Levočský dom: V Košiciach niet domu so zaujímavejšou a napínavejšou históriou

KošiceHistoricKE

Tu sa stretávali levočskí kupci a neskôr návštevníci mesta, tu sídlila prvá pošta v Košiciach, prvá košická kníhtlačiareň a tiež i významný košický pivovar.

Levočský dom predstavuje jeden z neodmysliteľných symbolov Košíc. História domu je zároveň históriou celého spoločenského diania v meste. Tu sa stretávali levočskí kupci a neskôr návštevníci mesta, tu sídlila prvá pošta v Košiciach, prvá košická kníhtlačiareň a tiež i významný košický pivovar. V roku 1626 sa tu konala veľkolepá týždenná svadba.

Dom stáročia slúži ako pohostinstvo, prichádzali tu najvýznamnejšie osobnosti jednotlivých historických periód, ale aj jednoduchí bežní mešťania. V Košiciach niet domu so zaujímavejšou a napínavejšou históriou ako je Levočský dom. Nakoľko sú dejiny tohto domu pestré a bohaté, zamerali sme sa dnes na tú staršiu etapu.

Foto
Levočský dom na pohľadnici zo začiatku 20. storočia / HistoricKE

Atraktívne bývanie zámožných mešťanov sa od stredoveku núkalo na Hlavnej ulici. Parcela Levočského domu bola o to lukratívnejšia, nakoľko sa vedľa nachádzal kráľovský dom (ten stál na mieste dnešného Premonštrátskeho kostola) a oproti bola radnica (dnes tu stojí divadlo). Levočský dom od kráľovského domu oddeľovala len úzka ulička pričom v hornej časti boli domy vzájomne prepojené.

Najnovším archeologickým výskumom bola zachytená staršia architektúra domu z obdobia 13. – 14. storočia. Unikátom v prostredí mestskej architektúry na našom území je zachytená šachta prevétu, ktorá je na základe keramických nádob nájdených v priestore jeho interiéru datovaná na prelom 13. a 14. storočia.

Foto
Fotografia z archeologického výskumu 2018 / HistoricKE

I keď v stredoveku boli domy zväčša drevené, pri solventnejších majiteľoch už boli murované a takýto parádny domček si veru nemohol dovoliť postaviť hockto. Žiaľ, nevieme meno prvého vlastníka, ani presný rok výstavby.

„A že aký skvostný mohol byť kedysi Levočský dom, čiastočne prezrádza okno s krížovým kamenným ostením na prvom poschodí priečelia domu zo strany Jezuitskej ulice (dnes Univerzitnej), ktoré síce je dodnes ešte zamurované, ale bystrému oku skúseného odborníka neujde, že má dočinenia s vynikajúcou a znamenitou umeleckou pamiatkou. Toto okno aj so svojimi rozmermi je tak pekné, že by ho bolo možné ako otvorené okno znova umiestniť do obnovujúcej sa budovy, a ak by to náhodou nebolo možné, tak by bolo vhodné celé s okno s krížovým kamenným ostením opatrne vybrať z múru a  ako vzorovú ukážku, jedného zo zachovaných okien s kamenným krížovým ostením košických meštianskych domov z 15. storočia, umiestniť do košického múzea a to do jednej z jeho krytých  priestorov.“ 

Felsőmagyarország, 1908

Prvým známym majiteľom domu je Juraj Szathmáry, ktorý bol biskupom a neskôr ostrihomským arcibiskupom. Po ňom sa vlastníkom stáva jeho zať, palatín Alexej Turzo. Alexej si vzal za ženu Annu, dcéru Jurajovho brata.

Foto
Alexej Thurzo / HistoricKE

Písomné pramene daňových súpisov z archívu mesta Košice svedčia o tom, že už začiatkom 16. storočia niesol názov Levočský dom. Najstaršia takáto zmienka je z roku 1502. V testamente z roku 1542 zanecháva Alexej Turzo mestu Levoča dva svoje domy nachádzajúce sa v Košiciach. O rok neskôr Alexej zomrel. Dom tak nasledujúce roky slúžil ako ubytovací hostinec hlavne levočským kupcom. Klenuté miestnosti na prízemí obsadzovali obchodníci svojim tovarom.

Levočania ho mali vo vlastníctve do  roku 1569, kedy ho Košičania opäť odkúpili. Funkciu ubytovacieho hostinca si zachoval, ale slúžil už pre širšiu verejnosť. Mesto ho prenajímalo za poplatky konkrétnym nájomcom, no názov „Levočský dom“ mu ostal naďalej. Dom zohrával aj ďalšiu významnú funkciu – prvej poštovej stanice v Košiciach. Košice boli zapojené do prvého pravidelného poštového spojenia zriadeného v Uhorsku v roku 1558. Spoj vychádzal z Bratislavy, prechádzal Považím, Liptovom, Levočou, Prešovom a končil v Košiciach.

V roku 1601 pustošil mesto silný požiar. Za obeť mu padol i Levočský dom, ktorý bol výrazne poškodený. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov prebiehala jeho kompletná rekonštrukcia. Horné poschodie bolo v prednej časti zrenovované, schody a pavlač sa nanovo vynovili z tehál, strecha bola znova zastrešená a novopokrytá šindľom. O tom že v dome sídlila prvá košická knihtlačiareň a tiež košický pivovar sme už písali v predchádzajúcich článkoch.

Foto
Gabriel Bethlen / HistoricKE

V priestoroch domu sa od 2. marca 1626 konala veľkolepá týždenná svadobná hostina sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena s Katarínou Brandenburskou. Katarína bola sestru panovníka Brandenburska - Georga Wilhelma a tiež sestrou manželky švédskeho kráľa Gustáva II.

Ako očitý svedok opisuje priebeh svadby a svadobnej hostiny Ján Kemény, neskoršie knieža sedmohradské. Svadby sa zúčastnili aj viacerí európski panovníci. V sprievode  Kataríny  bolo 255 osôb,  340 koňov a  39 kočov. Za mestom na brehu Hornádu ich privítalo 6 000 Bethlenových jazdcov, 1 500 uhorských pandúrov a 500 nemeckých mušketierov. Tam sa snúbenci 1. marca stretli  prvýkrát a odobrali sa do Levočského domu.

Na druhý deň v marci absolvovali svadobný obrad, po ňom obed a veľkú tanečnú zábavu. Nevesta musela tancovať so všetkými vyslancami, ktorí zastupovali pozvaných európskych panovníkov. Z popisu sa dozvedáme, že mladucha tancovala prvý tanec so svojím manželom, potom s vyslancom „rímskeho cisára" biskupským kancelárom Štefanom Senyeim, ktorý však ako osoba cirkevná — nedržal mladuchu za ruku, ale iba za šatku, ktorej druhy koniec držala mladucha. Súčasťou svadobnej hostiny boli  rytierske turnaje, ohňostroj, dostihy, tanečné zábavy i ľudové veselice. Prvýkrát sa vtedy v Košiciach objavili maškary a maškarné tance.

„Knieža neľutovalo nákladov v záujme toho, aby početný zástup hostí zaopatril bohato a s patričným leskom. Zásoby kniežacej kuchyne rozšíril o mnohé kulinárske kuriozity, lahodné pokrmy a nápoje. K prepychovému prestieraniu nakázal zaobstarať súpravy zo zlata, striebra i benátskeho skla. Na prípravu odevov a všakovakých dekorácií zakúpil nepreberné množstvo drahých látok. Na nákup svadobného daru, a v záujme toho, aby sa všetko jagalo zlatom a drahými kameňmi,  utratil rozprávkový obnos."

Bethlen Gábor fejedelem Kassán: 1919-1629

Po Bethlenovej smrti (1629) Košice pripadli späť kráľovi. Mestská rada —  keď podľa výsad od kráľa Ľudovíta Anjou z roku 1374 nebola povinná postarať sa o úradné osoby — prijala a pohostila palatína náležitým spôsobom. Mesto usporiadalo na počest palatína nákladnú hostinu v Levočskom dome. Jedlá pripravoval istý kuchár Ján, ktorý by sa pre ich kvalitu nemusel hanbiť ani pred dnešnými kolegami. Teda kuchárske umenie už pred viac ako tristo rokmi bolo na vysokej úrovni.

Foto
Interiér s gotickými klenbami na fotografii z r. 1942 / HistoricKE

Hostinec a krčma v Levočskom dome boli známe v šírom kraji. O tom, že v tom čase bol považovaný za najlepšie verejné ubytovacie zariadenie mesta svedčí aj skutočnosť, že izby si v ňom prenajímali významné úradné a vojenské osoby. Zahraniční hostia boli mestom ubytovaní práve tu. Poukazujú na to nasledujúce výkazy:

„V roku 1644 prišiel František Bethlen po audiencii do mesta; na príkaz môjho pána richtára bol ubytovaný v levočskom dome; utratili sme na večeru a jeden obed 4 zlaté a 78 denárov.“

„Na príkaz richtára [k nám] dorazil jeden poľský vyslanec a utratili sme na jeden poctivý obed a večeru 21 zlatých a 90 denárov. Tomu istému sme dali okrem toho 2 gbely ovsa, ktoré mu odovzdali darom, jeden-jeden gbel po jednom zlatom a ôsmich denároch, spolu teda po dvoch zlatých a 16 denároch.“

„Dňa 2. júna prišiel - bol jeden trubačský vyslanec spolu s dvoma ďalšími; z príkazu môjho pána richtára sme mu dali jeden poctivý obed a večeru, ktoré spolu s inými výdavkami činili 3 zlaté. Spolu platili 41 zlatých a 25 denárov.“

V roku 1668 nájomník Levočského domu Pavol Major žiada mestskú radu, aby mohol predávať pivo a márku (víno), nakoľko má málo návštevníkov a on takto nemôže platiť požadovaný nájom. Magistrát povolil predaj maximálne 4 sudov vína v čase, keď mesto nepredáva, ale nie viac, keďže ani pivo mesta sa nie veľmi predávalo.

O rok na to opäť žiada Pavol Major mestskú radu, aby mohol byť ďalej nájomcom, ale žiada o odpustenie nájmu, nakoľko je menej návštevníkov. Tiež sa sťažoval, že kvôli zlému stavu budovy nemôže hosťom  poskytnúť kvalitné ubytovanie. Levočský dom prešiel výraznou prestavbou  o pár rokov neskôr, vtedy pribudli renesančné dvorné arkády.

Foto
Vyúčtovanie za ubytovanie a stravovanie hostí v Levočskom dome z r. 1644 / HistoricKE

Pre poznanie starších dejín nielen Levočského domu, ale aj celkovej histórie mesta, bol prínosom vzácny objav z archeologického výskumu z r. 2018. V južnom trakte pivnice bol objavený strieborný poklad mincí o počte viac ako 500. Súbor mincí obsahuje razby z 15. – 17. storočia, a podľa doterajších zistení sú v ňom zastúpené mince pätnástich panovníkov strednej Európy. V poklade prevažujú mince poľského panovníka Žigmunda III. Vasu, no významný podiel majú aj mince Mateja II. a protikráľa Gabriela Bethléna.

Pri poklade mincí sa našli aj hracie keramické žetóny a kostená kocka. Tieto predmety sú priamym  dokladom  hazardných hier v priestoroch hostinca v období 17. storočia. Mimo predmetného pokladu bolo na skúmanom mieste nájdených ešte približne 120 ďalších mincí z obdobia 17. – 18. storočia. Dokladom holdovania tabaku je taktiež rozsiahla kolekcia hlinených fajok zo 17. – 18. storočia.

Foto
Časť súčasného interiéru Levočského domu, ktorá patrí košickému pivovaru Hostinec / HistoricKE

Prínosom výskumu bolo tiež nájdenie cca 100 kusov reštaurovateľných hlinených nádob, ktoré dokumentujú vývoj stolovej keramiky v mestskom prostredí Košíc od 14. po 18. storočie a desiatky drobných predmetov, či už šperkov (prstene a retiazky), predmetov zo skla, mede, olova, železa, kosti, ale aj fragment krúžkovej zbroje. Za ďalšie významné nálezy, obzvlášť pre poznanie histórie Košíc, z predmetného súboru treba považovať súbor olovených značkovaných plomb, ktorý dokladá import tovaru z Bavorska a Belgicka do priestorov Levočského domu.

Foto
Časť súčasného interiéru Levočského domu, ktorá patrí košickému pivovaru Hostine / HistoricKE

Ak vás zaujala história Levočského domu, tak si určite nenechajte ujsť návštevu Hostinca, kde si pri vychutnávani kvalitného zlatistého moku, môžete prezrieť i panely o histórii Levočského domu s bohatou obrazovou prílohou.

 

  Autor: HistoricKE

Komentáre