy je už rozdiel priveľký.
Vedia, prečo ste jasličkami ublížili vlastnému dieťaťu, poradia vám, že niekedy ženy sedeli pri pecni a dnes by „len budovali kariéry.“ Vďakabohu, že moja rodina je v tomto úplne normálna.
Ja by som pre vševediaciach mala iba jednu radu. Neviem toľko, čo oni, zjavne majú život zvládnutý dokonale. Ale skúsme sa všetci starať o seba a predtým, než otázku položíme, povedzme si ju v duchu aspoň trikrát, hm?
PS: Nie, ešte nečakáme. A vždy, keď budete mať chuť sa ma na to opýtať, zameňte to za otázku ohľadom svadobnej cesty. O tej vám rada porozprávam :-)
S láskou
Kiwa
Kiwa je moderátorkou a redaktorkou Rádia Košice, a to už niekoľko rokov. Kreatívna, trošku strelená, miluje cestovanie, svoju rodinu a priateľov, nemenej svoju prácu. Blogy, ktoré si z času na čas môžete prečítať na Košice Online sú jej publicistickým príspevkom, subjektívnym pohľadom na svet, ktoré je dôležité odčleniť od redakčnej činnosti, ktorej sa venuje pod svojím klasickým menom, nie prezývkou. Jej blogy si môžete prečítať v rubrike Vašimi očami. Posledný napríklad aj tu. Ak by ste mali akékoľvek podnety, Kiwu nájdete na bajerova@kosiceonline.sk.