Pre Rusínov je Veľkonočné trojdnie symbolom očisty

VýchodSpravodajstvo

Slovensko sa v rámci zvykov delí na dve časti.

Slávenie Veľkej noci sa líši aj v rámci Slovenska, najmä v závislosti od regiónu. Napríklad Rusíni považujú Veľkú noc, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista za jednu z najdôležitejších udalostí v dejinách ľudstva. Interná doktorandka z Centra jazykov a kultúr národnostných menšín a Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove Dominika Novotná pre Rádio Košice uviedla, že na Zelený štvrtok prestali zvoniť zvony na kostoloch a ozýval sa len zvuk rapkáčov, ktorý mal zároveň chrániť ľudí i hospodárstvo v nadchádzajúcom sviatočnom období. Svätý štvrtok bol podľa jej slov i dňom rituálnej očisty:

Ľudia sa chodili umývať k tečúcim potokom, aby sa zbavili chorôb. Pre dobrú úrodu v roku sa v tento deň varili jedlá z mladých listov špenátu, šťaveľa či žihľavy. Veľký piatok je sviatkom ukrižovania Ježiša Krista. V gréckokatolíckej cirkvi stojí v centre obradov Veľkého piatku tzv. plaščenica – ikona Krista ležiaceho v hrobe, ktorá symbolizuje plachtu či plátno, do ktorého bolo zavinuté Kristovo mŕtve telo, keď bolo uložené do hrobu.“

Foto
Rusíni považujú Veľkú noc za jednu z najdôležitejších udalostí v dejinách ľudstva (Ilustračná fotografia) / RUSYN SK

Najdôležitejšími však boli cirkevné obrady, medzi ktoré patrí pohrebný sprievod. Novotná pripomenula, že Veľký piatok je dodnes aj dňom najprísnejšieho pôstu:

„Svätá a Veľká sobota bola dňom očistných obradov. Pri kostole či cerkvi pálili „judáša“, to znamená, že v ohni spálili staré zvyšky sviec a starého oleja z chrámu. Uhlíky z tohto ohňa si ľudia brali domov na očistu a ochranu a zapaľovali nimi nový oheň v peci. Na Veľkonočnú nedeľu sa obrady podobali tým veľkonočným. Rodina vyjadrovala spolupatričnosť spoločným jedením za stolom, spolu sa jedlo delené vajíčko, nepatrilo sa vstávať od stola a jedlá i úkony po tento deň mali zvláštnu posvätnú funkciu.“

Veľkonočný pondelok bol u Rusínov známy umývaním sa vo vode z potoka pre zdravie. Dnes sa zvyky mierne upravili a keďže naše územie je pomyselnou hranicou západnej a východnej obradovosti, Slovensko sa v rámci zvykov delí na dve časti. Na západe krajiny sa očista robí skôr prostredníctvom korbáčov, na východe sa dodnes dodržiava polievanie nositeliek nového života vodou. 

 

Autor: RÁDIO KOŠICE

 

Komentáre