Niektorí veriaci sa ich snažia v rodinách uchovať dodnes. Iným musia vystačiť aspoň spomienky.
Štedrý večer sa u pravoslávnych veriacich slávi dva týždne po katolíckych Vianociach. Podľa juliánskeho kalendára teda pripadá na 6. januára. V súčasnosti sa už od klasických zvykov trochu upustilo, niektorí pravoslávni veriaci sa ich však snažia udržať dodnes. Na pravé „rusnacke“ Vianoce si zaspomínala aj Nadežda Luptáková, ktorá vyrastala už v neexistujúcej dedinke Ruské (okres Snina).
„Večeralo sa zvyčajne skoro, okolo štvrtej. Už keď sa zotmelo, tak sa išlo večerať. Pred večerou sme sa však museli ísť umyť do potoka. Keď bol zamrznutý potok, tak gazda musel najprv urobiť dieru, aby sa dalo umyť. A či mladí a či starí, všetci sa museli poumývať v studenej vode. Potom, keď už boli ľudia lenivejší a pohodlnejší, tak sa umývali doma v lavóre, ale každý sa musel opláchnuť v studenej vode.“
Potom išiel gazda do maštale dať pokrm z vianočného jedla dobytku, sliepkam i koňom. A až potom si všetci mohli sadnúť za štedrovečerný stôl. Vianočným sviatkom samozrejme predchádzal prísny pôst. Aj Štedrá večera bola pôstna. Okrem mäsa sa nemohli podávať ani mliečne výrobky.
„Na stôl patril cesnak, med, oblátky nie, ale chlebík, soľ, potom mačanka alebo taká hustá hubová polievka s kapustovou šťavou, robila sa aj fazuľa na husto a pirohy. To bolo typické jedlo. Ale nie s tvarohom, ale s kapustou a so zemiakmi. A ešte bobaľky s makom. Niekedy sa nejedla ani ryba, ale posledné roky sa to už pomenilo a aj ryba pribudla na vianočnom jedálničku,“ vymenovala pani Nadežda a dodala, že všetko už bolo samozrejme nachystané na stole, od ktorého sa nesmelo odísť.
Pravú vianočnú atmosféru vytvorili koledníci
K tradičným zvykom u pravoslávnych veriacich nepatrí krájanie jabĺčka alebo kladenie peňazí pod obrus. Okrem umývania sa v potoku, bolo však typickým zvykom nosenie slamy do kuchyne. A to na znak toho, že Ježiško sa narodil na sene a na slame. Ani v rodine pani Nadeždy tomu nebolo inak. Slamu najprv nosili do kúta, neskôr aspoň symbolicky pod stôl.
„My nemáme polnočnú omšu. Na liturgiu sa išlo po večeri, ktorá bola samozrejme slávnostnejšia, ako obyčajne. Z kostola sa už išlo koledovať a až vtedy človek cítil ozajstnú vianočnú atmosféru. Po domoch chodili aj Betlehemci, ktorí išli najprv po jasličky, a potom sa vybrali z dolného konca dediny na horný koniec. Keď nestihli obísť všetky domy v jeden deň, tak išli aj na druhý,“ vrátila sa do detských čias pani Nadežda.
Ako prezradila, teraz už slávi Vianoce dvakrát – najprv 24. decembra s katolíkmi, potom 6. januára doma v Osadnom, kde žije jej otec. Vianoce, teda Roždestvo Christovo (pozn. Narodenie Ježiša Krista) slávia tri dni. Deň pred Štedrým dňom majú pravoslávni veriaci Veliké povečerie, a deň po Štedrom dni zas sviatok presvätej Bohorodičky. Tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
„Ešte sa zvyknú sláviť aj takzvané druhé Vianoce, to sú naši Traja králi. Vtedy sa v Osadnom stretnú obyvatelia v kultúrnom dome a navečerajú sa všetci spoločne. Tie zvyky sa však už vytrácajú, už nie sú také, ako kedysi,“ priblížila pani Nadežda a dodala, že atmosféru Vianoc jej v paneláku v Prešove pripomína aspoň vianočný stromček, ktorý zvyknú nechávať v obývačke o čosi dlhšie.
O týždeň neskôr oslávia pravoslávni veriaci Silvester, a o deň na to, teda 14. januára, privítajú Nový rok.
Autorka: LEA HEILOVÁ