Cestovateľ a bloger „Východňar vo švece" našiel dočasný domov u našich protinožcov. Austráliu aktuálne trápia rozsiahle lesné požiare a súvisia aj s klimatickou krízou. Ide o najväčšiu katastrofu v dejinách krajiny. Ako to vnímajú miestni?
O klimatickej kríze sa hovorí každý deň. Kto doteraz neveril, že sa naozaj niečo deje, toho zasiahli dychberúce zábery satelitov z vesmíru. Environmentálna aktivistka Greta Thunberg pomenovala ešte dávnejšie súčasný stav našej planéty celkom jednoznačne: „Our house is on fire" („Náš domov horí" pozn. redakcie). A zdá sa, že lepšie by sa súčasný stav nedal ani opísať.
Juhovýchod Austrálie už niekoľko mesiacov bojuje s rozsiahlymi lesnými požiarmi. Médiá chrlia informácie každý deň, sociálne siete zahltili fotky najrozličnejších zvierat, ktoré zomierajú v náručiach záchranárov. Ničivé lesné požiare v Austrálii podľa odhadov zabili už vyše miliardu zvierat. Hasiči sú hrdinami týchto dní. Ako to reálne vyzerá v Sydney, nám v rozhovore prezradil Lukáš Herteľ, známy ako Východňar vo švece.
V ktorej časti Austrálie sa nachádzaš a kde najbližšie sa nachádza požiar? Dá sa povedať, že si v bezpečí?
Mojím súčasným bydliskom je už približne päť mesiacov mesto Sydney na východnom pobreží Austrálie v štáte Nový Južný Wales. Počas písania tohto článku sa najbližší menší požiar vyskytuje asi 25 kilometrov od mojej adresy, ale tie najväčšie požiare v štáte sú vo vzdialenosti cca 80 kilometrov. Mesto je ale stále obklopené dlhotrvajúcimi požiarmi a v závislosti od smeru vetra sa Sydney buď zahalí do sivej či hnedo-oranžovej smogovej clony, alebo máme viac šťastia, vietor veje smerom do vnútrozemia a my môžeme vidieť peknú jasnú oblohu.
Ako sa aktuálna situácia prejavuje na bežnom živote? Aká je najväčšia zmena? V čom všetkom sa zastavil chod krajiny?
Ak poviem za seba, na mojom každodennom živote sa to v Sydney prejavilo asi tým, že prvé, čo po zobudení urobím, je, že kontrolujem oblohu. Zisťujem, či máme deň v smogu, alebo naopak, jasný deň. A buď si vezmem rúško na dýchanie, alebo nie. Takmer každý občan má v mobile stiahnutú aplikáciu týkajúcu sa požiarov, kde sa permanentne aktualizujú všetky nebezpečenstvá a pokyny v závislosti od počasia. Každý požiar je tam detailne zaznačený a prípadné riziko je dôkladne zdôraznené. Ak je potrebné, obyvatelia sú oboznamovaní o zmene podmienok či o nebezpečenstvách prostredníctvom SMS. Situácia ale v iných kútoch štátu nie je tak „jednoduchá“ ako v Sydney.
V juhovýchodnej časti Austrálie ľudia na dennom poriadku dostávajú výstrahy pred horúcim počasím a silným vetrom – dvomi najväčšími faktormi pri šírení ohňa. Obyvatelia miest, kde hrozí nebezpečenstvo, musia mať svoj „plán úniku“ a pri určitom pokyne od vlády tento plán musia dodržiavať. Najväčšia zmena asi nastala v tom, že musia žiť v strachu, kedy sa dostane požiar až k nim a zničí všetko, čo majú.
Ako to podľa teba vnímajú miestni?
Popravde, miestni sú na tieto požiare ako-tak zvyknutí. Tu sa naozaj vyskytujú každý rok. Čo sa však tento rok zmenilo okrem veľkosti a následkov požiarov, je pohľad celého sveta na krajinu. Na ich politiku a tiež vzťah ku klimatickým zmenám. Práve toto politizovanie situácie a posúvanie si čierneho Petra rozdeľuje aj austrálske či svetové obyvateľstvo. Aj dnes (piatok 10.1.2020) sa v centre Sydney uskutočnil protest za neriešenie klimatickej krízy.
Očami faktov, Austrália výrazne podporuje ťažbu uhlia a fungovanie uhoľných elektrární. Ale aby mala minca aj druhú stranu, Čína na prvej priečke ťaží viac uhlia ako ďalších deväť krajín prvej desiatky dokopy. To, akú úlohu hrá Austrália v klimatickej kríze, môžeme len odhadovať.
Stretávam sa aj s názormi, kde sa obyvatelia menších miest sťažujú na to, že sa na nich „zabudlo“. Zaujímavým momentom v tomto prípade bola aj návšteva premiéra Scotta Morrisona. Domáci mu odmietli podať ruku, vyčítali mu jeho bezohľadnosť a nakoniec ho počastovali expresívnymi výrazmi. Neostávalo mu nič iné, len z mesta pomaly odísť. Avšak na to, aby som sa dozvedel viac informácií a mohol sa vyjadrovať k domácej politike, by som tu musel stráviť asi dlhší čas.
Predpokladám, že sa mení aj vzduch. Cítiť to, čo sa deje aj priamo vo vzduchu?
Určite ľudia s dýchacími ťažkosťami majú s týmto smogom problém. V médiách sa opakujú odporúčania nevychádzať z domov a bytov, nevetrať, nevyvíjať športové aktivity vonku, nešoférovať s otvorenými oknami a podobne. Sydney, Melbourne aj Canberra sa v poslednom mesiaci dostali na popredné priečky tabuliek miest s najviac znečisteným ovzduším. Je celkom časté, že počas dní, kedy sa v meste vyskytuje smog, sa kvalita vzduchu označuje ako „veľmi nebezpečná“. V oblastiach s priamym ohrozením sú rozdávané profesionálne rúška prípadne dýchacie masky.
Austrália je pre našinca ďaleko, toto je ale globálny problém, ktorý nemožno ignorovať, veľa Slovákov upozorňuje na podporu, ako to vnímaš ty? Platí aj tu, že pomôcť môže aj kvapka v mori?
Ako sa u nás zvyklo vravievať, „každá koruna dobrá“. Myslím, že tu to platí dvojnásobne. Podnebie a počasie sa dotýka každého z nás a ruku na srdce, každý z nás už k zhoršeniu klímy svojím spôsobom prispel...Hovorme o tom, že toto nie je len problém Austrálie. Je to, bohužiaľ, problém celého sveta. A len keď sa všetci spojíme, tak môžeme mať nádej na záchranu planéty. Preto sa mi zdá egoistické, keď sa mnohí snažia tento problém zhodiť len na túto krajinu práve kvôli nedostatočnému boju so skleníkovými plynmi či emisiami. A týmto tieto problémy, samozrejme, nechcem zľahčovať.
Federálna vláda aj štátne vlády vyčleňujú na riešenie súčasnej situácie miliardy dolárov avšak, keď sa pozrieme na všetky výdaje spojené so stravou, pitným režimom, evakuačnými centrami, pohonnými hmotami a podobne, nemusí to postačovať a štátne peniaze sa k svojim príjemcom nemusia dostať dostatočne rýchlo. Preto sa ozývajú aj domáce či zahraničné celebrity a organizácie a nabádajú ľudí, aby pomohli aj málom. Myslím, že ako je „v pohode“ investovať do kávy, do nových nechtov či nového auta, je správne investovať aj do našej planéty...
Ako reagujú tvoji rodičia a blízka rodina na to, že si v “epicentre” najväčšej globálnej tragédie? Neboja sa o teba? Neposielajú ťa domov?
Úprimne, zatiaľ sme takúto debatu neviedli. Oni situáciu tiež sledujú a mňa už dlhšie poznajú a vedia, do čoho pôjdem a kedy je nebezpečenstvo už fakt na hranici. Každopádne, dostávam často otázky, ako to tu naozaj vyzerá.
Ako sa z tvojho pohľadu dá najlepšie pomôcť? Ak chceme aspoň niečo urobiť?
Pre ľudí na Slovensku by som asi odporúčal jediné. Ak majú naozaj chuť pomôcť, nech tak urobia prostredníctvom jednej z oficiálnych zbierok. Stačí sa rozhodnúť, či chcú pomôcť hasičom, záchranárom, zvieratám, alebo obetiam požiarov. Verejné zbierky vyhlásil zväz dobrovoľných hasičov, Červený kríž, organizácie starajúce sa o zvieratá alebo dokonca aj celebrity či rôzne organizácie. Financie sa zbierajú aj pri rôznych nákupoch či športových a spoločenských udalostiach.
Stretol som sa už aj s tým, že niektoré tieto dobrovoľnícke centrá prestali prijímať fyzické dary, nakoľko sa ich nakopilo za poslednú dobu toľko, že je náročné ich distribuovať k jednotlivým hasičom či obyvateľom. Vďaka financiám sa môže tento logistický krok preskočiť a potrebné veci sa dajú nakúpiť priamo v centre diania.
Zapojil si sa tiež ako dobrovoľník? Ako si pomohol ty konkrétne?
Práve počas týchto najväčších požiarov na prelome roka sa naša sťahovacia firma rozhodla prispieť aj svojím malým kúskom a hľadala nejakú dobrovoľnícku organizáciu, kde by podala pomocnú ruku. Na ich otázku, či mám záujem sa vo svojom voľnom čase pridať, som hneď odpovedal áno. Išlo najmä o pomoc pri prevoze vyzbieraných balených vôd, plechovkového jedla či hygienických potrieb, ktoré boli určené pre rôzne hasičské stanice v oblastiach postihnutých požiarmi.
Využili sme to, že máme nákladné auto a išli sme tieto vody a jedlo na naše náklady previesť z dobrovoľníckych skladov priamo na okraj najväčšieho požiaru v štáte Nový Južný Wales do dedinky Bulga. Celé to bolo síce len o obyčajnom prevoze, avšak pre mňa to malo svoj príbeh...
Autorka: IVANA GÁLL BAJEROVÁ