Kúpili si domy, založili rodiny a prevzali povinnosti spojené so životom v meste. Niektorí už zastávali aj významné mestské úrady. Napriek tomu sa maďarskí mešťania Košíc obrátili na panovníka so žiadosťou, aby im potvrdil rovnaké práva, aké mali starousadlí obyvatelia nemeckého pôvodu.
O ich požiadavke a kráľovskej odpovedi sa dozvedáme z listiny Ferdinanda I. vydanej vo Viedni 7. apríla 1552. Dokument v latinskom jazyku približuje osudy prisťahovalcov aj otázku ich postavenia v košickej mestskej obci. Maďarskí obyvatelia však v Košiciach žili už pred týmito udalosťami. Hoci v stredoveku malo v meste početnú prevahu nemecké obyvateľstvo, súčasťou jeho života boli aj Maďari a Slovania. Prítomnosť maďarskej komunity dokladá aj skutočnosť, že už v 15. storočí sú pre ňu doložení osobitní kňazi či kazatelia. Výrazný zlom priniesol zápas Ferdinanda Habsburského a Jána Zápoľského o uhorský trón. Košice podporovali Ferdinanda, no 4. decembra 1536 mesto ovládol Zápoľský. Nasledovalo vyhnanie popredných nemeckých rodín, ktoré zasiahlo dovtedajšie meštianske prostredie. V období Zápoľského vlády a pôsobenia jeho kapitána Leonarda Czeczeyho prichádzali do Košíc ďalší maďarskí mešťania, okrem iného z Pešti, Segedína a Veľkého Varadína. Už existujúca maďarská komunita sa tak rozrástla o nových obyvateľov, ktorí sa zapájali do hospodárskeho, náboženského aj verejného života mesta.
Práve o prisťahovalcoch hovorí Ferdinandova listina z roku 1552. Podľa jej znenia prišli do Košíc z iných častí Uhorského kráľovstva a vytvorili si tu trvalé zázemie. Ako sa píše v dokumente, „kúpili si domy, nadobudli ďalšie majetky a majetkové práva, uzavreli manželstvá a mali deti“. Prevzali aj povinnosti spojené s meštianskym postavením. Niektorí z nich už mali skúsenosti so správou mesta. Listina uvádza, že „viacerí z nich so súhlasom ostatných prísažných a mešťanov chvályhodne zastávali a vykonávali aj popredné mestské úrady“. Ich žiadosť teda smerovala aj k potvrdeniu postavenia, ktoré už v Košiciach nadobudli.
Dôležitou okolnosťou bola zmena panovníckej moci. V roku 1552 sa mesto vrátilo pod Ferdinandovu vládu a vracali sa aj predtým vyhnaní nemeckí mešťania. V Košiciach tak opäť pôsobili staršie rodiny spolu s prisťahovalcami, ktorí sa tu medzičasom usadili. Samotná listina pripomína, že Košice sa „opäť navrátili do našich rúk a pod našu moc“. V tejto situácii maďarskí mešťania požiadali Ferdinanda, aby mohli v meste zostať tak ako dovtedy a užívať rovnaké slobody a výsady ako starousadlí nemeckí mešťania. Panovník ich žiadosti vyhovel. Kráľovské rozhodnutie sa vzťahovalo na tých, ktorí sa v Košiciach usadili uvedeným spôsobom, boli prijatí medzi mešťanov a pripustení k mestským povinnostiam a funkciám. Ferdinand im potvrdil možnosť užívať „rovnaké slobody, tie isté výsady, prednostné práva, pocty a hodnosti“.
Osobitne významná bola časť venovaná účasti na správe mesta. Rovnosť práv sa mala uplatňovať pri obsadzovaní richtárskeho úradu, v mestskej rade aj vo všetkých ostatných mestských funkciách s tým, že sa tak má diať „bez akéhokoľvek rozlišovania či uprednostňovania podľa osoby alebo národnosti“. Maďarskí mešťania tak mali mať prístup k tým istým úradom ako starousadlí mešťania nemeckého či iného pôvodu. Ferdinand pritom svoje rozhodnutie spojil so starými výsadami Košíc, na ktoré sa dokument priamo odvoláva. Listinu však nemožno chápať ako vyhlásenie rovnosti všetkých obyvateľov mesta v dnešnom zmysle. Týkala sa konkrétnej skupiny prijatých mešťanov, s postavením ktorých boli spojené práva aj povinnosti. A označenie národnosti je potrebné vnímať v dobovom význame, bez prenášania predstáv o moderných národoch do 16. storočia.
Dokument je tak svedectvom doby a približuje mesto, ktorého život ovplyvňovali vojny, zmeny vlády a presuny obyvateľstva. Maďarská komunita mala v Košiciach staršie korene, no udalosti po roku 1536 ju výrazne posilnili.
Autor: HistoricKE