Pri príležitosti marca, mesiaca kníh, načrieme do dejín košickej knižnej kultúry a priblížime niektoré zaujímavosti.
Knižnú kultúru považujeme za dôležitú, veľmi prínosnú a neoddeliteľnú súčasť dejín nášho mesta. Knihy od počiatkov slúžili k vzdelávaniu a zušľachťovaniu. Spočiatku sa prepisovali ručne a trvalo niekedy aj niekoľko mesiacov, kým sa jednotlivý titul spísal.
Vynález kníhtlače v polovici 15. storočia znamenal veľký prelom v ľudských dejinách, knihy sa začali šíriť aj medzi menej majetných obyvateľov. Pri príležitosti marca, mesiaca kníh, načrieme do dejín košickej knižnej kultúry a priblížime niektoré zaujímavosti.
Hlavným strediskom knižnej kultúry v stredovekých Košiciach bol dominikánsky kláštor. Tu mali okrem svojej knižnice aj vlastnú skriptorskú dielňu, kde produkovali ručne vytvorené kódexy. Hlavne po roku 1526 sa začali šíriť v meste aj tlačené knihy, bohatší meštania mali už aj vlastné knižnice. Za zmienku stojí Ján Galen, košický kníhkupec, ktorý vo svojom testamente z roku 1583 zaznamenal aj súpis kníh vo svojej zbierke.
Autorkou a vydavateľkou žena
Prvá známa tlačiareň v Košiciach fungovala od r. 1610, vlastnil ju Ján Fischer a nachádzala sa v zadnom trakte Levočského domu. Z jej produkcie sú niektoré diela známeho košického poeta, richtára a humanistu Jána Bocatia. Bocatius bol v rokoch 1606-1610 väznený na pražskom hrade, po úteku sa vrátil do Košíc, kde pôsobil ako sudca i rektor. V roku 1611 vydáva knihu Id est ein tröstliches Sendschreiben, pričom dielo obsahuje autorové úvahy a texty náboženských piesní, ktoré zložil vo väzení.
Zaujímavým faktom je, že autorkou úvodu a vydavateľkou je jeho žena Elisabetha. V tom čase bolo raritou, že by sa žena angažovala vo vydavateľskej činnosti. Bocatius venoval svojej žene krásne verše, nazýval ju aj Penelopou. U Fischera vyšlo i menšie dielo Bocatiovho syna Melchiora, ktorý mal v tom čase len 14 rokov a venoval ju svojmu nevlastnému dvojročnému bratovi s uvodným textom:
„Otec mi prikázal, aby som Ti túto 25-jazyčnú myšlienku (Ideam) slávnostne venoval, aby sme dostali chuť už v tomto detskom veku, prípadne aj s inými, ktorí v tom nachádzajú záľubu, učiť sa rôzne jazyky a pre nás najužitočnejšie (predovšetkým latinsky, nemecky, maďarsky a Sclavonicam), ktoré sú používané, aby sme si ich obľubili a naučili sa ich.“
Obsahom bol otčenáš v uvedených jazykoch, ale tiež v rôznych exotických, napríklad v lužickej srbčine.
V 17. storočí tlačiareň niekoľkokrát zmenila vlastníkov a medzi unikátne tlače patrili kalendáre. Niekedy na prelome rokov 1673 a 1674 odkúpili tlačiareň košickí jezuiti. Práve oni sa roku 1657 zaslúžili o založenie prvej košickej univerzity, s tým súvisí rozmach tejto tlačiarne v 18. storočí, kedy zaznamenávame zintenzívnenie jej činnosti. Vytlačených bolo veľa vzácnych diel v rozličných jazykoch.
Košice i v 18. a 19. storočí ostávajú významným a jedným z popredných miest Uhorska, kde je v plnom rozvoji nielen hospodárstvo, ekonomika, obchod, ale i kultúra. V oblasti kultúry dochádza na prelome 18. a 19. storočia k revolučným premenám. Prejavujú sa myšlienky osvietenectva, osobitne tu treba spomenúť maďarskú inteligenciu, ktorej časť sa v istých obdobiach sústreďovala práve v Košiciach a vyvíjala aktivity, ktoré ovplyvňovali celokrajinské pomery.
Koncom 18. storočia vzniká napríklad „Maďarská spoločnosť“, na čele ktorej stál okrem iných reformátor maďarského jazyka Ferencz Kazinczy. Z ich iniciatívy vzniká i prvý literárny časopis v Uhorsku v maďarskom jazyku Magyar Museum. Podobného zamerania bol aj časopis Orpheus, ktorý vydával a editoval sám Ferencz Kazinczy ako člen košickej slobodomurárskej lóže.
Okrem tohto literárneho periodika, ktorý nesie titul „najstarší“ v maďarskom jazyku, sa knižná kultúra v Košiciach môže pochváliť i tým, že začala vydávať i prvé obrázkové noviny v rámci Uhorska – Abrázolt Folyóirat. Vychádzali v roku 1848 a na starosti ich mal tunajší vlastník tlačiarne Jozef Karol Werfer II., ktorý len rok predtým prevzal tlačiareň po svojom otcovi, významnej osobnosti vtedajších Košíc a horlivom podporovateľovi maďarskej kultúry Karolovi Werferovi I. Tento týždenník sa i napriek svojej krátkej existencii stal priekopníkom obrázkových novín v Uhorsku. A vznikol len krátko potom, čo podobný typ novín sa po prvýkrát objavil vo svete.
Za vôbec prvé obrázkové noviny možno považovať Penny Magazine, ktoré začali vychádzať od roku 1830 v Londýne. Pre tieto noviny bol charakteristický obrazový materiál, ktorý tvoril podstatnú časť obsahu a zamerania periodika. Abrázolt Folyóirat vychádzal ako týždenník v sobotu.
Predplatné na pol roka stálo 6 forintov, spolu s poštovným 7 forintov a 12 krajciarov. Vyhrotená politická situácia v roku 1848 spôsobila, že už v decembri rovnakého roku bolo jeho vydávanie prerušené. V druhej polovici 19. storočia výrazne narastá počet vydávaných kníh a novín prevažne v nemeckom a neskôr maďarskom jazyku.
Na záver doplníme, že prvé noviny v slovenčine – Slovenský východ začali vychádzať roku 1919, teda po vzniku prvej Československej republiky.
Autor: HistoricKE
Bibliografické odkazy:
Repčák Jozef – Mihóková Mária. Dejiny knižnej kultúry v Košiciach do roku 1945. Košice, 1981.
Žibritová Gabriela. Ján Bocatius a vydávanie jeho diel in Poeta Laureatus Ioannes Bocatius 1569 – 1621, Košice, 2009.
Abrázolt Folyóirat, Magyar Museum, Orpheus.