Národné stretnutie mládeže bolo plné prekvapení, milých stretnutí, radosti a odvahy. Aj napriek tomu, že sa P18 zúčastnilo 4500 ľudí, každý to vnímal úplne inak. A ja vám ponúkam pohľad na môj prešovský príbeh.
Pamätám si na ten deň, keď minulý rok davu mladým ľuďom na jednej akcii oznámili, že ďalšie národné stretnutie mládeže sa uskutoční v Prešove. Všetci jasali vrátane mňa. Veď Prešov je môj druhý domov, tak mi neostávalo nič iné ako tešiť sa spolu s kamošmi. Aj keď nemám rada masovky. Aj keď som nebola dobrovoľníkom. Aj keď som sa nezúčastnila celého programu. Ale aj napriek tomu P18 bolo jedným z tých stretnutí „po rokoch“. Ako stretávka z gympla, ktorá ma, mimochodom, čaká už v októbri.
Roky príprav, desiatky organizátorov, stovky dobrovoľníkov, tisíce účastníkov. Národné stretnutie mládeže s názvom P18 bolo bezpochybne masovou akciou, ktoré ja veľmi nemusím. Keby ste ma videli na Svetových dňoch mládeže v Krakove. Unavená, uhundraná, stiesnená, ale plná radosti. Meškali krakovské počongy, ale aj napriek tomu sme na plné hrdlá spievali slovenské ľudovky. Presne taká bola P18. Vonku bolo neznesiteľne teplo, ale každý bol plný očakávaní. Síce nemeškali vlaky (možno áno), ale prešovská mapka s nezabudnuteľným číslom 38 si „dávala načas“.
Od môjho príchodu do Prešova som vedela, že ten deň bude plný prekvapení. To prvé prišlo po úvodnom zoznámení s hŕstkou dobrovoľníkov, na ktorých nebolo badať známky únavy. Práve naopak. Napriek náročnému prípravnému týždňu boli plní radosti a ochoty pomôcť. S úsmevom registrovali tisícky účastníkov, usmerňovali valiace sa davy ľudí a s trpezlivosťou odpovedali na otázky jednotlivcov. Aj dvakrát, ak to bolo potrebné.
Otvárací ceremoniál som si užila so zatajeným dychom a polootvorenými ústami. Naozaj to bolo famózne. Spojenie ľudových prvkov s tými modernými, do toho akrobacia či vystúpenie známych umelcov. Z toho nadšenia som volala rodičom, aby si zapli telku a nenechali si ujsť dokonalý program, na ktorý prišli aj slovenskí biskupi, kňazi a rehoľníci. Niekedy sa nám mladým môžu zdať staromódni a tradiční, ale v Prešove boli milí a usmievaví. Áno babka, aj naši biskupi sa vedia usmievať, spievať s mladými či cez omšu si vychutnávať kvalitnú kresťanskú hudbu.
Ďalším prekvapením bolo, že na P18 som stretla priateľov, s ktorými som sa dlhé mesiace nevidela a možno aj roky. Do Prešova pricestovali mladí ľudia z celého Slovenska. Bolo veľmi povzbudzujúce vidieť rovesníkov, ktorí prišli od Dunaja do Tatier a ešte ďalej. Možno sa pýtate prečo. Chceli si užiť predĺžený víkend? Zabaviť sa? Alebo pricestovali kvôli Bohu? Na to sa musíte opýtať ich. Ale môžem povedať, že v Prešove som videla mladú a radostnú Cirkev. Podobnú tej v amerických filmoch. Kiežby sa tá uvoľnená atmosféra preniesla aj do našich kostolov. Možno budem teraz odvážna (veď to bola téma P18), ale verím tomu, že to tak raz bude.