Desiaty apríl je v histórii košického hokeja zapísaný aj ako deň ukončenia desaťročného čakania na majstrovský titul. V roku 2009 uspeli Oceliari v šiestom zápase finálovej série na ľade Skalice 3:2 po samostatných nájazdoch a získali tak svoje prvé zlato od roku 1999. Hrdinom zápasu sa vtedy stal brankár Július Hudáček, ktorý vo veku 20 rokov vychytal hneď tri samostatné nájazdy hviezdneho Žigmunda Pálffyho.
"Ak by som puk aspoň raz zdvihol, bol by to gól. Nedá sa však všetko premeniť. Bola to dobrá séria, Košice majú kvalitný tím. U nás sú mladí hráči, ktorí v týchto zápasoch získavali aj potrebné skúsenosti," povedal vtedy Pálffy, ktorý doviedol v pozícii kapitána Záhorákov do historického finále. V ňom prehrávali už 0:3 na zápasy, no nechýbalo veľa a vynútili by si siedmy duel. "Rozhodujúce bolo, že sme nedali góly, dvakrát nevyužili presilovku piatich proti trom. Do tretej tretiny sme potom vstúpili vlažne, v nájazdoch je to aj o šťastí. Je to škoda, ale na svoj tím môžem byť hrdý.“
Pred kľúčovou sériou nájazdov vyvstávala otázka, či by nebolo lepšie poslať do bránky skúseného Miroslava Lipovského. Mladý Harichovčan však predviedol oceľové nervy a bývalú hviezdu NHL vychytal vo všetkých troch prípadoch. V piatom súboji v Košiciach pritom rozhodol práve Pálffy víťazným samostatným nájazdom (v bránke bol vtedy Lipovský).
„Všetci vieme, že Žigo mal v tej sezóne neskutočnú bilanciu nájazdov. Využil ich tuším vyše 90 percent. Čo nájazd, to gól,“ spomína na vtedajšiu situáciu Július Hudáček. „My sme však už nechceli sériu dramatizovať, pretože siedmy duel by bol nevyspytateľný a často ho vyhrávajú hostia. Pripravili sme sa teda zodpovedne a ten šiesty zápas bol z našej strany jedným z najlepších v sezóne.“
V samotnom šiestom finále Košičania dvakrát viedli, no húževnatí domáci zakaždým odpovedali.
„Bol to veľmi ťažký zápas. Bolo to 2:2 a išlo sa na nájazdy,“ pokračuje J. Hudáček. „V neskutočnej forme hral vtedy Ďuro Faith, ktorý strelil víťazný gól. Ja som sa snažil nemyslieť na to, že proti mne ide Žigo. Možno som mal výhodu v podobe opačného garde, pretože on stále robil jednu vec na druhú stranu a ja som lapačku a vyrážačku naopak. Videl som, že každým ďalším nájazdom je nervóznejší. Bol to kariérny zážitok a rád na to spomínam. Verím, že keď príde najbližšie do Moskvy Miro Zálešák (skaut Colorada, pozn. red.), tak si to pripomenieme.“
Z pohľadu košických hokejistov bola pamätná i dlhá cesta domov. Trasa zo Záhoria do metropoly východu predstavovala najdlhšiu možnú cestu sezóny.
„Bolo to dlhé a krásne. Ako mladému chlapcovi po ťažkom zápase mi vtedy veru tá majstrovská cigara udrela do hlavy. Bola to však veľká vec. Vidíte, získal som tri tituly za tri sezóny a odvtedy nič. Tituly si preto treba vážiť, pretože nikdy neviete, či príde ďalší. Samozrejme verím, že raz získam aj Gagarina a bolo by krásne môcť ho priniesť na Slovensko,“ pousmial sa 31-ročný Harichovčan, ktorý nedá na Košice dopustiť ani s odstupom dekády.
„Ja mám na svoje tri sezóny v Košiciach celkovo nádherné spomienky. Taký úvod kariéry som si ani nevedel predstaviť. Tri sezóny, tri zlaté medaily. Veľa ľudí sa ma pritom pýtalo, prečo som podpísal do Košíc. Miro Lipovský tam mal stabilnú pozíciu a pre mladého brankára to bolo ťažké. Mne sa však košický klub vždy páčil a bral som to ako výzvu. S Mirom sme sa striedali už v základnej časti, play-off som začal ja, potom chytal on a dokončil som to opäť ja. Tak to má v prípade úspešných tímov byť,“ zamyslel sa odchovanec hokeja na Spiši, ktorý si to v roku 2011 namieril z Košíc do švédskeho Södertälje. Momentálne pôsobí v KHL, no svoje meno na slovenskom majstrovskom pohári by si raz jedného dňa pozrel zblízka veľmi rád. „Netajím sa tým, že chcem dohrať kariéru na Slovensku. Možno to bude v Košiciach, možno inde. To je ešte hudba budúcnosti.“
Paradoxnú situáciu spojenú s Košicami potom zažil rok po svojom odchode. Vo finále 2012 hostili Oceliari v rozhodujúcom siedmom súboji na domácom ľade bratislavský Slovan a víťazný gól strelil v predĺžení jeho brat Libor.
„To som už bol z Košíc preč a mal som vstupenky od pána Bakoša. Sedeli sme v skyboxe s rodinou a keď dal Libor gól, vyskočila ako jediná naša mama. Všetci sa na ňu pozerali nepeknými pohľadmi. Ja osobne som vtedy prehrať nemohol a vedel som, že si dám šampanské tak či tak. Tešil by som sa z košického titulu, takto som sa tešil z majstrovského gólu brata,“ ukončil svoje spomínanie Július Hudáček.
10. apríl 2009:
HK 36 Skalica - HC Košice 2:3 po sam. nájazdoch (1:2, 1:0, 0:0 - 0:0, 0:1) - konečný stav série: 2:4, Košice získali titul
Góly: 16. D. Pašek (R. Školiak, Zálešák), 36. Kocák (Kutálek, Jendek) - 2. Húževka (Kmiť), 20. Rudolf Huna (S. Gron), rozhodujúci sam. nájazd Juraj Faith
Vylúčení: 6:10 na 2 min, presilovky: 1:0, oslabenia: 0:0, rozhodovali: Homola, Šír (obaja ČR) - Gajan, M. Novák, 4389 divákov
Samostatné nájazdy: J. Mikúš nedal, Gron 0:1, T. Višňovský 1:1, Húževka nedal, Pálffy nedal, Huna nedal, Gron nedal, Pálffy nedal, Juraj Faith 1:2, Pálffy nedal
Skalica: Rybár - Gründling, Hranáč, Škápik, Ďurák, Škadra, Jendek, Beňa, Gula - Pálffy, J. Mikúš, R. Hartmann - R. Školiak, Zálešák, D. Pašek - T. Višňovský, Kocák, Šátek - Kutálek, F. Novák, Malík
Košice: J. Hudáček - M. Šterbák, J. Tabaček, T. Slovák, Špelda, Kledrowetz, M. Grman - J. Kopecký, Juraj Faith, P. Bartoš - Rudolf Huna, S. Gron, Juraj Sýkora - Šimurda, Húževka, Kmiť - Michel Miklík, Ščurko, Jenčík
Autor: KOŠICE ONLINE