Každé štyri dni jeden transport

KošiceHistoricKE

Cez Košice prechádzali vlaky s deportáciami až do konca júna 1944. Celkovo ich prešlo až 132, prepravených nimi bolo 386 331 Židov. Prinášame pokračovanie predchádzajúceho článku.

V minulom článku sme sa venovali zákonom namiereným proti židovským náboženským obciam v Maďarsku prijatých v rozmedzí rokov 1938 – 1944, ktoré predchádzali samotným deportáciám na začiatku leta 1944. Keďže si v týchto dňoch pripomíname 75. výročie uvedených tragických udalostí, ktoré navždy zanechali stopu v dejinách nášho mesta, rozhodli sme sa v aktuálnom príspevku nadviazať na predošlý článok a priblížiť okolnosti deportácií Židov z Košíc a okolia do koncentračných táborov. Veríme, že aj keď tieto informácie môžu byť časti verejnosti známe, je potrebné na ne poukazovať a pripomínať si veľkú tragédiu v dejinách mesta.

Foto

Okupácia Maďarského kráľovstva nemeckou brannou mocou v marci 1944 znamenala aj zhoršovanie situácie pre maďarských Židov. Hitlerovi už nič nestálo v ceste presadzovať plán likvidácie Židov aj z tohto územia. V apríli 1944 začali vychádzať viaceré nariadenia na sústredenie Židov, predtým než budú deportovaní do vyhladzovacích táborov. 27. apríla 1944 vyhláška policajného riaditeľstva v Košiciach vyzvala všetkých Židov, aby sa medzi 17.00-19.00 hod. hlásili pred prezentačnou komisiou.

Sústreďovanie Židov smerovalo najprv do synagóg, a to na Puškinovej, Zvonárskej a Modlitebnej ulici a potom do sústreďovacieho tábora v tehelni – bývalej továrne na výrobu tehál na dnešnej Moldavskej ulici. Nariadením bolo Židom umožnené priniesť si do geta okrem oblečenia, ktoré mali na sebe, len 50 kilogramov osobných vecí a stravu na 15 dní.

Foto
Oznam. Od 27. dňa tohto mesiaca po 18. hodine sa Židia nemôžu zdržiavať mimo územia tehelne. Výnimkou sú tí, ktorých polícia ponechala vo svojich bytoch do ďalšieho opatrenia. Tých Židov, ktorých po určenom čase nájde na území mesta, okamžite zavrie a internuje.  / HistoricKE

Vyhláškou z 1. mája 1944 došlo k zriadeniu židovského geta v južnej časti mesta v blízkosti železničnej stanice (okrem tehelne, kde už bola sústredená časť ľudí). V uliciach, kde už aj predtým žilo veľa Izraelitov. Tieto ulice slúžili ako geto len krátky čas, v priebehu dvoch týždňov aj Židov sústredených v tejto časti mesta presunuli do areálu tehelne.

Foto

Preklad textu na obrázku

Z dôvodu oddelenia osôb židovského pôvodu na území mesta Košice sa vymedzuje geto podľa nižšie uvedeného:

Akácfa-utca, Zrínyi-utca, Luzsénszky Pál-utca, Pogány-utca, Jaross Andor-utca (uzavretá časť po vyústenie Vas-utca), Csányi-utca, Székgyár-u. (uzavretá časť), Nádor-utca (domy číslo 15 a 17).

Vyzývam obyvateľov kresťanského pôvodu žijúcich na území geta, aby vo veci  vysťahovania sa z územia geta neodkladne informovali na úrade starostu, pretože počnúc dnešným dňom veliteľstvo geta nezodpovedá za vašu osobnú a majetkovú zodpovednosť!

Nariaďujem, aby sa osoby kresťanského pôvodu žijúce na území geta nestýkali s osobami židovského pôvodu, nesmú byť s nimi v žiadnom kontakte. Obchody, živnostníci, podniky na území geta nemôžu poskytovať služby Židom, nesmú prijímať Židov vo svojich bytoch, dvoroch, pre osoby židovského pôvodu nesmú poskytovať ani pôžičky, žiadne potraviny alebo iné výrobky.

Osoby židovského pôvodu sa nesmú zdržiavať na svojich uliciach, vo svojich bytoch môžu mať otvorené len okná do dvora. Každá osoba židovského pôvodu je povinná zdržiavať sa vo svojom byte!

Sídlom veliteľstva geta je dom č. 15 na Nádorovej ulici. Osoby kresťanského pôvodu sa na veliteľstvo so svojimi žiadosťami môžu obracať priamo, avšak osoby židovského pôvodu len cestou židovskej rady.

Opustenie územia geta je možné len s úradným povolením a cez východy označené na tento účel. Zakazujem osobám žijúcich mimo geta vstup na územie geta! Na územie geta prísne zakazujem pre osoby židovského pôvodu dodávať a vyvážať balíky, listy, peniaze, iné cenností. Zakazujem vjazd vozidiel na územie geta!

V prípade, že ktorákoľvek osoba kresťanského pôvodu vyššie uvedené nariadenie poruší, jej konanie bude posúdené ako trestné a začnem konanie o väzbe. Ak vyššie uvedené nariadenie poruší osoba židovského pôvodu, voči dotyčnému použijem prísne donucovanie prostriedky.

Košice, 1. mája 1944

 

Foto

Deportácie na trati Košice - Muszyna - Tarnov - Krakov

Medzitým sa na stretnutí vo Viedni 4. - 6. Mája 1944 rozhodlo, že deportácie budú realizované na trati Košice - Muszyna - Tarnov - Krakov. Počas tejto doby Adolf Eichmann, jeden z hlavných organizátorov nacistického holokaustu, spolu s náčelníkom štábu rozdelili krajinu do šiestich deportačných zón: I. Podkarpatská oblasť

II. Transylvánia,

III. Severné Maďarsko (centrum v Košiciach)

IV. Južné Maďarsko (východne od Dunaja),

V. Zadunajsko (vrátane predmestí Budapešti)

VI. Budapešť

Počet Židov, ktorí sa nachádzali na území Košíc v máji 1944, presahoval 13-tisíc, v tomto počte boli zahrnuté aj osoby dopravené do mesta z Abovskej župy. Priestory tehelne, v ktorých boli koncentrovaní, sa delili na tri tábory. Okrem toho bolo niekoľko Židov zadržaných na policajnom kapitanáte, ďalší v bývalom výchovnom ústave na Komenského ulici a viac ako 1400 Židov bolo účastných v táboroch pracovnej služby. Opustené židovské byty boli zapečatené a pripadli štátu, väčšinou boli prideľované vojenským osobám.

Každodenný život v tehelni organizovala tzv. Židovská rada, ktorá bola zriadená okrem iného aj za účelom vzbudenia dôvery medzi internovanými jedincami a zároveň zníženia ich odporu, aby sa neopakovala podobná situácia, ako počas povstania vo varšavskom gete v máji 1943. Podaniami na Mestský municípium (magistrát) rada upozorňovala na katastrofálne hygienické podmienky, ktoré vládli v tehelni. Na poriadok v getách a táboroch dohľadali maďarskí žandári.

Niektorí židovskí obyvatelia pod tlakom drastických opatrení páchali samovraždy, iní sa snažili utiecť najmä na Slovensko a do Budapešti alebo jednoducho ukrývaním sa. Niektorí z internovaných Židov sa dopúšťali trestných činov a priamo si žiadali odsúdenie do väzenia, v ktorom videli väčšie možnosti prežitia. V núdzi im často pomáhalo aj zadováženie falšovaných dokladov.

Deportácia internovaných košických Židov do Krakova a odtiaľ do Osvienčimu sa uskutočnila v železničných nákladných vagónoch od 16. mája do 4. júna 1944, každé štyri dni jeden transport. Nemôžeme opomenúť, že cez Košice prechádzali vlaky s deportáciami až do konca júna 1944. Celkovo cez Košice prešlo 132 vlakov, v ktorých bolo prepravených 386 331 Židov.

 

Foto
25. mája 1944 bol starostom mesta určený jediný podnik, kde sa mohli Židia stravovať. Mali na to vymedzený čas 13.00-15.00 hod. a večer 20.00-21.00 hod. Podnik viedla vdova Jozsefné Sterpka, nachádzal sa na Horthy tér č. 4, dnes Námestie osloboditeľov / HistoricKE

Podľa hlásení zo zachovaných archívnych dokumentov sa v Košiciach v júni 1944 nemali nachádzať už žiadni Židia, avšak realita bola iná. Ako bolo spomenuté vyššie, časť košickej židovskej populácie bola súčasťou židovského vojenského prápora pracujúceho na budovaní cesty, ktorá mala spájať dnešný vrch Jahodná s chatou Lajoška. V októbri 1944 boli odtiaľ stiahnutí do košických kasární a v januári 1945 bolo niekoľko osôb náhodne vybraných a označených ako údajní partizáni. Následne boli popravení a ich obesené telá viseli na Hlavnej ulici v januári 1945.

 

Autor: HistoricKE

Komentáre