Pri zlučovaní mestských častí je podľa Dominika Babušíka potrebné otvoriť aj otázku prerozdelenia kompetencií

KošiceSpravodajstvo

Jeho návrh z roku 2023 nemal dostatočnú podporu.

Jednou z tém, ktorá dlhodobo rezonuje v metropole východu, je redukcia počtu mestských častí. Poslanci Národnej rady Igor Šimko a Andrej Sitkár vlani predložili na rokovanie parlamentu návrh novely zákona o meste Košice, ktorý sa v októbri dostal do druhého čítania. O tejto problematike sa viackrát rokovalo aj priamo v metropole východu. Starosta Furče Dominik Babušík v roku 2023 predložil za Košický klub návrh na nové usporiadanie mestských častí, ktorý zohľadňoval veľkosť katastrálneho územia aj počet obyvateľov, ale nemal dostatočnú podporu. V rozhovore pre Košice Online povedal, že víta každé riešenie, ktoré prispeje k tomu, aby sa počet miestnych samospráv znížil:

„Neskutočne dlho sa o tom rozpráva a zatiaľ nie sú žiadne výsledky. Akýkoľvek návrh vítam a verím, že sa to podarí dotiahnuť do cieľa. Samozrejme, že sú isté pripomienky k rôznym návrhom. Ani ten náš určite nebol najideálnejší, ale vždy sa bavíme, že bol to prvý krok k tomu, aby došlo k zmene, keď sa celý tento proces začal. Priestor na dolaďovanie verím, že je aj v tomto prípade, ale je potrebné to už, ako sa vraví, rozseknúť, aby sa po tých 30 rokoch počet z 22 znížil.“

Súčasťou parlamentného návrhu je aj zvýšenie počtu mestských poslancov o desať. Zároveň by mal pribudnúť aj tretí viceprimátor, ktorý by koordinoval proces racionalizácie a zlúčenia mestských častí. Babušík v tejto súvislosti poukázal na to, že v samospráve prevláda trend zníženia počtu poslancov:

„Chápem, čo tým predkladateľ myslel obsadiť poslanca z každej aktuálnej mestskej časti, aby mali svoje zastúpenie. Myslím si, že navyšovanie počtu poslancov by nemuselo prebehnúť. Hovorí sa aj o tom, že sa pracuje s rovnakým finančným budgetom, a teda na navýšený počet poslancov sa uplatní rovnaká suma alebo balík finančných prostriedkov na poslanecké odmeny, a teda zníži sa koeficient prepočítaný na poslaneckú odmenu.“

Foto
Košice majú aktuálne 22 mestských častí (Ilustračná fotografia) / TASR

Parlamentným návrhom, ktorý obsahuje štyri mestské časti kopírujúce okresy mesta Košice, vzniká podľa Babušíka veľký nepomer medzi počtom obyvateľov a rozlohou územia. Zároveň by ocenil, ak by obsahoval o dve či tri mestské časti viac tak, aby mali menšie územie a nižší počet obyvateľov:

Stretávame sa s názormi, že by bolo dobré, ak by bola aj nula. S tým osobne nesúhlasím. Treba pracovať aj s touto myšlienkou, aby následne nové mestské časti získali kompetencie bežnej údržby, ktorú aktuálne zabezpečuje vo väčšine veľkých mestských častí hlavne mesto Košice. Určite aspoň na polovicu tak, aby zase dotyčný úrad, ktorý tam bude, vedel reflektovať na všetky zmeny a požiadavky aj v rámci veľkosti územia, aj v rámci počtu obyvateľov.“

Z návrhu poslancov Národnej rady vyplýva, že mestské zastupiteľstvo by malo mať možnosť zmeniť počet mestských častí, ale maximálne na osem. Okrem iného je potrebné otvoriť otázku prerozdelenia kompetencií tak, aby boli identické pre každú novovzniknutú mestskú časť. 

V Šaci sa v januári začala diskusia o jej odčlenení a následnom vytvorení samostatnej obce. Občianske združenie Mladá Šaca spustilo zber podpisov, ktorým chce zistiť, či obyvatelia sú za to, aby v tejto otázke bolo vyhlásené miestne referendum. Babušík pripomenul, že 14 starostov malých mestských častí napadlo na Ústavom súde novelizovaný zákon o meste Košice, čím sa pozastavila účinnosť o miestnom referende:

Zriadenie mestských častí môže schváliť mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou. Miestne referendum vedelo zablokovať zlúčenia do väčšieho celku v meste Košice. Tým, že sa tento bod vypustil a ostalo nám zachované celomestské referendum, a teda v tomto prípade by sme sa riadili tým, že ak by mestská časť chcela byť napríklad samostatnou mestskou časťou, muselo by sa konať celomestské referendum, a teda vyjadrovali by sa k tomu obyvatelia celého mesta, nielen mestskej časti Šaca.“

Komentáre