Ich primárnym cieľom bolo potešenie, spoznávanie nových miest a oddych. Niektoré podniky fungujú dodnes.
Každý štvrtok listujeme v kronikách a historických knihách, aby sme sa dozvedeli niečo nové o Košiciach i východe. Dnes sa trošku občerstvíme.
Hospodársky rast miest na území Uhorska v období na prelome 17./18.storočia bol v priamej korelácii s výstavbou cestných komunikácií a celkovým zlepšením cestných podmienok. Vojenské mapovanie Abovskej župy z čias panovania Jozefa II. (1780-1790) však poukazuje na to, že v okolí Košíc boli komunikácie bez obtiaží prechodné iba v ideálnom počasí. Rovnako to bolo aj v okolitých župách.
Od nepohodlia, ktoré na mnohých cestách panovalo, poskytovali dočasnú úľavu výmenné stanice pri cestách, ktoré slúžili na oddych, kŕmenie či výmenu záprahových koní. Nápoje a stravu však bolo možné dostať iba v pocestných hostincoch. V nich väčšinou nebolo možné nájsť komfortné ubytovanie a návšteva sa prevažne obmedzovala na konzumáciu alkoholických nápojov.
Napriek minimálnemu pohodliu a obmedzenému rozsahu služieb, ktoré poskytovali niektoré z týchto hostincov, sa napokon predsa len tešili obľube návštevníkov a boli hojne navštevované. Mestské hostince ponúkali okrem pohostenia už aj miesta na príjemný odpočinok po dlhých cestách.
Už v 17. storočí v Košiciach fungovali obľúbené podniky ako Levočský dom, U troch ruží či Zlatá Hviezda. S nárastom obchodníckych aktivít a zvýšením objemu prepravovaných tovarov úmerne narastal aj počet cestovateľov, ktorí sa na cestu vydávali či už s vidinou zisku, alebo potešenia – návšteva príbuzenstva, nakúpenie zásob pre domácnosť či najnovších výstrelkov módy.
Turisti v 18. storočí?
Okrem kupcov či obchodníkov prichádza v 18. storočí do mesta aj nová skupina návštevníkov – „turisti“, ktorých primárnym cieľom bolo potešenie, spoznávanie nových miest a oddych. To malo za následok, že dovtedy zvyčajné krátke prenocovania v hostincoch sa postupne menili na niekoľkodňové pobyty. Nebolo výnimkou, že služby hostincov využili naraz celé rodiny.
Do výstavby budovy Čierneho orla bol Levočský dom najhonosnejším ubytovacím hostincom v meste a charakter kvalitného ubytovacieho zariadenia si podržal až do polovice 19. storočia. Ako ubytovanie slúžil pri návšteve mnohých známych osobností. Dvojposchodová budova Čierny orol bola postavená v roku 1782 ako hostinec. Už o rok neskôr v júli 1783 tu bol ubytovaný panovník Jozef II. Tu trávil dlhší čas i reformátor maďarského jazyka Ferencz Kazinczy. Pamätnú tabuľu pripomínajúcu jeho pôsobenie mu na dome odhalili v roku 1994.
S celkovým hospodárskym rozkvetom dobovej Európy a postupným zlepšovaním cestovných podmienok európski cestovatelia zavítali aj do oblastí, ktoré boli pre širokú verejnosť prakticky neprístupné. Anglický prírodovedec Robert Townson navštívil Košice v roku 1789 a ubytoval sa v „Black eagle“ (Čierny Orol), kde sa okrem nocľahu aj stravoval. Townson poznamenáva, že Čierny Orol sa teší dobrému menu v celom okolí Horného Uhorska a že hostinec je miestom rušného spoločenského života. Menej náročná klientela si mohla oddýchnuť v ďalších mestských hostincoch – Zelený dom, Levočský dom, U troch ruží a Zlatá Hviezda.
Tančiareň v Košiciach
András Vályi vo svojom obsiahlom trojzväzkovom cestopisnom diele o Uhorsku, vydanom v rokoch 1796-99, venoval náležitú pozornosť aj hostincom. Vďaka nemu vieme, že v širšom okolí Košíc ich jestvoval pomerne vysoký počet (spomína napr. Nižný Medzev, Bankov, Gönc, Veľká Ida a iné).
Vályi sa Košiciam venuje v podrobnom opise na 10 stranách. Odtiaľ pochádza prvá zmienka o „tančiarni“ (táncház) v našom prostredí. Už v tom čase spomína „elegantnú kaviareň“ pri starom divadle („tsinos kávéház“). Za najdôležitejšie podniky pre návštevníkov mesta označil hostince Čierny orol (Fekete Sas) a Zelený strom (Zöld Fa). Ako vynikajúce miesto pre spoločenskú zábavu Vályi označil Bankov, ktorý: „jest na veľmi peknom mieste obkolesený lesom“. Bankovské kúpele sa stali vyhľadávanou destináciou obyvateľov okolia už v 17. storočí. V roku 1703 tu vybudovali kúpeľný dom, ktorý bol ale onedlho zbúraný a následne opäť obnovený. Kúpele boli stále hojne navštevované aj Košičanmi hlavne v letných mesiacoch.
Pri košických pohostinstvách boli časté rôzne tanečné zábavy a koncerty, ktoré sa mohli konať kedykoľvek mimo pôstne dni. Záujemcovia o pokojnejšie formy kratochvíle mali možnosť zapojiť sa do kartových či stolných hier. Začiatkom 18. stor. sa dokonca objavili prvé biliardové stoly potiahnuté charakteristickým zeleným súknom.
Víno, pivo, destiláty i káva
Samostatnou kapitolou je ponuka občerstvenia – jedál a nápojov. Kvalita a rozmanitosť ponúkanej stravy sa líšila od daného regiónu a aktuálnej ročnej sezóny. U nás v zime prevládali pečené jedlá, prevažne pripravované z nasoleného či údeného mäsa. Pečené a varené zemiaky, cestoviny, listová zelenina. V letných mesiacoch bola hojnosť ovocia a strukovín. Na stoloch sa často objavovali aj kompóty a sušené ovocie.
Čo sa týka rozmanitosti, niektoré kuchyne poskytovali denne iba jeden druh jedla, inde si naopak hosť mohol vybrať z práve aktuálnej palety jedál. Kuchyne jednotlivých hostincov si postupne vydobyli uznanie aj v širšom okolí. Prevládajúcim nápojom (samozrejme, okrem vody) bolo víno. Hojne sa však konzumovalo aj pivo a najmä v chladnejších regiónoch Uhorska boli veľmi obľúbené aj ovocné a obilné destiláty. Obľuba pitia kávy sa rozmohla aj pod vplyvom Viedne, kde prvú verejnú kaviareň otvorili roku 1697.
Do Košíc sa kaviarne dostali tiež v priebehu 18. storočia, ale tejto téme sa budeme venovať v niektorom z ďalších článkov.
Autor: Mgr. Peter Anna – Archív mesta Košice