Najväčšie výpadok úrody sa prejavil na kukurici a sóji.
Uplynulá poľnohospodárska sezóna bola v Košickom kraji podľa predsedu Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v košickom okrese Petra Vilinského jednou z najnáročnejších v histórii. Košickú kotlinu trápilo sucho a nerovnomerné zrážky. Aktuálny deficit zrážok predstavuje viac ako 250 milimetrov. Zvyčajný priemer za polroka na východnom Slovensku pritom dosahuje 620 milimetrov.
„Máme za sebou rok, ktorému podobný sme nezažili. My hovoríme, že neexistuje žijúci človek na Slovensku, ktorý zažil podobne extrémny rok, čo sa týka sucha a čo sa týka aj extrémnych teplôt, extrémneho vyparovania. Do marca sme mali dostatok vlahy. Košická kotlina bola presýtená vodou. Dokonca sme na jar ťažko vstupovali do Chotára. Ale odvtedy od konca marca, celý apríl až do dnešného dňa máme obrovský deficit zrážok, obrovské sucho,“ ozrejmil Vilinský.
Straty sa na plodinách vysádzaných v jeseni dosiahli 15 až 20 percent. Poľnohospodári to však vzhľadom na nepriaznivé počasie hodnotia ako pomerne priaznivý výsledok. Sucho však zapríčinilo úbytok kukurice či sóje:
„Jesenné plodiny ešte nejak dožili na jar, keďže mali celkom dostatok vlahy, tak oni nejak prežívali. My sme čakali horšiu úrodu, aká bola, ale aj tam boli výpadky nejakých 15 až 20 percent na husto siatych obilninách – na pšenici, na repke a na jačmeňoch. Horšie na tom boli plodiny jesenného zberu. Kukurica na zrno a sója. Seje sa to v máji, kedy už bol výrazný deficit zrážok. Keďže to sucho pôsobí až do dnešného dňa, tak tým pádom tieto plodiny trpeli najviac.“
Podpriemer zrážok vplýval aj na výpadok kŕmnych surovín pre dobytok, medzi ktoré patrí napríklad lucerna. To však farmári pocítili už vlani a zásoby krmiva z roka 2025 sa taktiež už vyčerpali. To podľa Vilinského môže zmeniť správanie trhu. Jediným pozitívom suchého poľnohospodárskeho roka bol úbytok škodcov. Náklady sa však navýšili pri cenách za hnojivá či pohonné látky:
„Tlak tých škodcov a chorôb nebol až taký výrazný ako minulé roky, ale na druhej strane poľnohospodári pocítili náklady na osivá a hnojivá. Toto veľmi pocítili poľnohospodári. Najväčší nárast však bol v pohonných hmotách.“
Poľnohospodári tiež podľa Vilinského stáli toto leto pred náročným rozhodnutím:
„Každá plodina má svoj agrotechnický termín, kedy sa má siať a kedy sa má zakladať. Poľnohospodári aj v tom suchu v lete, keď sa z polí len prášilo, tak sa museli sa rozhodnúť či založiť alebo nezaložiť porasty repky. Samozrejme, že vsadili na to, že príde dážď a založili porasty repky. Nakoniec to nebolo najlepšie rozhodnutie, ale museli to urobiť, lebo tá repka patrí do osobného postupu a každá plodina má svoj špecifický termín výsevu. Poľnohospodári sa preto budú snažiť repky dopestovať a stále mať vieru v to, že to počasie bude blízko dlhodobého priemeru.“
Dopestovanie repky môže ohroziť aj okolitá zver, ktorú sucho pripravilo o dostatok trávnych porastov.