Po návrate z Ruska absolvoval v domácom prostredí na Spiši povinnú dvojtýždňovú karanténu a teraz sa už brankár Spartaka Moskva vracia do aktívnejšieho života.
„Počas karantény som si užil hlavne rodinu. Hrali sme sa, bili sme sa, dohnal som resty v oblasti domu,“ rozhovoril sa s úsmevom Július Hudáček.
Pohľad na ukazovateľ váhy však ponúkol výsledok karantény – plus tri kilogramy navrch. Tie teraz musia rýchlo preč.
„Mám to šťastie, že sme si s mojim osobným trénerom otvorili v Levoči malé fitko. Môžem tak trénovať vo výborných podmienkach v izolácii. Začal som teda pracovať na tom, aby som sa nezaguľatil,“ pokračuje 31-ročný Harichovčan.
Aktuálne tréningy štartuje polhodinovým kardiom, v rámci ktorého prebehne na páse približne päť kilometrov. Ďalších 45 minút venuje ohybnosti, obratnosti a sile. Na záver nasleduje opäť kardio.
„Na špeciálnom trenažéri som si vyskúšal aj to, aké to má počas behu na lyžiach Paulína Fialková. Nebolo to vôbec ľahké a celý víkend som mal svalovicu,“ priznáva hokejový brankár, ktorého hlavným „nepriateľom“ posledných týždňov boli všadeprítomné dobroty. „Najprv ma vykrmovala manželka, po karanténe sa pridala aj svokra. Všetko je to však v rámci normy a nejako si s tým poradíme.“
Navariť si však dokáže aj on sám. Varešky sa pritom vôbec nestráni. „Milujem steaky, ktoré sa pripravujú jednoducho. Naučil som sa však aj šaláty a cestoviny a po kariére mám taký sen, že by som chodil na nejaké kurzy varenia. Mňa to totiž naozaj baví a jedného dňa možno v kuchyni vytlačím manželku úplne,“ prezrádza zaujímavý plán do budúcnosti J. Hudáček.
Prioritou však nateraz ostáva hokej. Spartakovci majú za sebou veľmi solídnu sezónu. Do play-off sa dostali bez väčších problémov a stopku im vystavil až mestský rival z Dinama.
„Zo začiatku som bol zranený a vynechal som prvých desať zápasov. Potom som chytal veľa. V play-off sme chceli ísť ďalej, ale narazili sme na veľmi silné Dinamo. Mali našliapanú prvú päťku, ktorá rozhodovala zápasy. Podľa mňa boli čiernym koňom súťaže a ak by sa to nezrušilo, tak mohli ísť veľmi ďaleko,“ zamýšľa sa trojnásobný majster Slovenska, ktorý bude pokračovať v Moskve aj v budúcej sezóne. „Všetci samozrejme čakáme na to, ako sa situácia vyvinie a či sa nová sezóna začne načas. My sme tento posledný ročník oficiálne dohrali a v mínuse bol vlastne iba posledný zápas bez fanúšikov. Inak nám písali, že doplatia všetko a potom nám dajú vedieť v priebehu leta, ako to bude vyzerať ďalej.“
Možné však je, že samotná Kontinentálna hokejová liga bude vyzerať po letnej prestávke inak. Odchod už oznámil Vladivostok, „nahnuté“ to má aj Chabarovsk.
„Nedokážem to predvídať, ale je isté, že táto situácia situáciu komplikuje. Nastane ekonomická kríza a všetci vieme, že sa bude škrtať práve v športe. Vladivostok mal problémy už skôr a pre kluby na ďalekom východe je to celkovo ťažké. Len na samotné cestovanie dávajú veľké peniaze. My hráči ten trip veľmi radi nemáme, pretože sa tam letí dlho a hneď nastupujete na zápas. Na druhej strane sú to pekné mestá a do KHL patria. Mám tam veľa kamarátov a verím, že aspoň ten Amur sa zachráni,“ vraví úprimným tónom slovenský brankár, ktorý by mohol v novej sezóne čeliť aj strelám svojho mladšieho brata Libora. Ten zažil v Liberci životnú sezónu a netají ambíciu posunúť sa do KHL.
„Pevne verím, že sa dostane do KHL. Má niečo rozrobené a treba nájsť správnu alternatívu. V Rusku sa to podpisovalo stále neskôr, ale teraz čakajú aj Švédi, Švajčiari a ostatní. Na trhu panuje neistota. Jednou vecou sú sľúbené rozpočty, druhou peniaze, ktoré naozaj dostanú. Myslím si však, že po takej parádnej sezóne akú mal, by brat nemal mať problém s dobrou ponukou,“ konštatuje Július Hudáček a zotrvanie v KHL úprimne praje aj ďalšiemu odchovancovi hokeja na Spiši Martinovi Bakošovi. Ten sa ocitol bez práce po oznámení o odchode Admiralu Vladivostok z ligy. Čo tak ho ponúknuť funkcionárom Spartaka? „Myslím, že už jeho agent volal. To je všetko, čo k tomu môžem zatiaľ povedať,“ dodáva so širokým úsmevom Július Hudáček.
Autor: KOŠICE ONLINE