Výnimka by sa vzťahovala na prvý a posledný polrok volebného obdobia vlády a prezidenta či vojnový stav.
Národnú radu Slovenskej republiky (NR SR) by po novom mohlo byť možné odvolať pred uplynutím volebného obdobia aj využitím ľudového hlasovania. Uvedenú novelu, ktorú predložil rezort spravodlivosti, dnes schválila vláda. Ministerstvo zdôvodnilo, že tento návrh vznikol s cieľom naplniť verejný prísľub premiéra Roberta Fica o tom, aby občania mohli ukončiť volebné obdobie NR SR ešte pred jeho riadnym skončením.
„Ide o výnimočný zásah do trvania poslaneckého mandátu, preto je viazaný na splnenie prísnych podmienok,“ zdôvodnilo ministerstvo.
Uvedené ľudové hlasovanie by vyhlasoval prezident, a to v prípade, ak by o to požiadalo aspoň 350-tisíc občanov, ktorí majú volebné právo. Ľudové hlasovanie by nebolo možné vyhlásiť počas prvých a posledných šiestich mesiacov volebného obdobia Národnej rady ani posledných šiestich mesiacov volebného obdobia prezidenta. Rovnako by nebolo možné ani v období vojny a vojnového stavu.
„Takto stanovený počet podpisov predstavuje vysokú mieru občianskej podpory a zabezpečuje, že návrh na odvolanie Národnej rady je výrazom vážnej a široko rozšírenej spoločenskej požiadavky. Ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého bude môcť byť ľudové hlasovanie o odvolaní Národnej rady vyhlásené a vykonané len jedenkrát v tom istom volebnom období,“ vysvetlil rezort spravodlivosti.
Ministerstvo si od uvedených krokov sľubuje zamedzenie zneužívania ľudového hlasovania. Národná rada by sa ľudovým hlasovaním považovala za odvolanú, ak by za jej odvolanie hlasovala trojpätinová väčšina z počtu voličov zúčastnených na predchádzajúcich parlamentných voľbách. Takto stanovené pohyblivé kvórum vychádza z tézy, že parlament má odísť vtedy, keď je „naň nahnevaná“ viac než tesná väčšina aktívnych občanov.
V prípade odvolania by mal predseda parlamentu povinnosť vyhlásiť voľby v lehote siedmich dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. Táto krátka lehota je stanovená tak, aby bola reakcia na vzniknutý stav rýchla. Voľby by sa museli uskutočniť najneskôr do 110 dní od ich vyhlásenia. Ak by predseda parlamentu v tejto veci nebol činný, voľby by vyhlásil prezident najneskôr sedem dní po skončení lehoty predsedu NR SR.
Odvolanej Národnej rade by volebné obdobie zaniklo dňom konania volieb. Parlament odvolaný občanmi v hlasovaní by musel počas zvyšku svojho fungovania zákony prijímať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.
Ústavný súd by mal rozhodovať o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní Národnej rady. V súvislosti s návrhom novely ústavy predložilo ministerstvo spravodlivosti i návrh zmien nadväzujúcej legislatívy. Z tých vyplýva, že by sťažnosť mohla podať aspoň pätina poslancov Národnej rady SR alebo petičný výbor, ktorý hlasovanie inicioval. Zmeny zavádzajúce ľudové hlasovanie o odvolaní NR SR by mali vstúpiť do účinnosti až po uplynutí tohto volebného obdobia, ktoré začalo v roku 2023.
„Sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní Národnej rady Slovenskej republiky musí byť podaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky najneskôr do desiatich dní od vyhlásenia výsledku ľudového hlasovania o odvolaní Národnej rady Slovenskej republiky,“ navrhuje rezort.
Novela Ústavy SR sa zaoberá i slovenským posunkovým jazykom. Ústava by ho mohla uznať ako samostatný jazyk. Podrobnosti má ustanoviť zákon.
Návrh z dielne ministerstva spravodlivosti tiež sprísňuje pravidlá odvolávania členov Súdnej rady Slovenskej republiky. Po novom by ich bolo možné odvolať len z presne stanovených dôvodov, napríklad pre vážny zdravotný stav, zanedbávanie povinností či odsúdenie za úmyselný trestný čin.
Vlastnú novelu ústavy už do parlamentu priniesol aj Hlas-SD. Tá počíta s možnosťou predčasne ukončiť volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda. Predseda NR SR Richard Raši nevylúčil, že poslanci budú rokovať o oboch návrhoch.
Zdroj: TASR