Oslobodenie mesta má aj svoje tienisté stránky.
Metropola východu si dnes pripomína 80. výročie oslobodenia mesta vojskami 18. armády 4. ukrajinského frontu. Osloboditelia pod velením generála Ivana Jefimoviča Petrova vstúpili do mesta v skorých ranných hodinách, pričom boje si vyžiadali približne 3000 obetí sovietskych vojakov.
Košice v tom čase patrili pod horthyovské Maďarsko. Boli prvým veľkým oslobodeným mestom na území bývalého Československa. Z tohto dôvodu sa nakrátko stali dočasným sídlom najvyšších štátnych inštitúcií – od 30. januára 1945 sídlom Slovenskej národnej rady a od 3. apríla rezidenciou prezidenta Eduarda Beneša. Neskôr, 5. apríla, v Župnom dome vyhlásia československá vláda spolu so Slovenskou národnou radou Košický vládny program.
Podľa historických zdrojov oslobodeniu Košíc predchádzalo vyčíňanie maďarskej fašistickej Strany šípových krížov, tzv. nyilasiovcov. Vyhlásili stanné právo, obyvateľov vyzývali na mobilizáciu. Okupanti začali deštrukčné práce, odvážali zariadenie priemyselných podnikov a elektrárne, dokonca aj električky mestskej dopravy. Od 5. do 17. januára 1945 vykonali niekoľko verejných popráv. Do oslobodenia Košíc nyilasiovci popravili okolo 530 ľudí a vyše 1200 odvliekli do koncentračných táborov smrti. Len máloktorí z nich sa dožili konca vojny.
Celá nemecká armáda opustila Košice ešte pred vstupom osloboditeľov do mesta. Jednotky tak nenarazili na žiadny vojenský odpor. Už pár hodín po príchode Červenej armády bol vytvorený Revolučný československý národný výbor, ktorý prevzal civilnú správu mesta. Následne dočasná maďarská národná vláda 20. januára 1945 anulovala Viedenské arbitráže, na základe čoho sa Košice opäť stali súčasťou Československa.
Predstavitelia Košíc 23. januára vytvorili civilné predstavenstvo mesta s názvom Správna komisia mesta Košíc. Od 30. januára začala z Košíc politicky riadiť oslobodené územie Slovenská národná rada (SNR) - začala budovať správny aparát, zrušila staré bezpečnostné orgány, políciu i žandárstvo a zriadila Verejnú bezpečnosť.
Oslobodenie Košíc malo aj svoje tienisté stránky. Sovietska tajná služba NKVD hľadala špiónov, vojnových zločincov a kolaborantov. Spolupracovala so Správnou komisiou mesta Košíc, ktorá vydala vyhlášku, aby sa všetci muži hlásili v Tyršovej záhrade Sokola. Podľa pamätníkov NKVD poslala stovky civilov ako vojenských zajatcov do pracovných lágrov v ZSSR, niektorých z nich až na Sibír. Tí niekoľkí, ktorí sa vrátili späť, mali podlomené zdravie a celoživotnú spomienku na neznesiteľné podmienky v pracovných táboroch.